V obnoviteľných zdrojoch energie predbiehajú EÚ rozvíjajúce sa ekonomiky

EÚ už nie je lídrom vo výrobe obnoviteľných zdrojov energie, ak si chce udržať prvenstvo aspoň vo vývoji, musí zvýšiť investície do výskumu, povedala pre EurActiv riaditeľka Medzinárodnej energetickej agentúry Maria van der Hoeven.

van der Hoeven
Zdroj: CEEC facebook

Členské krajiny EÚ sa zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov, zvýšiť energetickú účinnosť a podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2020 o 20%. Sú to reálne ciele?

Členské štáty prijali ciele 2020 v roku 2009. To čo sme mali možnosť sledovať bolo rýchle nasadenie technológie obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Bol to veľmi dôležitý krok, pretože znížil ceny OZE nielen v Európe ale aj v iných častiach sveta.

V súčasnosti môžeme pozorovať nárast podielu OZE aj v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Podiel EÚ na globálnom trhu s OZE klesá. Neznamená to, že podiel OZE v EÚ nestúpa, iba iné ekonomiky rastú rýchlejšie.

Nastal veľmi pozitívny vývoj aj v oblasti automobilov. Štandardy spotreby paliva v európskych vozidlách držia krok s ďalšími veľkými ekonomikami a mnohokrát ich aj predstihujú.

A potom tu máme Európsky systém obchodovania s emisiami, ktorý je absolútne nevyhnutný a bude viesť k vytvoreniu nových príležitostí v EÚ. Ale najpodstatnejšie je kedy, ako,  a s akými výsledkami.

Dúfam, že nejaké výsledky EÚ prinesie už v Paríži v roku 2015.

Takže členské štáty už dosiahli ciele 2020?

Poviem to inak..ešte stále sa na tom pracuje.

Pracujú dostatočne efektívne?

Keď sa pozriete napríklad na to, čo sa deje v únii so systémom na obchodovanie emisií (ETS), tak podľa môjho názoru reforma systému mala začať už včera a nie v roku 2017.

Systém povoleniek zadarmo bol často krát v minulosti zneužívaný. Emisné kvóty boli prerozdeľované medzi subjekty, ktoré ani neexistovali.

Ale k tomuto sa asi nemôžem vyjadrovať…..

Európsky  trh s obnoviteľnými zdrojmi exponenciálne vzrástol po ohlásení cieľov 20-20-20.

Áno to sa presne stalo, ale problémom je, že zatiaľ čo výroba OZE rástla exponenciálne, ich začlenenie do siete nie.

Druhá vec je, že v niektorých prípadoch boli náklady tak vysoké, že sa OZE stali pre krajiny záťažou. Preto sme zaznamenali aj niektoré „spätné“ opatrenia, ako napríklad v Španielsku alebo Taliansku. Ich opatrenia boli natoľko prísne, že investori stratili akúkoľvek dôveru k OZE.

Táto situácia len podčiarkuje dôležitosť infraštruktúrnych  prepojení. Máte tak väčší trh. Napríklad v Nemecku sú OZE úspešné aj preto, že môžu využívať prepravné siete svojich susedov, v prípade, že potrebujú prepraviť elektrinu.

Stratila EÚ konkurenčnú výhodu v oblasti obnoviteľných zdrojov?

V minulosti OZE rástli rýchlo, dnes EÚ predbiehajú iné krajiny. Dôležité je, aby si Európa udržala investície do výskumu a vývoja, pretože jedine tak ostane EÚ lídrom. Možno nie vo výrobe, ale vo vývoji.

Väčšina predstaviteľov EÚ charakterizuje kimaticko-energetické ciele 2030 ako ambiciózne. Sú naozaj tak ambiciózne?

Áno sú ambiciózne. Sú veľmi ambiciózne. Otázkou je, ako budú dosiahnuté. Kto ich bude napĺňať? Nemyslím si, že by bolo fér ak by všetko ostalo na pleciach Európskej únie. Členské krajiny musia prispieť k tejto snahe.

Sú tieto ciele priveľmi ambiciózne?

To nie je to, čo som mala namysli. Napĺňanie cieľov nie je len starosťou EÚ a Komisie, ale predovšetkým členských štátov.

Čo sa týka cieľov 2030, ja naozaj dúfam, že sa EÚ poučila zo skúseností s balíčkom 2020. Ukázalo sa, že ak chce EÚ dosiahnuť svoje ciele a spojiť ich s jednotlivými národnými cieľmi, je potrebná koordinácia národných politík s vnútorným trhom únie. Je potrebná ak koordinácia rôznych iných politík, ako sú napríklad priemyselné politiky, či politiky hospodárskej súťaže.

