Brexit môže znamenať vyššie emisné ciele pre Slovensko

Buď si klimatický záväzok Veľkej Británie prerozdelia ostatní alebo sa zníži pre celú EÚ, varuje štátny tajomník ministerstva životného prostredia NORBERT KURILLA.

Parížska dohoda ETS NEC brexit slovenské predsedníctvo
Štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla (úplne vľavo) na bratislavskom rokovaní. FOTO-EU2016SK

O čom rokovali posledné dva dni ministri životného prostredia a má slovenské predsedníctvo prvé výsledky?

Toto dvojdňové podujatie bolo rozdelené do troch častí. Prvou bola ministerská konferencia o vodách. Následne sa konala Rada ministrov pre životné prostredie. A na záver sa uskutočnilo spoločné rokovanie ministrov pre zmenu klímy a energetiky.

Ktoré témy najviac rezonovali?

Začnem vodou, ktorá je národným komponentom matrixu štyroch priorít životného prostredia v rámci predsedníctva. Jednak chceme zabezpečiť dobrý stav vôd, kvalitatívne aj kvantitatívne. A hlavne sa pripraviť na budovanie odolnosti voči meniacej sa klíme. Mali sme podnetné prezentácie zástupcov Dunajskej stratégie, respektíve povodia Dunaja a Rýnu, a tiež perspektívy ostrovných štátov – Malty a Cypru – ktoré nemajú de facto žiadne zásoby vody. Celé to bolo podporené analyticko-modelovacím pohľadom cez zástupcu Spoločného výskumného centra. Veľmi užitočný bol takisto pohľad Európskej environmentálnej agentúry na lepší integrovaný manažment vôd a strategické vodné plánovanie do budúcnosti.

Je možné ratifikovať Parížsku dohodu iným spôsobom, ako sme plánovali. Ratifikáciu pravdepodobne schváli vláda.

Pokrok v ratifikácii Parížskej dohody označilo ministerstvo životného prostredia tiež za jednu zo svojich predsedníckych priorít. Aj posledné zasadnutie Rady ministrov pod holandským predsedníctvom sa vyslovilo za čo najrýchlejšiu ratifikáciu. Ako sme na tom?

Medzinárodným klimatickým rokovaniam sme venovali celé popoludnie. Hlavnou otázkou je ratifikácia – jednak na úrovni EÚ a jednak na národnej úrovni. A potom príprava na samotnú implementáciu na COP22 v Marrakéši. Takmer jednohlasne bola zdôraznená potreba rýchlej ratifikácie a takisto včasný vstup dohody do platnosti. Čo sa týka Slovenska, dostali sme sa do inej pozície, ako sme boli pred dvoma – tromi mesiacmi. Je možné ratifikovať Parížsku dohodu iným spôsobom, ako sme plánovali. Ratifikáciu pravdepodobne schváli vláda.

Čítajte aj: Únia znížila emisie od roku 1990 o štvrtinu, Slovensko takmer o polovicu

Malo by to byť ešte počas slovenského predsedníctva, aby Slovensko ukázalo, že je to naša priorita?

Presne to je ambíciou. Ešte pred veľkou konferenciou v Marrakéši chceme prispieť do celého procesu a vyzvať tým ostatné členské štáty k včasnej ratifikácii.

V minulosti ste pre EurActiv.sk povedali, že na úrovni EÚ sa dohoda nestihne ratifikovať skôr ako v roku 2017. Zároveň však rôzne zelené organizácie a hnutia tlačia na to, aby to bolo skôr. Tento rok totiž Parížsku dohodu plánujú ratifikovať Spojené štáty aj Čína a EÚ by tým pádom mohla stratiť pozíciu lídra. Zmenilo sa niečo v tejto veci?

Čiastočne áno. Ale rozlišoval by som medzi ratifikáciou na úrovni EÚ a členských štátov. Dnes bolo potvrdené, že ratifikačné nástroje by sa mali uložiť spoločne. Počas slovenského predsedníctva chceme sfinalizovať ratifikáciu na úrovni EÚ. A samozrejme budeme ďalej vyzývať na ratifikáciu aj členské štáty. Ale to sa nám pravdepodobne nepodarí. Lebo už teraz vieme, že niektoré národné ratifikačné procedúry – v Írsku, v Taliansku či v Belgicku – si vyžadujú viacúrovňovú koordináciu. Pre EÚ ako celok to bude možné najskôr v roku 2017.

