USA budú čeliť problémom s financovaním klimatických politík

Podpora klimatických cieľov zo strany USA a Číny je dôležitým impulzom pre klimatické rokovania OSN v Lime, povedal Todd Stern, hlavný klimatický vyjednávač USA. Neexistuje však záruka, že americký Kongres uvoľní dostatočné zdroje na to, aby USA dostálo svojim záväzkom, varuje Stern.

Todd Stern
Zdroj: OSN klimatická konferencia

Mohli by ste nám poskytnúť podrobnosti o minulotýždňovom spoločnom vyhlásení USA a Číny?

Minulý týždeň sme oznámili náš zámer do roku 2025 znížiť emisie skleníkových plynov o 26-28% v porovnaní s referenčným rokom 2005. Čína po prvýkrát vyhlásila, že zvyšovať svoje emisie bude len do roku 2030, s tým, že vyvinie čo najväčšie úsilie, aby sa k znižovaniu prišlo ešte pred týmto dátumom. Taktiež prisľúbili do roku 2020 zvýšiť podiel energie vyrobenej z nefosílnych palív na 20%. Kvantitatívne ide o veľmi významné ciele.

Náš 28 percentný cieľ je v súlade s už nastavenou trajektóriou. Do roku 2020 očakávame pokles emisií o 17% a až o 80% do roku 2050. To by bolo približne porovnateľné s 40% záväzkom EÚ.

EÚ, Čína a USA tvoria približne 50% celosvetových emisií. Dúfame, že toto vyhlásenie povzbudí aj ostatné krajiny, aby sa zaviazali k predbežným cieľom.

Prezident Spojených štátov oznámil zámer USA prispieť do Zeleného klimatického fondu OSN sumou 3 miliardy dolárov, čím sme sa pripojili k ostatým národom, vrátane Nemecka, Francúzska, Japonska, či Mexika a Kórei.

Blíži sa začiatok rokovaní v Lime (klimatická konferencia OSN v decembri 2014) a myslím ši, že to bude dôležité stretnutie, ktoré vydláždi cestu do Paríža (klimatická konferencie OSN v 2015). Ešte stále existujú nevyriešené otázky a čakajú náš tvrdé rokovania, myslím si však, že máme možnosť dosiahnuť niečo významné.

Na poslednom stretnutí G20 Austrália odmietla prispieť do Zeleného klimatického fondu, ktorý má pomôcť rozvojovým krajinám vyrovnať sa s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy. Bolo toto rozhodnutie sklamaním? Aké záväzky by boli potrebné v Berlíne (darcovská konferencia sa konala 20. novembra)?

Myslím si, že sme už blízko k dosiahnutiu 10 miliárd, ktoré sme sa zaviazali do fondu prispieť. V súčasnosti máme približne 9 miliárd a niečo, takže máme veľké šance túto sumu dosiahnuť. Či to bude v priebehu budúceho týždňa, alebo v najbližších mesiacoch, na tom naozaj už nezáleží.

Rozhodnutie Austrálie nebudem komentovať per se. Je jasné, že si myslím, že čím viacej krajín prispeje tým lepšie and to by malo zahŕňať všetky krajiny, ktoré na to majú kapacitu.

Ako vieme, v Kongrese Spojených štátov existuje značná opozícia voči klimatickým politikám. Odkiaľ teda budú pochádzať peniaze, ktoré ste prisľúbili?

Rozhodnutia, ktoré prijal prezident, sú v súlade s jeho exekutívnymi právomocami. Koná na základe právnych predpisov, ktoré boli prijaté už v minulosti, ako napríklad zákon o ochrane ovzdušia. Tým pádom môžeme podniknúť viaceré opatrenia bez súhlasu Kongresu.

Čo sa týka finančných príspevkov, potrebujeme súhlas Kongresu, pretože ten dohliada na financie. Myslím, že doposiaľ sme nemali veľké problémy zabezpečiť financovanie a to napriek tomu, že ani pred voľbami nebola otázka klimatických zmien v Kongrese populárna.  Ale áno, určite očakávame ťažkosti.

