Zaujímajú sa o naše suroviny, nie rozvoj

Prince Chima Williams, nigérijský environmentálny aktivista, hovorí o negatívnej stránke aktivít zahraničných ropných spoločností v Západnej Afrike.

Princ Chima Williams
Princ Chima Williams, Environmental Rights Action, Nigéria
  • EÚ sa hrdo označuje za globálneho environmentálneho lídra, podporuje globálny boj proti klimatickým zmenám alebo striktnejšie „zelené“ regulácie. Ale aký je jej obraz v Západnej Afrike, ktorú EÚ vidí hlavne ako dôležitý zdroj ropy a plynu?

EÚ musíme vnímať z hľadiska represívneho konania nadnárodných korporácií európskeho pôvodu v Nigérii. Ich činy nepotvrdzujú to, čo vyhlasujú v Európe. V snahe maximalizovať zisky spôsobujú mnoho skazy. Zisk kladú nad základné práva občanov, životné prostredie a nad zdroje pre život. Musím povedať, že dvojaký meter a represívne konanie európskych spoločností nepomáhajú vytvárať v našej časti sveta pozitívny imidž EÚ.

  • Firmy by však mohli argumentovať, že prinášajú rozvoj. Investovaním urýchľujú rast, vytvárajú pracovné miesta a teda zvyšujú celkovú prosperitu. Niektoré „tradičné spôsoby života“ – ako rybárske komunity, miestni farmári, a pod. – sú možno poškodené, ale to je len cena, ktorú musí krajina zaplatiť za rozvoj. Výrazne ich prevážia zvýšené možnosti, vytvorené priemyselným rozvojom. Nemyslíte, že majú pravdu a existujúce problémy sa vyriešia ekonomickým rozvojom, ktorý tieto formy prinášajú?

Dobre, vezmime si Shell. Čo robí z Holandska bohatú krajinu? Alebo z Nórska… Nie sú to iba zdroje, ktoré majú, ale taktiež spôsob, akým ich riadia. V tejto dobe rozvoj, ktorý prináša takú formu deštrukcie, nie je v podstate rozvojom. Samozrejme vieme, že je treba zaplatiť nejakú cenu. Ale ak deštrukcia preváži prínos, nemôžeme hovoriť o rozvoji. A ak tento rozvoj zabíja ľudí, potom sa môžeme spýtať – pre koho je to v prvom rade? Ak sú ničené komunity, ak ľudia nemôžu žiť v mieri, ak sú ich zdroje živobytia narušené a zničené, pre koho záujmy prichádza rozvoj? Áno, prinášajú určitý druh rozvoja. Ale musia za to zaplatiť občania krajiny, v ktorej operujú?

  • Je možné argumentovať, že firmy sú predovšetkým ekonomickými aktérmi. O ľudské práva, životné prostredie alebo vyrovnaný rozvoj sa majú starať vlády. Nemyslíte, že skľučujúca situácia je predovšetkým chybou vašej vlády?

