Západný Balkán v rozširovacom procese zaostáva

Eurokomisár pre rozširovanie a susedskú politiku Štefan Füle predstavil výročný súhrn správ o rozširovacom procese EÚ. Správy informujú o pokroku, ktorý dosiahli Chorvátsko, krajiny západného Balkánu, Island a Turecko.

Štefan Füle, Zdroj: Európska komisia
http://euractiv.sk

Füle vyhlásil, že úspech krajín v prístupovom procese sa odvíja a bude odvíjať na základe implementácie požadovaných reforiem. 

Chorvátsko je podľa neho na správnej ceste stať sa 28. členom EÚ. Do dosiahnutia tohto cieľa však ešte ostáva dotiahnuť niekoľko reforiem. Tie sa týkajú najmä lodiarskeho priemyslu, zlepšenia hraničných priechodov a posilnenia justičného systému.

Rokovania o prístupe s Islandom pokračujú dobre, pričom význam spolupráce medzi EÚ a týmto ostrovným štátom narastá priamo úmerne s rastúcim záujmom EÚ o arktickú oblasť.

Na druhej strane správa Komisie tvrdí, že krajiny západného Balkánu všeobecne zaostávajú v prístupovom procese. Čierna Hora ako jediná z tejto oblasti začala prístupové rokovania, ale musí splniť ešte veľa úloh, predovšetkým v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Srbsko a Macedónsko majú štatút kandidátskych krajín, ale ešte stále čakajú na otvorenie prístupových rokovaní. Proeurópske šance Srbska pribrzdili spory s Kosovom, kým v prípade Macedónska zostáva prekážkou nedoriešená otázka štátneho názvu. V tomto smere zatiaľ nepokročili rokovania s Gréckom.

Normalizácia vzťahov s Kosovom

Európska komisia označila v správe za hlavnú podmienku otvorenia prístupových rokovaní s Belehradom ďalšiu normalizáciu srbsko-kosovských vzťahov.

Srbský premiér Ivica Dačič reagoval na správu pohrozením ukončenia dialógu s Kosovom, ktorého sprostredkovateľom je práve Európska únia.

Podľa jeho slov EK požaduje po prvý raz od Belehradu "uznanie územnej celistvosti Kosova". Dačič priznal, že je dosť znepokojený touto požiadavkou.

„Možno by bolo čestnejšie žiadať od Srbska uznanie nezávislosti Kosova ako uznanie jeho celistvosti," vyhlásil predseda srbskej vlády. Podľa Dačiča by Brusel mal túto požiadavku stiahnuť, pretože, ako vyhlásil, "pre nás sú nové podmienky neprijateľné".

Komisár Füle tiež odporučil, aby EÚ prikročila k uzatvoreniu Asociačnej dohody s Kosovom, ktoré pokročilo v zavádzaní mnohých krátkodobých opatrení navrhovaných Bruselom. To je však zložitá záležitosť, keďže päť členských štátov Únie, vrátane Slovenska, ešte stále neuznalo nezávislosť Kosova.

V prípade Albánska Füle odporučil udelenie štatútu kandidátskej krajiny až po tom, ako budú implementované základné prvky administratívnej reformy a reformy justičného systému.

Bosna a Hercegovina, ako sa uvádza v správe Komisie, zaznamenala iba minimálny pokrok v riešení zložitej vnútropolitickej situácie, ktorá bráni krajine pozornejšie sa sústrediť na európsky integračný proces.

Turecko cíti sklamanie

Najkontroverznejším kandidátom na vstup do EÚ aj naďalej zostáva Turecko, kde za dva roky nedošlo k žiadnemu výraznému pokroku. V prospech Turecka nehovorí ani jeho odmietavý postoj k polročnému cyperskému predsedníctvu v EÚ.

Komisia v správe o Turecku poukázala na viacero deficitov v oblasti ľudských práv. Aj keď privítala prípravu novej tureckej ústavy, zriadenie funkcie ombudsmana a zlepšenie v justičnom systéme, výhrady má stále napríklad ohľadom zákona o boji proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Ek tiež spochybňuje možnosť dovolať sa spravodlivého súdneho procesu a znepokojene poukazuje na potlačovanie slobody slova a voľného zhromažďovania sa.

„Prijal som tohoročnú správu o pokroku s veľkým sklamaním. Pochopili sme, že takzvanému rotujúcemu predsedníctvu takzvaného štátu z polovice ostrova sa podarilo vsunúť do tejto správy prvky, ktoré sú pre nás sklamaním," uviedol turecký minister pre európske záležitosti Egemen Bagis. Podľa jeho názoru je Turecko bližšie k štandardom EÚ ako kedykoľvek predtým.

Bagis povedal, že Turecko sa aj napriek dnešnej správe EK, ktorá je podľa neho "nevyvážená" a sústreďuje sa viac na negatívne ako pozitívne prvky, nehodlá vzdať prístupového procesu do EÚ, ktorý sa začal už v roku 2005.

(TASR/EurActiv)

REKLAMA

REKLAMA