Voda je krvným obehom planéty

Sucho, zlé využívanie pôdy a dostupnosť vody prispievajú k nestabilite cien potravín a regionálnym potravinovým krízam. Na riešenie týchto problémov je podľa šéfa Svetového týždňa vody Jens Berggren potrebné zlepšiť riadenie vodných zdrojov a zaviesť spoľahlivé systémy včasného varovania.

Jens Berggren (Zdroj: SIWI)
http://euractiv.sk

V Európe aj inde na svete rastú obavy z regionálnych výskytov období sucha, ktoré môžu mať v nasledujúcich mesiacoch potenciálne vážny vplyv na dodávky potravín a ich cenu. Aké opatrenia by ste navrhol vzhľadom na to, že tieto udalosti sa, zdá sa, opakujú čoraz častejšie a s vyššou intenzitou?

Hoci sucho je počinom prírody, existuje veľa príležitostí pre zlepšenie vodohospodárstva a riadenia vodných zdrojov. Počas Svetového týždňa vody sa predstavia viaceré riešenia pre adaptáciu našich spoločností na súčasnú a zvyšujúcu sa premenlivosť úhrnu zrážok. Aj ak sa neprijmú dlhodobé opatrenia, včasnou akciou a rýchlou reakciou možno aj krátkodobo predísť tomu, aby suchá a záplavy priniesli do ľudských životov a hospodárstva devastáciu.

Ako príklad by malo slúžiť sucho v Africkom rohu v roku 2011 – napriek včasným varovaniam došlo len k malej reakcii až kým hladomor naplno neprepukol a nevyžiadal si ľudské životy. Musíme zaviesť efektívnejšie systémy včasného varovania a zaistiť, aby farmári, komunity a vlády po celom svete mali vybavenie a kapacity nielen na zachytenie varovaní, ale tiež na včasnú akciu na ochranu svojich ľudí pred dopadmi záplav a súch.

Aké pozitíva a negatíva vidíte v politikách EÚ v oblasti vody?

Rámcová smernica EÚ o vode je zdrojom inšpirácie pre mnohé iné regióny sveta. Nepretržite vnímame podobné iniciatívy, ku ktorým dochádza v Číne, Afrike, na Blízkom východe  a inde, v koordinácii s EÚ. Jedným z príkladov, je Africká pracovná skupina v rámci Iniciatívy EÚ v oblasti vody, ktorá funguje s podporou SIWI, a Platforma pre vodu Čína-Európa (CEWP), pod záštitou Dánska. Jedna z oblastí, ktorú možno zlepšiť takmer naprieč celým svetom je koordinácia politík vody, energetiky a potravín tak, aby sa zaistilo čerpanie synergií z tohto spojenia.

V nedávnej správe sa inštitút SIWI venoval problematike environmentálneho dopadu toho, že bohatšie krajiny nakupujú v chudobnejších regiónoch, najmä subsaharskej Afrike, pôdu na pestovanie potravín alebo biopalív. Zdá sa, že tieto dohody sú výhodné pre obe strany – potrebné komodity pre cudzincov, práca a príležitosť pre chudobnejších. Aké sú temné stránky?

Dôležitým nebezpečenstvom týchto dohôd o pôde je, že sa porušujú existujúce práva na pôdu a vodu miestnych ľudí. Je naozaj príliš skoro povedať, aké sú alebo budú dopady týchto dohôd. Vieme, že v dohodách o pôde sa voda často považuje za samozrejmosť a len málo z dohôd, ktoré boli zverejnené, regulujú to, koľko vody môžu nájomcovia odoberať alebo explicitne regulujú kontrolu poľnohospodárskeho znečistenia vôd v miestnych vodných zdrojoch. Dokonca aj nedávno prijaté inštrukcie pre tento obchod o otázke vody takmer vôbec nehovoria, a to napriek faktu, ktorý každý vie – keďže aj rastliny aj dobytok potrebuje pre život vodu, investícia do poľnohospodárstva je vždy veľkou investíciou do vody.

Tiež môžu vzniknúť regionálne dôsledky tam, kde sa tieto otázky riešia nedostatočnými právnymi a inštitucionálnymi mechanizmami. Ak by takéto dohody viedli k veľkému nárastu poľnohospodárskeho využitia vody v krajine v povodí Nílu, mohlo by to značne zmeniť dynamiku cezhraničných vzťahov popri rieke. Teoreticky, honba za vodou a pôdou sa môže zapísať do dejín ako honba za priamymi zahraničnými investíciami.

