Ochrana klímy nie je primárne o emisiách, ale o technológiách

COP15 v Kodani zlyhala, prijímanie zákona o klíme v USA stagnuje. Rozvoj čistých energetických technológií a zelená transformácia však nemajú nič spoločné s klimatickou legislatívou, hovorí americký klimatický guru. Závisia od nových technológií.

Lester Brown
Lester Brown

„Ak dokážeme [v USA] prijať dobrý zákon o klíme, bude to skvelé. Ak nebudeme mať žiaden, nebude to koniec sveta, pretože i tak budeme zatvárať uhlie spaľujúce elektrárne a i naďalej budeme stavať veterné parky,“ hovorí v exkluzívnom rozhovore pre portál EurActiv Lester Brown. Interview poskytol pri príležitosti predstavenia svojej novej knihy "Plán B 4.0".

Brown, ktorý pôsobí ako analytik washingtonského think-tanku Worldwatch Institute, označil spôsob organizovania svetových klimatických vyjednávaní o nástupcovi Kjóta za „zastaralý“. Vysvetľuje to tým, že v centre pozornosti a motorom je snaha znižovať mieru produkcie emisií skleníkových plynov, nie konkurencia na poli nových energetických technológií.

Dobrým príkladom technologickej konkurencie je podľa neho projekt Desertec, komplex solárnych elektrární na stredomorskom pobreží, najmä v Severnej Afrike. Na druhej strane, i USA a Čína sa snažia nastúpiť na cestu udržateľnej energetiky, najmä prostredníctvom rozširovania kapacít veterných a solárnych elektrární.

Ak sa EÚ, USA a Čína rozhodnú kráčať správnym smerom, svet ich bude nasledovať, hovorí Brown.

„Cítim, že sa blížime k bodu zlomu. Ak sa pozriete na veci, ktoré sa udiali za ostatné roky – hnutie proti uhliu, európsky Desertec, čínsky veterný program – stali sa vo veľmi krátkom čase a každá z nich je rozvojom správnym smerom. Ani jeden z týchto troch nemá nič spoločné s klimatickou legislatívou,“ zdôrazňuje americký expert.

Brown ako príklad uvádza Čínu, ktorá závery z Kodane nepodporila. Podľa neho i preto, lebo „zmysluplná dohoda podnieti krajiny kdekoľvek vo svete, aby investovali do nových technológií a nových zdrojov energie“.

Vyčerpanie zdrojov, znečistenie a snaha o energetickú bezpečnosť stimulujú krajiny odpútať sa od fosílnych palív, vysvetľuje expert. Podľa jeho slov je len otázkou času, než si vlády uvedomia to, čo už podnikatelia a priemysel dávno chápu: je čas posunúť sa vpred, smerom k novej zelenej ekonomike.

Meniace sa časy

Niektoré trendy v USA naznačujú, že doba sa mení. Zmenšuje sa napríklad veľkosť amerického vozového parku. Za posledný rok klesol počet nových predaných automobilov o 4 milióny, z 14 na 10 miliónov.

Predaj nových áut bude klesať i v budúcnosti, predpokladá Brown. Až 80 percent americkej populácie žije v mestách, pričom mladá generácia mení svoj pohľad na dopravu.

„Keď som bol tínedžerom v južnom New Jersey, pre každého v mojej triede bol vodičský preukaz [synonymom] práva byť akceptovaný. Socializácia závisela na aute. Ale dnes sa mladí ľudia socializujú prostredníctvom internetu a mobilných telefónov, a autá viac netvoria veľkú časť tínedžerskej socializácie,“ vysvetľuje.

Vplyvné hnutie proti uhliu

Čo USA silno núti rozvíjať nové energetické technológie, je silné hnutie proti spaľovaniu uhlia v tepelných elektrárňach. „Znemožnilo vydávanie licencií na stavbu nových uhlie spaľujúcich elektrární a tak máme de facto moratórium na nové elektrárne.“

„Kampaň proti výstavbe nových uhoľných elektrární uspela, skupiny [aktivistov] sa posúvajú do ďalšej úrovne, ktorou je zatváranie uhlie spaľujúcich elektrární,“ dopĺňa expert. Pre ilustráciu, v USA sa počíta so zatvorením 30 takýchto elektrární.

Worldwatch Institute uvádza, že za posledné dva roky klesla miera využívania uhlia o 11 percent. Čiastočne sa tak udialo ako dôsledok hospodárskej recesie, ale z časti i ako následok väčšej miery využívania obnoviteľných zdrojov. V USA sa v rovnakom časovom období spustilo do prevádzky 191 nových veterných parkov.

Jadrová energia: Veľa dymu bez ohňa

Lester Brown sa nestotožňuje s názorom, že by v USA začala jadrová renesancia. Jadrová energetika sa podľa neho stáva ekonomicky neudržateľnou, pretože výrobné a prevádzkové náklady reaktorov novej generácie sú privysoké.

Od katastrofy v Černobyle jadrový priemysel z veľkej časti vymrel, hovorí. „Dnes sa iba zopár mladých ľudí rozhodne, že ide študovať jadrovú fyziku a jadrové inžinierstvo. Mnoho dodávateľov sa vytratilo. Výstavba nových jadrových elektrární sa preto stala obtiažna a drahá.“ Pre tieto dôvody napríklad podľa neho mešká i dokončenie fínskej elektrárne v Olkiluoto. Do prevádzky sa mala spustiť v roku 2009, možno sa tak stane v roku 2012.

„Je tu veľa hluku. Ale hluk nie je to isté, čo stavanie nových jadrových elektrární,“ hovorí.

Potravinové bubliny – skutočný problém

Skutočná kríza hrozí v oblasti svetových zásob vody. „Vo svete existuje veľké množstvo potravinových bublín, ktoré sú dôsledkom nadmerného využívania zdrojov. Polovica populácie žije v krajinách, kde sa vodné zdroje vyčerpali,“ vysvetľuje Brown. Dôsledkom je, že krajiny ako Saudská Arábia nie sú viac sebestačné, pokiaľ ide o pestovanie pšenice.

Ropný strop a vodný strop dosiahne svet približne v rovnakom čase, predpokladá Brown. Pokiaľ ide o otázku produktivity vo vodnom hospodárstve, krajiny by mali vyvinúť obdobné úsilie, aké vyvinuli v 50-tych rokoch 20. storočia, keď potrebovali zvýšiť produktivitu vo využívaní poľnohospodárskej pôdy.

Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA