Skládka je najhoršia možnosť. Bohužiaľ to je slovenská realita

Keby neboli dotácie, nikto by nezbieral možno ani PET fľaše, hovorí o biznise s očakávaným ročným obratom 30 miliónov eur riaditeľ NATUR-PACKu Michal Sebíň.

Michal Sebíň. FOTO-NATUR-PACK

Kúpim si plastovú fľašu minerálky. Minerálku vypijem a fľašu vyhodím do triedeného zberu. Čo sa s ňou deje a kto za to platí?

Z nášho pohľadu je dôležitejšie, čo sa deje ešte pred tým, než ju vypijete. Systém organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), medzi ktoré patrí aj NATUR-PACK, je postavený na financovaní triedeného zberu zo strany výrobcov. Minerálku niekto vyrobil a naplnil ju do PET fľaše. Tento subjekt zaplatí za každé kilo použitého obalu zaplatí recyklačný poplatok do OZV. Z poplatkov, ktoré vyberieme, financujeme triedený zber v mestách a obciach. Zberové spoločnosti, ktoré ho realizujú, si tak kryjú náklady na pohonné hmoty, manipuláciu s nádobami, dotriedenie a tak ďalej. Keď sa vrátim k vašej otázke, my sme tu na to, aby zberové spoločnosti mali dostatok peňazí, aby mohli blízko pri vás postaviť žltý kontajner. Doňho fľašu z minerálky vyhodíte, zberová spoločnosť ju odvezie do recyklačnej firmy. Vtedy tie náklady preplatíme. Ak ju odvezie na skládku, peniaze od nás nedostane.

Je veľmi dôležité, aby sa triedenie dialo u spotrebiteľa doma.

Ako sa recykluje plastová fľaša?

Často sa ľudia pýtajú, prečo majú triediť, keď sa to potom dovezie na triediacu linku a môže sa to ručne vytriediť. Je veľmi dôležité, aby sa triedenie dialo u spotrebiteľa doma. Aj keď zberová spoločnosť vyvezie žltý kontajner, sú v ňom prísady a ani PET fľaša nie je čistá. Vrchnák je z iného materiálu.

Ľudia to ani nezvyknú umývať.

To ani nie je potrebné. Zberová spoločnosť na triediacej linke odstráni nečistoty – odpad, ktorý tam nepatrí. Čisté PET fľaše zlysuje, nabalíkuje a predáva ich recyklátorovi. Na Slovensku to robí jediná firma, General Plastic v Kolárove. Tam sa balíky rozbalia a dotriedia, pretože stále obsahujú nečistoty. Vzniká päť percent odpadu, ktorý je iný ako PET materiál. Potom sa to umyje, poseká a podrví, a v každej fáze sa to znovu čistí od lepidla, papierových častí a tak ďalej. Na konci vzniknú podrvené plastové vločky. Tie vstúpia do zariadenia na spracovanie, kde sa pri určitom tlaku a teplote vyrobí regranulát. To je výsledný produkt, ktorý sa predáva kdekoľvek do plastového priemyslu.

Máte finančný vzťah aj s General Plastic?

Nie. S nami má priamy vzťah len firma, ktorá odpad vyzbiera z obce.

Aké percento fľaše sa dá znovu použiť?

Ak nepočítame technologické straty, tak sto percent.

Čo ak fľašu vyhodím do netriedeného zberu a putuje buď na skládku alebo do spaľovne?

Skládka je najhoršia možnosť. Bohužiaľ to je slovenská realita.

Ako dlho sa fľaša rozkladá?

To závisí od presného zloženia materiálu, od sto do niekoľko stoviek rokov. Pri rozklade navyše vypúšťa do pôdy toxíny.

A čo ak sa fľaša dostane do spaľovne?

Na Slovensku sa komunálny odpad spaľuje už len v zariadení na energetické zhodnocovanie. Je to o niečo nižší stupeň recyklácie, kedy sa síce nevytvorí nový materiál, ale vyrobí sa energia. Ale zákon hovorí, že ak sa odpad dá recyklovať, mal by sa recyklovať. Ak nie, mal by ísť do spaľovne. A ak ani to nie je možné, až potom môže ísť na skládku. Na Slovensku máme spaľovne iba v Bratislave a v Košiciach. Je teda nezmysel, aby niekto zo Žiliny alebo z Popradu viezol odpad tak ďaleko. Takže ak neviem recyklovať, nebudem viesť odpad 300 kilometrov, lebo je to pridrahé. Rovno ho hodím na skládku.