Je potreba množstva práce, aby sa zistil vhodná regulácia rastúceho trhu s vodou a pôdou so značnou pozornosťou na práva malých držiteľov a marginalizované skupiny . Je nanajvýš dôležité, aby sa v týchto dohodách regulovali otázky vody a zásady pre investície do pôdy a vodných zdrojov poskytovali explicitné inštrukcie aj pre aspekty týkajúce s vody.

Niektoré štatistiky uvádzajú, že bez prístupu k čistej vode je stále miliarda ľudí a viac než dvojnásobok nemá sociálne zariadenia, a to aj napriek dekáde úsilia a miliardovej pomoci na zvrátenie týchto nerovností. Kto je na vine, že sa týmto ľudom nedokáže lepšie pomôcť?

Celú vinu nemožno prisúdiť žiadnym jednotlivým subjektom. Globálne toho sa na lokálnych a národných úrovniach ťažko implementujú kvôli nedostatočným zdrojom – a tieto dohody často nie sú záväzné. Každý región na svete je jedinečný svojou povahou, potrebami, riadením a socioekonomickým rozvojom. A rovnako rozmanití sú aj aktéri, ktorí sú zapojení do zlepšovania vody a hygieny v týchto regiónoch. V praxi fungujú viaceré snahy na zvýšenie politickej vôle a nasledujúcich zdrojoch pre zvýšenie služieb vody  a hygieny, mnohé z nich sa aktívne zapoja do Svetového týždňa vody.

Podľa údajov OSN sú najväčšími spotrebiteľmi vody India, Čína, USA Rusko a ďalšie rozvíjajúce sa ekonomiky. Ich vlády zároveň patria k tým, ktoré najviac odmietajú záväzné ciele pre udržateľnosť a ochranu prírody. Keď tieto významné krajiny nedbajú o to, ako využívame vodu a ďalšie zdroje, prečo by to mal robiť zvyšok?

Existujú tri hlavné dôvody, prečo sú otázky vody dôležité pre nás všetkých.

Po prvé, voda je krvným obehom planéty a hospodárstva, tvorí základy všetkej ekonomickej aktivity a poháňa ekosystémy, ktoré podporujú všetok život na planéte. Nedostatok vody naruší hospodársku aktivitu a podobne ako finančná kríza, ak dnes zaťažíme našu budúcnosť hypotékou kvôli nadmernému vykorisťovaniu vodných zdrojov, dopady sa rozľahnú globálne.

Po druhé, voda je lokálny zdroj. Ak sa znečistí alebo vysuší, ľudia priamo pocítia dopady. Preto krajiny ako Čína, IndiaUSA, ktoré zažívajú vážne nedostatky vody, majú určite obavy o vodné zdroje sú veľmi odhodlané zaistiť, aby ju lepšie spravovali a uspokojili rastúce potreby na všetkých frontoch. V tomto ohľade je to odlišné od diskusií týkajúcich sa klimatickej zmeny, kde tí, ktorí najviac vypúšťajú emisie nemusia byť nutne tými, ktorí sú najviac zasiahnutí.

Napokon, stojí to peniaze zohrievať, čistiť a premiestňovať vodu. Sú to peniaze, ktoré ľudia platia priamo alebo prostredníctvom daní, takže sa priamo vašim peňaženkám oplatí dbať na to, aby sa s vodou narábalo rozumne.

Čo budete považovať za úspech v súvislosti s konaním Svetového týždňa vody?

Svetový týždeň vody bol za posledných 22 rokov úspešný v tom, že vytvára vyváženú platformu pre všetkých účastníkov so záujmom o otázky vody a udržateľného rozvoja. Veríme, že úspech tohto týždňa závisí na dobre reprezentácii veľkého množstva aktérov a perspektív, ktoré prispejú k veľkým i malým riešeniam smerom k svetu so zabezpečenou vodou a potravinami. Svetový týždeň vody bude úspechom ak prispeje k nasmerovaniu novo nájdeného záujmu o vodu a potraviny ku konštruktívnej spolupráci namiesto rušivých nezhôd.

Úspechom bude tiež to, ak prispeje k budovaniu spoločného porozumenia a zvýšeniu vzájomnej dôvery, aby sa upokojil kolaps, ktorý bráni rokovaniam na viacerých formálnejších konferenciách.

Pozadie

Jens Berggren je riaditeľom Svetového týždňa vody, ktorý v dňoch 26.-31. augusta 2012 organizuje Štokholmský medzinárodný inštitút pre vodu (SIWI). Predtým pracoval na švédskom ministerstve zahraničia a pre Švédsku rozvojovú agentúru (Sida).

REKLAMA

REKLAMA