Čítajte aj: Kto už ratifikoval Parížsku dohodu? Otázky a odpovede o jej schvaľovaní

A nie je problémom napríklad aj Poľsko, ktoré má veľa uhoľných elektrární a ktoré údajne podmieňuje ratifikáciu dohodou na novom Rozhodnutí o spoločnom úsilí? Rozhodnutie, ktoré sa týka sektorov mimo Systému obchodovania s emisiami (ETS) Európska komisia ešte len má predložiť.

Termínom pre tento letný balíček je 20. júl. Rozhodnutie o spoločnom úsilí by malo byť predmetom dosť hlbokej a náročnej diskusie. Ale už návrh z dielne Európskej komisie má byť indikáciou, ako sa bremeno prerozdelí medzi jednotlivými členskými krajinami. Bude to závisieť od postoja tých štátov, ktoré si myslia, že sa im podarí vyrokovať nižšie číslo. Bude závisieť aj od techniky vyjednávaní, či sa návrh Komisie môže považovať za indikatívny národný cieľ, ktorý sa môže prípadne upraviť.

Kým nie je spustený článok 50, pokračujeme business as usual.

Nebude problémom pre ratifikáciu britské referendum? Ako ste sami povedali, dohodu musia ratifikovať všetky štáty, aby mohli ratifikačné inštrumenty odovzdať spolu s EÚ. Nie je Parížska dohoda rukojemníkom britského referenda a postupného sťahovania sa Veľkej Británie z EÚ?

Nie. Kým nie je spustený článok 50, pokračujeme business as usual. Británia môže vystúpiť najneskôr dva roky po tom, ako spustí článok 50. A my dovtedy uzavrieme ratifikačný proces. Ak sa Británia rozhodne vystúpiť, odpojí sa od spoločného plnenia EÚ a bude sama stranou dohovoru OSN. Ale to nemá de facto vplyv na ratifikačný proces EÚ. Väčší vplyv bude mať, ako sa prerozdelí úsilie Británie – 40 percent. Či sa nedajbože zníži ambícia EÚ alebo si úsilie Británie prerozdelia iné štáty.

Takže britské referendum je zlou správou pre cieľ znížiť emisie EÚ o 40 percent (v porovnaní s rokom 1990).

Áno. Správa, že Británia vystúpi a cieľ zostane 40 percent, znamená z pohľadu Slovenska v dlhodobejšom horizonte vyšší cieľ pre Rozhodnutie o spoločnom úsilí.

Nemožno teda čakať, že cieľ 40 sa ešte zvýši, ako na to tlačia zelené hnutia. Skôr sa pohne opačným smerom.

V tomto štádiu to neviem odhadnúť. Je pravda, že aj v záveroch Európskej rady sa hovorí o znížení „prinajmenšom“ o 40 percent. Sú tam teda pootvorené dvierka s ohľadom na medzinárodné dianie. Ale zatiaľ je to špekulácia.

Čítajte aj: Klíma aj odpady. Slovenské predsedníctvo bude pod drobnohľadom aktivistov

V novom Rozhodnutí o zdieľanom úsilí bude dôležitá doprava. Emisie Slovenska aj EÚ tu dlhodobo stúpajú. Smerujeme k sektorovým cieľom?

Je to určené jednotlivými členskými štátmi. Jedná sa o ich zodpovednosť a názor, v ktorom sektore vidí potenciál nákladovo najefektívnejšie. Bolo by kontraproduktívne predpisovať, ako majú znižovať emisie v doprave, v bývaní…

Treba regulovať aj sektor osobnej dopravy. Určite áno. Ale som za to, aby to nebolo schválené zhora, lebo podmienky sú špecifické v každom členskom štáte.

Ale nie je to najlepší spôsob? ETS bol v jednom období bol efektívny a prispel k znižovaniu emisií, pretože je federalizovaným systémom.

Skôr si myslím, že by sme mali nechať rozhodnutie na členských štátoch, kde je najlacnejšie a nákladovo najefektívnejšie znižovať emisie. Treba regulovať aj sektor osobnej dopravy. Určite áno. Ale som za to, aby to nebolo schválené zhora, lebo podmienky sú špecifické v každom členskom štáte. Hlavné je splniť cieľ, možno stabilizovať emisie v doprave a sústrediť sa na „zrelé ovocie“, ktoré vieme ľahko odtrhnúť. Na Slovensku je to najmä v oblasti zatepľovania budov a odpadového hospodárstva. A čiastočne aj v poľnohospodárstve, ak sa budeme sústrediť na „ozelenenie“.