Tvrdíte teda, že nám chýbajú spaľovne?

Áno. Ale úplne to najpodstatnejšie je, že zákonný poplatok za skládku je nízky. Tak nízky, že skládka je vždy najlacnejšou možnosťou. Spaľovne sú komerčné subjekty, ktorých ceny sú oveľa vyššie, lebo technológia je sofistikovaná. Nemusíme ani chodiť do Popradu. Stačí ísť na Záhorie je relatívne blízko pri Bratislave. Ale v Zohore je skládka a do spaľovne sa nedostane v zásade nič.

Prečo nie je možné, aby sa výrobcovia PET fliaš priamo dohodli s recyklačnou spoločnosťou? Prečo musíte byť v reťazci aj vy ako OZV?

Tieto firmy majú ako core business úplne niečo iné. My sme ako externá firma na účtovníctvo a dane. Ak by to chceli urobiť sami, aj veľké firmy by si museli vytvoriť samostatné oddelenia. V prvom kroku je to manažérske rozhodnutie. A druhá vec je, že výrobok sa dostáva do komunálnej sféry. Firma môže minerálky vyrábať pri Martine, no vypijú sa v Snine, Žiline aj v Bratislave. A firma nemá kapacity, aby si ich vyzbierala kdekoľvek. Preto vznikli OZV, ktoré pokrývajú celé Slovensko. Podľa dnešného zákona je každá obec povinná mať zmluvu s jednou OZV. Tým pádom my tie fľaše dostaneme z obcí cez recykláciu späť do systému.

Pre koľko výrobcov to robíte?

Pre viac ako 4 300.

Nepredražuje sa celý proces tým, že oni platia vám?

Triedený zber a recyklácia niektorých komodít je samonosná. To sú tie, ktoré sme triedili už za socializmu – papier alebo sklo. Vykupovali sa, lebo mali komerčnú hodnotu. Potom prišli na trh plasty. A zistilo sa, že hodnota odpadu z nich nie je vysoká a nikto sa nevenoval ich triedenému zberu. Potom prišla Európska únia, ktorá si stanovila veľký cieľ – vytvoriť recyklačnú spoločnosť. Všetko, čo sa dá, sa vytriedi a zrecykluje. A keď zostaneme pri plastoch, tak hľadala mechanizmus, ako ich vytriediť. Povedala si, že výrobcovia uvádzajú na trh obaly a oni môžu povedať, či budú hrubšie či tenšie, alebo či ich bude menej. Ale výrobca musí zber aj zadotovať, aby bol komerčne zaujímavý. Keby dotácie neboli, nikto by nezbieral obaly a možno ani PET fľaše. Výnos z výslednej suroviny – regranulátov je totiž nižší ako náklady na recykláciu. Aj zákon je nastavený tak, že nepreplácame náklady, ale len rozdiel medzi výnosmi  a nákladmi.

Aký je obrat NATUR-PACKu?

Vlani sme mali obrat okolo 3 milióna eur. Ale to bolo v starom systéme, kde sme nefinancovali celé reálne náklady. Teraz predpokladáme zvýšenie obratu troj- až päťnásobne. Obrat celého segmentu bol vlani šesť až sedem miliónov, teraz ministerstvo životného prostredia očakáva nárast na 30 miliónov eur.

Úplným štandardom na Slovensku je, že obce financovali nakladanie s odpadom z iných rozpočtových kapitol.

Ako je možné, že doteraz náklady obcí neboli reálne a transparentné?

Chyba systému. V minulosti obciam na triedený zber prispieval recyklačný fond. Potom európska legislatíva zaviedla rozšírenú zodpovednosť výrobcov. A už tu boli dva dotačné mechanizmy. Obce niečo dostali od fondu a niečo od výrobcov. Od tohto roku to podľa nového zákona naplno hradia výrobcovia a recyklačný fond zaniká. Najzásadnejšie je, že obce samotné nezreálnili svoje náklady. Úplným štandardom na Slovensku je, že obce financovali nakladanie s odpadom z iných rozpočtových kapitol. Zvýšiť alebo nezvýšiť poplatky za komunálny odpad je politická otázka. Niekto ich nezvyšuje celé roky. V prvých návrhoch zákona o odpadoch bola povinnosť pokryť náklady obce na odpadové hospodárstvo výlučne z miestneho poplatku. To by viedlo k nárastu týchto poplatkov. V ďalšom procese prípravy zákona sa táto povinnosť vytratila.

Každá obec môže mať zmluvu len s jednou OZV. To nie je bežné v západnej Európe, od ktorej si berieme príklad. Prečo to máme v zákone zakotvené?

