Nové členské štáty treba finančne podporiť pri dosahovaní energetickej efektívnosti

Európska únia ide na klimatickú konferenciu v Kankúne s jasnými cieľmi. Ostatné štáty si však musia uvedomiť, že bez záväzkov z ich strany sa nepodarí dosiahnuť výrazný pokrok. Zároveň je potrebné, aby bol nový rozpočet EÚ viac nasmerovaný na konkrétne ciele a pomáhal tak členským štátom v ich úsilí o dosiahnutie väčšej energetickej efektívnosti, povedala v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv eurokomisárka pre klimatické zmeny Connie Hedegaard.

Connie Hedegaard
foto: eurokomisárka pre klimatické zmeny Connie Hedegaard, zdroj: Európska komisia

S eurokomisárkou pre klimatické zmeny sa rozprávala Zuzana Vašková.

  • Čoskoro sa začne klimatická konferencia v Kankúne. Čo očakávate, že bude jej výsledkom- alebo lepšie povedané, v čo dúfate?

Áno, presne, radšej poviem, o čo sa budem usilovne snažiť, aby sme dosiahli- a to je vyvážený balíček, v ktorom máme súbor rozhodnutí: rozhodnutie vo veci lesníctva- ako si poradiť s odlesňovaním; rozhodnutie vo veci adaptácie- teda ako môžeme rozvojovým krajinám pomôcť adaptovať sa na klimatické zmeny, aby boli odolnejšie voči klimatickým zmenám; ako môžeme vytvoriť systém varovania- a podobné veci.

Dúfajme, že budeme schopní dospieť k dohode ohľadne technologického rámca- teda v otázke ako lepšie spolupracovať v oblasti technológií. Samozrejme, rozvinuté krajiny budú musieť poskytnúť finančné prostriedky- Európa to spraví- a na začiatku konferencie presne dokážeme ako to ideme spraviť, ako to spravíme. Členské štáty, čo oni robia, čo robí Komisia, a tak ďalej.

Domnievame sa tiež, že je veľmi dôležité dosiahnuť pokrok aj v iných oblastiach. Napríklad v otázke MRV (meranie, vykazovanie a overovanie), ktorá znie technicky, ale v podstate je to o transparentnosti. Ak ľudia na celom svete a strany niečo sľúbia, potrebujeme transparentnosť, aby sme vedeli- keďže sme vzájomne previazaní- či skutočne konajú tak, aby sme to boli schopní skontrolovať. Z pohľadu Európy to znie prirodzene, vždy sme to tak robili, ale v niektorých iných kultúrach je veľmi ťažké žiadať transparentnosť. Ale je to jedna z veľmi ťažkých oblastí a preto sa pokúsime v tomto ohľade spraviť, čo sa dá, aby sme zabezpečili určitý druh pokroku v Kankúne. Vlastne, toto je jedna z oblastí, kde sa nám podarilo dosiahnuť pokrok už pri Kodaňskej dohode, takže to, čo je v Kodaňskej dohode, by sa teraz malo stať predmetom formálnych vyjednávaní.

A ako posledný bod by sme radi videli určitý pokrok v trhu s emisiami CO2. Máme tu Mechanizmus čistého rozvoja (CDM), ktorý je veľmi dobrý, ale 90- dačo percent projektov ide spolu len do približne  piatich dobre sa rozvíjajúcich krajín. Mali by sme sa snažiť to zmodernizovať tak, že rozvíjajúce sa ekonomiky sa budú viac uchádzať o sektorálne projekty. A potom, na druhej strane by malo byť pre najmenej rozvinuté krajiny, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Afrike, ľahšie dostať sa k väčšiemu množstvu CDM projektov. V súčasnosti totiž máme na svete 2500 CDM projektov a len 52 z nich je na africkom kontinente. To si vyžaduje modernizáciu, ktorú by sme radi dosiahli.

Posledná moja poznámka sa bude týkať druhého obdobia záväzkov (2012 až 2016)- ktoré Európa prijme. Viete, pred rokom alebo niečo menej ako pred rokom kvôli niektorým nešťastným kvázi-iniciatívami rôznych Európanov bola Európa zrazu obvinená z toho, že sa pokúša zabiť Kjótsky protokol. Vždy som sa domnievala, že to je tá najzvláštnejšia vec, lebo naše stratégie sa zakladajú na Kjótskom protokole. Sľúbili sme dačo, dodržali sme to, podpísali sme Kjótsky protokol a nemáme s ním žiadne problémy. Takže máme výsledky, aby sme mohli povedať: Áno, mohli by sme akceptovať druhé obdobie záväzkov, ale sú tu dve podmienky.