Čo je potrebné na to, aby USA dosiahli stanovený emisný cieľ? Predpokladám, že nie veľa a to najmä vďaka tzv. bridlicovej revolúcii v USA, ktorá umožnila vašim tepelným elektrárňam prechod z uhlia na lacný a čistejší zemný plyn.

Nie, to nie je úplne pravda. Rozvoj ťažby bridlicového plynu bol významný, ale existuje celá škála opatrení, ktoré bolo potrebné prijať na to, aby sme mohli dosiahnuť stanovené ciele. Ideme za hranice toho, čo sa deje vďaka bridlici, aj keď je toho súčasťou.

V posledných rokoch sa USA vo všeobecnosti zameriava na boj proti zmenám klímy. Prezident oznámil svoj klimatický plán už pred takmer jeden a pol rokom a už priniesol viacero zmien. Jedným z najvýznamnejších krokov bol návrh na 30% zníženie emisií v energetickom sektore do roku 2030.

Ako chcete presvedčiť veľké krajiny, ako Brazília, či India, že Čína nebude emisie iba zvyšovať a potom si len udržiavať určitú hranicu, ale že pôjde o reálne opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov.

Pokiaľ ide o Čínu, mali by ste vedieť, že zvyšovanie emisií len do roku 2030 je výrazne lepším scenárom ako ten, ktorý by nastal bez prijatých opatrení.

Druhá časť čínskych cieľov je mať aspoň 20% podiel energie vyrobenej z nefosílnych palív. Na splnenie tohto cieľa budú do roku 2030 vyrábať približne 850-1000 gigawattov energie z obnoviteľných zdrojov, alebo jadrových elektrární. To je viac, ako dnes Čína vyrába v uhoľných elektrárňach.

Aký vplyv má kríza na Ukrajine a sankcie voči Rusku na klimatické rokovania? Ako sa vyhneme tomu, aby sa rokovania stali politickým zápasom?

V uplynulých rokoch sa nám s Ruskom podarilo v oblasti klimatických zmien spolupracovať celkom konštruktívne. Pokiaľ ide o iné politické otázky týkajúce sa Ruska, nebudem to komentovať. Dúfam, že sa nám podarí v tomto konštruktívnom duchu pokračovať aj naďalej, ale uvidíme.

Vôbec k podobnej situácii neprišlo? Nikto nepovedal: „Nebudeme diskutovať o týchto otázkach zatiaľ čo na nás uvaľujete sankcie.“

Myslím si, že to akým štýlom sa bude pokračovať, budeme vedieť, až keď si v Lime sadneme za stôl. Ja ešte neviem.

Ste hlavným vyjednávačom USA v otázkach klimatických zmien. EÚ má však dvoch komisárov, ktorí sa zaoberajú energetikou a zmenami klímy (podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič a komisár pre energetiku a klimatické zmeny Miguel Aria Canete). Vnímate medzi nimi rozdiel?

Osobne očakávam, že sa v Lime stretnem s pánom Canetom. Myslím, že obaja majú zohrávať nejakú rolu v oblasti energetiky a aj v boji proti klimatickým zmenám. Rozdelenie úloh ale nechám na EÚ.

Európska únia sa rada štylizuje do roly lídra v oblasti klimatických zmien. Ako to vnímajú Spojené štáty?

Podľa môjho názoru je EÚ rozhodujúcim hráčom a kľúčovým partnerom pre Spojené štáty. EÚ má môj obdiv, čo sa týka oblasti zmeny klímy.

EurActiv.com

Pozadie

Todd Stern je Špeciálny vyslanec USA pre klimatické zmeny a hlavný vyjednávač počas medzinárodných klimatických rokovaní. Stern pôsobil ako vyjednávač Bieleho domu počas rokovaní v Kjóte a Buenos Aires a svoju súčasnú funkcie zastáva od januára 2009. Rozhovor pre EurActiv.com sa uskutočnil 18. novembra.

REKLAMA

REKLAMA