To je otázka na ministerstvo životného prostredia. My dlhodobo tvrdíme, že to nie je správna cesta. Princíp jedna obec – jedna OZV nastavil na Slovensku súťaž na úrovni obcí. OZV sa bijú, kto ktorú obec získa. Pozitívnym príkladom je Nemecko, kde je konkurencia medzi deviatimi OZV. Ich úlohou je vyzbierať od obcí všetok odpad, vytriediť ho a odviesť, aby sa obce zbavili triedeného odpadu bezplatne. Koordinačné centrum potom rozdeľuje náklady na zber podľa trhových podielov jednotlivých OZV. Náklady na zber nie sú všade rovnaké. Keď sa vrátime na Slovensko, napríklad náklady na lazoch sú vyššie ako v meste. Na lazoch máte desať kontajnerov, pre ktoré musíte najazdiť 50 kilometrov. V Bratislave rovnaké množstvo odpadu pozbierate na niekoľkých metroch. OZV, ktorá zabezpečuje zber niekde na lazoch, sa dostáva do konkurenčnej nevýhody a bude neskôr špekulovať, ako sa ich zbaviť alebo znížiť náklady. Ako každý, aj my by sme to určite urobili.

Ak u nás súťažia OZV o obce, tak o čo súťažia v Nemecku?

Keď sa odpad vyzbiera, na konci mesiaca sa preplatia náklady podľa trhového podielu. Takže v Nemecku sa každý podieľa na financovaní nákladov v obciach, kde sú vysoké, aj v mestách, kde sú nižšie. Súťaž nastáva pri dotrieďovaní a následnom zhodnotení, keď sa odpad stáva vlastníctvom OZV a obchodujú s ním.

Súťaž je teda o najefektívnejšiu recykláciu a zhodnotenie odpadu?

Presne tak. Obce majú v takomto systéme garantované, že ich vytriedený odpad bude bezplatne odvezený resp. že príslušné OZV zrealizujú jeho zber na území obce bezplatne. OZV medzi sebou nesúťažia, kto uzatvorí viac zmlúv s obcami.

Otázka je, kto bude skutočne motivovaný obchodovať vytriedený odpad čo najlepšie.

Takže najväčší problém slovenského systému ešte len môže prísť, lebo nikto nebude chcieť najmenšie alebo najizolovanejšie obce?

Presne tak. V systéme vidíme ešte veľa nedostatkov. Obec by mala mať zaručené, že jej odpad niekto odvezie. Ak s OZV obec zmluvu nemá a OZV si ju vylosuje, preplatí jej iba časť nákladov – obvyklé náklady. Zákon nerieši ani vlastníctvo vytriedeného odpadu a otázka je, kto bude skutočne motivovaný obchodovať vytriedený odpad čo najlepšie.

Je za týchto podmienok možné, aby Slovensko splnilo európske ciele? Podľa balíka o obehovej ekonomike, ktorý Európska komisia navrhla vlani, bude môcť krajina skládkovať v roku 2030 len 10 percent komunálneho odpadu. Teraz je to na Slovensku 76 percent. Máme teda 14 rokov, aby sme sa dostali zo 76 na 10 percent.

My navyše už máme dávno platný cieľ pre rok 2020 – recyklovať 50 percent komunálneho odpadu. Ak to nesplníme, nabieha pokuta.

A koľko ho recyklujeme dnes?

Šesť percent podľa Eurostatu.

Osobne som v čase kedy sa prijímala aktuálna smernica o odpadoch nezachytil, že by sa Slovenská republika vyjadrila, že má problém a žiada predĺženie lehoty.

Takže do konca tejto vlády sa má recyklácia zvýšiť zo 6 na 50 percent. Ako je možné, že Slovensko s týmto cieľom súhlasilo?

Dobrá otázka, ale mala byť smerovať na ministerstvo životného prostredia. Osobne som v čase kedy sa prijímala aktuálna smernica o odpadoch nezachytil, že by sa Slovenská republika vyjadrila, že má problém a žiada predĺženie lehoty.

Teraz už argumentuje, že chce byť medzi krajinami s lehotou predĺženou o päť rokov.

Ale to sa týka nového balíka o obehovej ekonomike.

Čo by sa teda muselo stať, aby nastala odpadová revolúcia, ktorú potrebujeme a ktorá nám umožní ciele do roku 2020 a 2030 dosiahnuť?