Po prvé, iní sa budú musieť tiež zaviazať. Nemôžeme to robiť sami, lebo to by v boji proti klimatickým zmenám dostatočne nepomohlo. A druhým bodom je, že dnes sa v Kjótskom protokole nachádzajú slabiny- ohľadne environmentálnej integrity, jednotky prideleného množstva (AAU- jednotka, ktorá v rámci Kjótskeho protokolu predstavuje obchodovateľné právo štátu vypustiť do ovzdušia jednu tonu emisií skleníkových plynov), a v pravidlách zúčtovania. Tieto bude potrebné určitým spôsobom zlepšiť, lebo v opačnom prípade budeme jednoducho pokračovať v systéme, ktorý nie je dostatočne dobrý pre životné prostredie.

Domnievam sa, že viac a viac krajín sa verí, že ak by povedzme Európa prijala bez podmienok druhé obdobie záväzkov, čo by to pomohlo? Nepodarilo by sa znížiť ani jednu tonu navyše, a jedinou vecou, ktorá by sa stala- napríklad v prípade Spojených štátov a Číne- by bola, že tieto štáty by sa mohli jednoducho uvoľniť a relaxovať.

Myslím, že každý by mal uznať, že Európa vo veci Kjótskeho protokolu spravila veľa. Teraz to musí byť niekto iný, kto by mal tiež cítiť tlak toho, že by si mal tiež splniť svoje záväzky, pretože to nemôžeme v Európe robiť sami.

  • Ako ste spomenuli, Európa sa snaží ísť príkladom v oblasti klimatických zmien. Prednedávnom sa preto v EÚ hovorilo aj o zvýšení cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 30 percent do roku 2020, oproti pôvodnému cieľu 20 percent. Aká je pravdepodobnosť, že členské štáty budú súhlasiť? Nebudú skôr proti?

Prvá vec, ktorú treba povedať, je, že v medzinárodných rokovaniach sa týmto nič nemení. Tvrdíme, že sme stále schopní ísť na 30 percent ak tak spravia aj ostatní. Takže diskusia je: čo ak tak nespravia. Ako môžeme byť v Európe ambicióznejší?

Domnievam sa- a diskutovala som o tom aj s ministrom (životného prostredia Józsefom Nagyom)- možno ak by sme použili rozpočet EÚ oveľa cielenejšie, potom niektoré krajiny, napríklad nové členské štáty, by mohli spraviť tiež viac- povedzme v oblasti energetickej efektívnosti. Potenciál tam je, a počula som, že rovnako sú aj vedomosti v tejto oblasti, a na Slovensku to vedia. Nedávno som navštívila Maďarsko a tam povedali: Mohli by sme spraviť oveľa viac, naším problémom je: Ako to zafinancovať?

Ak by sa nám podarilo v Európe zlepšiť niektoré systémy tak, že by sme pomohli niektorým členským štátom financovať tento druh iniciatív tak by sme sa mohli pohnúť vpred. A to je, myslím, oveľa lepšia diskusia ako hovoriť len o tom, či by sme mali byť ambiciózni. Potom začneme hovoriť: Okej, áno, samozrejme, že musíme byť ambiciózni: Ako to môžeme dosiahnuť? A to je diskusia, ktorú máme teraz s členskými štátmi.

  • Čo si myslíte o zavedení dane z neočakávaných ziskov, ktorá je dnes súčasťou schémy obchodovania s emisiami? Inými slovami, čo si myslíte o zdaňovaní nadmerného množstva alokovaných emisných kvót a ich transferu?

Domnievam sa, že to, čo by sme mali spraviť, je to, čo sme robili do nasledujúceho obdobia alokácie od roku 2013- snažiť sa o zúženie a zrušenie počtu povoleniek. V prvom období bolo príliš veľa povoleniek a do toho všetkého sme tu mali krízu. Čo by sme preto mali urobiť, je takpovediac dohliadnuť na to, aby vonku nebolo toľko voľných povoleniek. To je podľa mňa tá najlepšia cesta.

V Komisii zároveň v súčasnosti zvažujeme ako sa vysporiadať s problémom, že mnohí nakupujú takzvané projekty HFC- 23 (silný skleníkový plyn, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe chladiacich agregátov), teda projekty bez environmentálnej integrity. V súčasnosti zvažujeme ako to vyriešiť, keďže to by tiež prinieslo menej povoleniek.

  • Klimatické zmeny a iniciatíva v tejto oblasti ohrozuje konkurencieschopnosť niektorých odvetví v Európe. Ako ich chce EÚ ochrániť? Nepovedie to k protekcionizmu zo strany jednotlivých členských štátov, čo by bolo v protiklade k snahe o liberalizáciu obchodu?

Identifikovali sme 52 sektorov, ktoré sú obzvlášť ohrozené v dôsledku takzvaných emisných obmedzení. Skutočnosťou je, že doposiaľ mnohé z týchto sektorov- vrátane spracovania hliníka, ocele a tak ďalej- na tomto systéme netratili, ale naopak na ňom získali. Nie vždy o tom môžete počuť, keď hovoria, ale napriek tomu je to tak, a Európa si je samozrejme veľmi dobre vedomá toho, že v prípade odvetví, ktoré sú nadmerne vystavené využívaniu CO2, musíme podniknúť špeciálne kroky.

REKLAMA

REKLAMA