Čo sa týka emisií škodlivých pre zdravie, počas slovenského predsedníctva už došlo k dohode na národných emisných stropoch. Ale odtiaľ poľnohospodárstvo vypadlo. Ako hodnotíte túto dohodu?

Podiel amoniaku v hnojivách zostal. Vypadol metán. Ale znečisťujúce látky sú najmä oxidy dusíka a síry, tuhých znečisťujúcich látok, a takisto amoniaku, ktorý je citlivý pre poľnohospodárov. Smernica ešte nie je definitívne schválená, pretože sme dospeli len k dohode medzi výborom Európskeho parlamentu a Radou. A teraz čakáme na septembrové plenárne hlasovanie v Parlamente, ktoré by malo s konečnou platnosťou dohodu potvrdiť. Ešte by som to neuzatváral. Ale to sa týka iných emisií ako CO2.

Vrátim sa ešte k brexitu. Veľká Británia je dôležitým spojencom strednej Európy v liberalizácii trhu s energiami aj v jadrovej energii. Bola tiež zástancom ambicióznych klimatických cieľov. Cítite na rokovaní inú atmosféru?

Osobne som to dnes trochu aj pocítil na rokovaní Rady. Úroveň nie je politická, ale na úrovni úradníkov.

Ťažko sa číta nová pozícia Británie.

Nižšia ako štátny tajomník?

Áno. Británia je teraz v stave vnútorného hodnotenia. Je cítiť, že momentálne sa v Rade hlasne neprejavuje. Takže sa ťažko číta nová pozícia Británie. Brexit však môže mať zásadný dopad okrem spoločného plnenia v Parížskej dohode a 40-percentného cieľa pre zníženie emisií aj na emisné stropy. To je tiež kolektívny záväzok EÚ a aj Veľká Británia má veľký podiel na znižovaní. V tých oblastiach, kde existujú spoločné európske ciele, ktoré zahŕňajú aj Veľkú Britániu, sa budeme musieť vysporiadať s ambíciami. Či sa prerozdelia alebo znížia o príspevok Veľkej Británie.

Môže mať brexit dopad aj na prebiehajúcu reformu ETS po roku 2020?

Všetko je možné. Ale v tejto oblasti som optimista, lebo Veľká Británia je veľkým propagátorom dekarbonizácie všeobecne. A len ťažko si viem predstaviť, že by vystúpila z ETS alebo sa odklonila od svojej dlhodobej klimatickej politiky. Má to veľmi pevne nastavené vo svojich národných politikách a zákonoch.

Jedna veľká časť lídrov kampane za Leave boli klimatoskeptici.

Všetko je možné, ale teraz skôr špekulujeme.

Čítajte aj: Dôvod zostať v Únii? Životné prostredie, vyhlasujú odporcovia brexitu

Čo sa týka reformy ETS, prioritou slovenského predsedníctva je dosiahnuť dohodu členských štátov v Rade. Aké budú jej základné stavebné kamene.

Budeme stavať na tom, čo začalo luxemburské a holandské predsedníctvo. Kľúčové sú tri oblasti. Po prvé, funkčná ETS, ktorá zabezpečí nielen znižovanie emisií, ale aj signál pre udržateľné investície v dlhodobom horizonte. Ďalej ochrana sektorov pred „únikom uhlíka“, teda rizikom presunu do iných krajín s nižšími environmentálnymi štandardami.

Môžete dať príklad?

Ide o najviac ohrozené sektory – na Slovensku napríklad výrobu ocele. Aby neboli znevýhodnené, lebo iní výrobcovia ocele nemajú zahrnutý komponent CO2 v cene. Aby mohli čo najviac kvót dostať bezodplatne.

A tretia kľúčová oblasť?

Treťou oblasťou sú financie – využívanie hlavne inovačného a modernizačného fondu. Ale tiež príjmov z aukcií, ktoré by sa mali vracať firmám v ETS, aby sme aj takto podporili prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

REKLAMA

REKLAMA