Na tento problém sa musíme pozrieť z politicko-historického hľadiska. Prvá ropná korporácia, ktorá prišla do Nigérie, bola BP. V tom čase sme boli stále britskou kolóniou. Z tohto dôvodu je prirodzené, že niektoré podpísané zmluvy neboli v záujme občanov Nigérie. Keď krajina dosiahla v roku 1960 politickú nezávislosť, nebola v takej pozícii, aby mohla hneď odvolať všetky zmluvy. A odtiaľ môžeme sledovať vývoj našich dnešných problémov. Súhlasím, že vláda by mala robiť politiku, ktorá usmerňuje činnosť korporácií. No pozrime sa čo sa stane, keď takéto regulácie existujú, no korporácie ich nechcú splniť. Po prvé, aktívne vplývajú na politický život v krajine – financovaním kampaní niektorých politikov, alebo podporovaním armádnej junty. Je teda zrejmé, že takáto vláda nebude veľmi ochotná tlačiť na korporácie, aby dodržiavali striktnejšie nariadenia. Ďalšia vec je, že sa jednoducho o regulácie nestarajú. Vezmime si spaľovanie plynu (zemný plyn nachádzajúci sa v ropných ložiskách býva niekedy spaľovaný ako nepotrebný odpad, čo výrazne poškodzuje životné prostredie), v ktorom je zapletená väčšina ropných spoločností, vrátane Shell. V Nigérii je to od roku 1979 nezákonné. No krátko po prijatí federálneho nariadenia prišla kritika korporácií. Zákaz považovali za príliš tvrdý. Začali lobovať vo vláde a tvrdili „Ak toto nariadenie nezmeníte, nebudeme schopní v takomto obchodnom prostredí operovať a stiahneme sa“. A pretože nigérijská ekonomika je závislá na rope – je to zdroj takmer 80% vládnych príjmov – vláda sa jednoducho pred ich hrozbami stiahne. Nariadenie bolo revidované a v súčasnosti sa spaľovanie plynu dovoľuje, pri dodržaní niekoľkých podmienok. Ale korporácie v podstate neplnia ani tie. V roku 2004 začala moja organizácia s podporou Climate Justice Program pomáhať miestnym komunitám. Žalovali korporácie, a národnú ropnú spoločnosť, ktorá rozvíja ropné polia s nimi. Súd rozhodol, že spaľovanie plynu je nelegálne a musí byť zastavené, ale v podstate to stále pokračuje. Vláda a korporácie iba rokujú o cieľovom termíne. Je jednoduché viniť vládu. Ale my, ktorí v krajine žijeme, vidíme, že to nie je len chyba vlády. Áno, nekoná ako by mala, ale rovnako musíme obviniť korporácie z korupcie.

  • Pozrime sa na druhú stranu rovnice. Ak nigérijská vláda nemá silu na regulovanie korporácií, aké sú vaše skúsenosti s vládami ich domácich krajín? Sú ochotní tlačiť na to, aby firmy akceptovali striktnejšie environmentálne nariadenia a sociálne pravidlá?

Môžem hovoriť iba o svojej skúsenosti s holandskou vládou. Mal som možnosť stretnúť sa s holandským ministrom pre vonkajší obchod. Prezentoval som mu environmentálne problémy, zapríčinené konaním firmy Shell. Pred tým minister hovoril o tom, ako sa snažia zaistiť, aby nadnárodné korporácie z ich krajiny rešpektovali všade vo svete také isté štandardy, ako sú v Európe. Ale keď som mu ukázal reálny obraz – doslova obraz, pretože som mal so sebou zábery, ilustrujúce environmentálnu situáciu delty Nigeru – minister zmenil názor. Začal tvrdiť, že pôsobenie korporácií v konkrétnej krajine nevyhnutne závisí aj od situácie e podmienok v nej. To znamená, že k vynucovaniu jednotných štandardov nepristupujú seriózne. Vo svojich domácich krajinách sa korporácie hrajú na dobrých. A to európskym vládam stačí, nestarajú sa, ako ich nadnárodné firmy konajú vo zvyšnom svete. V spolupráci s európskymi partnermi lobujeme za európsku legislatívu, ktorá by prinútila korporácie operovať pod rovnakými pravidlami, kdekoľvek sú aktívne. A súčasne požadujeme, aby občania z nečlenských krajín dostali právo obrátiť sa na Európsky súd so žalobami proti konaniu európskych korporácií v ich vlasti. Je to dôležité. Vlády krajín Tretieho sveta nie sú silné. Väčšina z nich je skorumpovaných, naivných, čo korporácie využívajú.

  • Znamená to, že aktivity zahraničných ropných spoločností v Nigérii sú nejako spojené s násilnosťami a politickým napätím, o ktorom sa môžeme občas dopočuť v médiách?