V prípade cieľov 2030 ešte nie je jasne stanovený systém riadenia. A to je problém. Ako chce EÚ dosiahnuť ciele na európskej úrovni, keď nebudú záväzné národné ciele? A ako bude spoločný trh s energiami a štátna podpora prispievať k dosahovaniu cieľov? Musíte mať monitorovací rámec a systém riadenia a koordinácie. Inak bude veľmi ťažké zistiť, či sa dané ciele naozaj napĺňajú.

Ak by sme naozaj boli taký ambiciózny, prečo sme nezaviedli záväzné ciele?

Tak to sa opýtajte ich.

Niektorých som sa skutočne aj spýtal. Napríklad zástupcovia Veľkej Británie mi povedali, že nechcú záväzné ciele, pretože chcú mať právomoc rozhodovať o svojom energetickom mixe.

Ale vy predsa môže mať vlastné národné ciele v súlade s európskymi a zároveň mať plnú moc nad svojim energetickým mixom.

Nie všetky krajiny EÚ majú rovnaké obnoviteľné zdroje. Nie každá krajina má rovnaké podmienky. Niekde je viacej slnka, vetra, alebo geotermálnej energie, či biomasy, alebo sú tam možnosti pre vodnú elektráreň. Nemohli ste prijať jeden cieľ pre všetkých.

Je ale možné vytvoriť mechanizmus na kontrolu napĺňania cieľov. Národné štáty majú možnosť vybrať si, ale musia ciele napĺňať. To je základná idea.

ŠpanielskoPortugalsko si vyžiadali cieľ, ktorý zaručí aspoň 15% infraštruktúrnu prepojenosť krajín. Vy ste už spomínali dôležitosť prepojenosti prepravnej infraštruktúry. Podporila by Medzinárodná energetická agentúra takýto cieľ?

My sa k tomuto vyjadrovať nebudeme, ale vravím vám, že ak nebudete mať na mieste dostatočné prepojenia, bude ťažké dokončiť vnútorný trh s energiou.

To nie je len prípad Španielska a Portugalska. Prepojenia sú potrebné na mnohých miestach Európy.

Myslíte si, že kríza na Ukrajine strhla všetku pozornosť na plyn a plynovodné prepojenia na úkor obnoviteľných zdrojov a trhu s elektrinou?

Myslím si, že oba druhy sú potrebné. A v rámci vnútorného trhu sa musíme zamerať na oba druhy.

Je dôležité si uvedomiť, že diverzifikácia trhu so zemným plynom je nevyhnutná. Nie je dobré mať všetky vajcia v jednom košíku, ako sa hovorí, a byť závislí na jednom dodávateľovi.

EÚ bude závislá na dovoze zemného plynu z Ruska ešte po mnoho desaťročí. To vieme s určitosťou, ale je potrebné hľadať aj iné zdroje dodávok, ako je Stredomorie, či využiť vlastné zdroje plynu z bridlicových ložísk.

Je EÚ stále svetovým lídrom v oblasti zmeny klímy? Alebo sa naša pozícia zmenila po spoločnej dohode USA a Číny, že prispejú k znižovaniu emisií skleníkových plynov?

Je zaujímavé, že ceny technológií obnoviteľných zdrojov poklesli najmä vďaka únii. Bola to veľmi zložitá cesta a náročné učenie, ale ostatné krajiny teraz využívajú naše skúsenosti.

Po prvýkrát sa dvaja najväčší emitenti CO2 a dve najväčšie ekonomiky sveta zaviazli, že spolu podniknú opatrenia v oblasti klímy. Prvýkrát v histórii si Čína stanovila emisné limity. To sa nikdy predtým nestalo.

Či sa podarí prijať ambicióznu klimatickú dohodu, to je otázka na ktorú vám teraz neviem odpovedať. Musíme si počkať.

Sú to dve úplne odlišné krajiny. Ak čínske vedenie povie, že niečo bude takto, tak väčšinou to tak aj bude. V prípade Spojených štátov to nie je vždy pravda. USA majú averziu voči záväzným cieľom.

Som veľmi zvedavá, ako sa budú vyjednávania vyvíjať. Ale spoločné vyhlásenie týchto krajín je určite povzbudením.

Aký výsledok by ste si priali vidieť na prebiehajúcej klimatickej konferencii v Lime?

Chcela by som vidieť pozitívne výsledky na budúci rok v Paríži na klimatickej konferencii OSN, ktorá má znížiť emisie skleníkových plynov a udržať nárast globálnej teploty pod 2 stupne Celzia. Dúfam, že Lima k tomuto cieľu dopomôže.

REKLAMA

REKLAMA