Hovorí sa, že OZV budú financovať triedený zber a pôjdeme hore. Ale triedený zber nie sú len štyri komodity, ktoré financujeme my – sklo, papier, železo a plasty. Viac ako polovicu komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný komunálny odpad. To je oblasť, ktorú sme podcenili. Hovoríme o zvyškoch jedál alebo zelenom odpade. Povinnosť triediť a zhodnocovať odpad tu platí už niekoľko rokov. Ale zákon zaviedol také výnimky, že každá obec ich dokázala uplatniť. Keby sme vedeli podchytiť bioodpad, tak môžeme európske ciele splniť.

Aj keď vytiahneme zo zmesového odpadu naše komodity, tak nikdy nedosiahneme úroveň recyklácie 50 percent.

Lenže toto OZV neriešia.

Nie. Aj keď vytiahneme zo zmesového odpadu naše komodity, tak nikdy nedosiahneme úroveň recyklácie 50 percent. Prvá časť problému je bioodpad. Druhá sú nízke poplatky za skládky.

Keď sú skládky u nás tak lacné, prečo ešte stále existujú nelegálne skládky?

To je už asi len o lenivosti a o ušetrení troch centov. Stále máme pocit, že sme strašne chudobní. Veľkú časť čiernych skládok tvorí stavebný odpad. Za Bratislavou napríklad stavajú novú štvrť krásnych luxusných domov. Hneď za rohom je malá alej a tam je všetok stavebný odpad.

Nový zákon vám prideľuje aj novú povinnosť vzdelávať ľudí. Ako to chcete dosiahnuť?

My už roky nad rámec zákona investujeme do vzdelávacích aktivít. So zberovými spoločnosťami organizujeme olympiády a vydávame knižky. S mimovládnymi organizáciami sme vytvorili vzdelávací softvér pre interaktívne tabule, ktorý od nás učitelia bezplatne dostanú. Určite nechcem ísť cestou zaplatenia 30 bilbordov po Slovensku, ktoré tam budú rok vidieť.

V ktorej vekovej skupine je najväčší potenciál?

U malých detí, kde je vnímavosť najväčšia. Prvý stupeň na základnej škole to zaujíma najviac, druhý už menej a stredoškolákov takmer vôbec.

Takže je to otázka návykov?

Určite. Malé deti však potrebujú vedieť, prečo majú plast hodiť do žltej nádoby. A deti tiež vnímajú, že z recyklovaného odpadu sa dá znovu niečo vyrobiť – napríklad oblečenie. Stredoškoláci sa už o to veľmi nezaujímajú. Na začiatku tohto roka sme predstavili mobilnú aplikáciu, takže na to ešte trochu počúvajú. Keď chodíme po obciach, máme väzbu aj od rodičov. A hovoria nám, že ich deti ich prinútili triediť odpad. To je generácia, ktorá už nebude rozmýšľať, či plastová fľaša patrí do žltého kontajnera alebo do zmesového odpadu.

NATUR-PACK

NATUR-PACK, ktorý je oprávnenou organizáciou pre zabezpečenie povinností spojených s nakladaním s odpadmi, je sponzorom sekcie “Životné prostredie” portálu EurActiv.sk.

  • Disqus_N8

    Každý by mal začať od seba, minerálky v plastových fľašiach nekupujem, iba v nevyhnutnom prípade, naozaj ich viem spočítať na prstoch… problém je, keď človek nemá voľbu a produkt potrebuje….je to začarovaný kruh, keď výrobca tvrdí, že spotrebiteľ to tak chce a spotrebiteľ to kúpi, lebo iné nemá bežne dostupné, pri prípadnom poklese predaja vytiahnu reklamy a akcie, aby obchod znovu rozprúdili… toľko vyrobeného smetia nás zničí! nechcem nosiť šaty z recyklovanej igelitky!!!!!!!!!!!!!!!! Kto si naozaj myslí, že budeme hladní, keď budeme vyrábať menej do zásoby?!? Ide len o to, že nám giganti nezaplatia mzdu, nie že bude málo peňazí pre všetkých ľudí! peniaze sa nejedia, je sa chlieb!!!!!!!

  • patisk009

    Tak sa to nerobí. Kúpim si nápoj v plastovom obale. Nápoj vypijem – a obal vyhodím von oknom. Otázku spojenú s plastovými obalmi vie vyriešiť iba prezident Zväzu obchodu SR – nás, obchodníkov do toho nezaťahujte. My potrebujeme peniaze a ošklbať zákazníka za každú cenu: kvalitou, cenou, atď. Takže neotravujte s nejakými plastovými a nebodaj sklenými obalmi.

REKLAMA

REKLAMA