Násilie v delte Nigeru pramení predovšetkým z dôsledkov aktivít korporácií v regióne. Ich aktivity narúšajú environmentálnu, ekonomickú a sociálnu rovnováhu. Je to ako príbeh o dvoch mestách. Obytné štvrte a továrne firiem ako Shell sú ohradené od zvyšku krajiny ostnatým drôtom. Na jednej strane plotu majú ľudia k dispozícii všetko pre moderný život . Celodenné dodávky elektriny, asfaltované cesty, vodu, pekné budovy, sociálne služby… Hneď za plotom môžete vidieť ľudí žijúcich v úplnej chudobe. Je to nerovnováha. Okrem toho, bohatstvo pochádza práve od týchto chudobných ľudí. Vidia potrubia s nespracovanou ropou vychádzajúce prakticky zo zadných dvorov ich domov. No nevidia, že by boli „petrodoláre“ investované späť do ich životov. Z celého tohto biznisu im ostáva len skaza. Takže aká môže byť odozva? Po rokoch čakania a viery, že príde zmena, po rokoch bezvýsledných diskusií a rokovaní s vládami a korporáciami, sa rozhodli vziať osud do vlastných rúk. A tak začala kríza. Okrem toho, problém nie je len v podplácaní niektorých politikov korporáciami. V niektorých prípadoch nadnárodné formy samé priznali, že sponzorovali štátny terorizmus proti občanom krajiny. Financujú armádu, dávajú jej prostriedky na útoky proti občanom. Takže aký bude výsledok? Občania sa pomstia. A trpieť bude každý, vrátane korporácií. Takže existuje priame aj nepriame spojenie medzi pôsobením korporáciami v Nigérii, najmä v delte Nigeru, a krízou.

  • Mnoho rozvojových krajín sa snaží získať väčší podiel na svojom surovinovom bohatstve, najmä rope a plyne. Niekedy v radikálnejšie, znárodnením, inokedy rokovaním s nadnárodnými korporáciami. Mohli by viesť politické tlaky v Nigérii k podobnému vývoju?

Možné to je. Vezmime si súčasnú nigérijskú vládu – niektoré z jej súčasných rozhodnutí by predtým nikdy neprijala. Nedávno napríklad obvinila Shell a Chevron že štát ukracovali o dane v hodnotách miliárd dolárov. Vláda tiež zrušila ťažobné licencie na tie ropné ložiská, ktoré korporácie nevyužívali, a tým Nigériu pripravovali o príjmy. Náš prezident vyhlásil, že Shell musí opustiť jeden z regiónov do decembra 2008 a nahradí ho spoločnosť, ktorá bude ochotná dodržiavať striktnejšie nariadenia. Toto sú pozitívne kroky. No jednou vecou je dávať politické vyhlásenie, druhou je stáť za nimi konkrétnymi politickými činmi. A jediným dôveryhodným spôsobom ako to urobiť je znovu prerokovať zmluvy s ropnými spoločnosťami. Národné zhromaždenie, nigérijský parlament, začalo vyšetrovanie zmlúv medzi nadnárodnými firmami a národnou ropnou spoločnosťou. Podozrievajú ich, že sú naklonené príliš v prospech korporácií. Ak myslí vláda svoje slová vážne a zaujme aktívny postoj, samozrejme že dokáže získať pre ľudí v Nigérii viac.

  • EÚ a USA nie sú pre Nigériu jediné alternatívy predaja energetických surovín. Stále viac je aktívne RuskoČína. Vytvára takáto „globálna konkurencia“ širšie možnosti získania výhodných kontraktov?

Súťaž môže byť vyrovnaná iba vtedy, ak sú všetci jej účastníci na rovnakej úrovni. Ale toto je súťaž medzi veľkými hráčmi. Nič nenasvedčuje, že by ktorákoľvek z tých krajín ponúkala Nigérii skutočne vyrovnané partnerstvo. Zaujímajú sa o jej suroviny, nie rozvoj.


Interview bude v plnej verzii uverejnené budúci týždeň v týždenníku Slovo

Prince Chima Williams bol hosťom festivalu Jeden svet. Pracuje pre mimovládnu organizáciu Environmental Actions Rights, ktorá je zároveň nigérijskou pobočkou medzinárodnej MVO Priatelia Zeme. Ako právnik, environmentálny a ľudskoprávny aktivista sa zúčastňoval na mnohých kampaniach a zastupoval ľudí pred súdom, vrátane známeho procesu Shell & 2 Ors verzus Jonah Gbemre, pri ktorom Nigérijský federálny súd označil spaľovanie plynu za nelegálnu aktivitu, popierajúcu základné ľudské práva na život a dôstojnosť.

REKLAMA

REKLAMA