Interview: Solidarita je dôležitejšia než poľnohospodárstvo

 

Interview:

EÚ potrebuje rýchlo dokončiť svoju internú diskusiu o ústave a dostať sa k iným dôležitým veciam, ako je napríklad zaostávajúca konkurencieschopnosť a lisabonská agenda. To by sa malo odraziť v nadchádzajúcich diskusiách o novej finančnej perspektíve:

„Rozšírenie vyvinie tlak na štrukturálne fondy a na politiky súdržnosti. Pre EÚ bude rozhodujúce, aby nasmerovala rozpočet k väčšej konkurencieschopnosti a lisabonskej agende. Ak to neurobíme, stratíme pôdu na globálnej úrovni. Čísla pre EÚ nie sú až také dobré. To je dodatočný dôvod, prečo musíme dokončiť diskusiu o inštitúciách. Ak necháme skutočný život za sebou, pôjde za nami“, varuje Potocnik, v súčasnosti slovinský minister pre európske záležitosti.

Pretrvávajúce výdavky na SPP vidí ako hlavný problém v novom návrhu Komisie o finančnej perspektíve na roky 2007-2013. Návrh odráža dohodu, ku ktorej došlo na summite v októbri 2002 a ktorá fixovala výdavky na SPP na 43 miliárd eur.

„Ak sú výdavky na poľnohospodárstvo fixované, nenechá to žiadny manévrovací priestor pre lisabonskú agendu. Musíme otvoriť už zatvorené otázky a zamyslieť sa nad reštrukturalizáciou rozpočtu. Musíme vziať do úvahy to, že krajiny, ktoré vstupujú do EÚ, sú menej rozvinuté a že by nebolo fér uzavrieť či zúžiť priestor na solidaritu teraz, keď je najviac potrebná“, vraví Potocnik.

Jednou z jeho úloh ako komisára bude, aby Slovinci pochopili, že existuje viac než len jeden spôsob, ako uspokojiť národné záujmy. „Toto pochopenie nie je veľmi jasné, a to – všeobecne hovoriac – pre všetky krajiny EÚ. Práca Parlamentu, Komisie a Rady nie je rovnaká ako práca parlamentu doma. Mnohokrát som počul, že musím byť dobrým zástupcom Slovinska. Môže sa to zdať divné, ale niekedy si myslím, že v dlhodobej perspektíve je pre krajinu najlepšie, ak sa postará o to, čo leží za hranicou jej národných záujmov a skúsiť sa pozrieť na to, čo je v súlade s rozvojom samotnej EÚ. Myslím si, že Slovinci to pochopia, ak to bude povedané veľmi otvorene a poctivo.“

Sledujúc túto myšlienkovú líniu ďalej, vraví, že neverí, že bude užitočné, keď nové členské krajiny sformujú v EÚ blok. „Bola by to príliš nebezpečná hra. Nemali by sme sa snažiť vytvoriť alianciu a zvláštnu spoluprácu. Pre staré členské štáty bude veľkou úlohou, aby nevytvorili spoluprácu, ktorá by nás stmelila. Pre EÚ je to veľmi chúlostivé obdobie. Musí začať fungovať ako jedna entita s 25 krajinami.“

Potocnik pevne verí v silnú komisiu, ale mohol by podporiť aj menšiu komisiu s rotáciou medzi krajinami, za predpokladu, že by to bolo na rovnom základe: „Všetci rátame s Komisiou. Väčšie krajiny nepotrebujú systém, ktorý by ich chránil, pretože majú dostatok ekonomickej a politickej moci. Ale my potrebujeme také inštitucionálne usporiadanie, aby bralo do úvahy záujmy malých krajín. To je dôležité. Napokon, úspešnosť EÚ závisí v mnohom na tom, ako sa cítia malé krajiny“, vraví Potocnik, ktorý si tiež myslí, že EÚ by mala pokračovať v rozširovaní stability k jej susedom, ako krajiny Balkánu a Turecko.