J. Hurta: V ponuke produktov sme na úrovni zahraničia

 

  • Hoci v Európskej únii existuje spoločný trh, jednotný trh s finančnými službami ešte úplne nefunguje. Čo ho, z pohľadu bankového sektora, najviac brzdí?

Jednotnosť finančných služieb na trhoch EÚ brzdí niekoľko faktorov – rozdielna legislatíva, rozdielna úroveň trhov a z toho vyplývajúci rozdielny prístup ku klientele, a ešte stále aj kultúrna a jazyková bariéra.

  • Kedy bude bankový sektor v EÚ pripravený poskytnúť občanom bankové služby na celom vnútornom trhu EÚ, bez ohľadu na hranice jednotlivých krajín?

Bankový sektor je v rámci EÚ v dynamickom vývoji. Hlavným dôvodom je aj na tomto trhu globalizácia. Cieľom globalizácie je aj unifikácia poskytovaných služieb a produktov, minimálne v rámci jednotlivých finančných skupín. Po skončení tohto procesu a po zjednotení príslušných legislatívnych noriem, budeme môcť hovoriť o európskom bankovom trhu.

  • Pri skúmaní efektívnosti čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie je často ako jedna z prekážok citované spolufinancovanie. Myslíte si, že slovenský bankový sektor dostatočne pružne reaguje na špecifické požiadavky niektorých skupín potenciálnych žiadateľov o eurofondy, ako sú malí a strední podnikatelia, či samosprávy?

Bankové domy na Slovensku sú schopné pozitívne reagovať na požiadavky žiadateľov o finančné prostriedky z eurofondov. Niekedy sa stretávame s nižšou kvalitou predkladaných podnikateľských zámerov. Pracovníci Ľudovej banky, a.s. sa aj v týchto prípadoch snažia podeliť so svojimi skúsenosťami a pomôcť pri tvorbe podnikateľského zámeru.

  • Poskytuje slovenský bankový sektor malým a stredným podnikateľom zo Slovenska rovnaké možnosti financovania, ako majú ich proťajšky v iných členských krajinách únie? Je už slovenský bankový sektor približne rovnako vyvinutý, ako je to v „bohatších“ krajinách EÚ, resp. v čom pretrvávajú rozdiely?

V ponuke produktov sú slovenské banky na úrovni zahraničných. Čo sa týka úrokových sadzieb na úvery, v krajinách eurozóny sú tieto sadzby v priemere o cca. Jedno percento nižšie ako u nás. Rozdiely pretrvávajú aj v oveľa menšom využívaní elektronických kanálov príp. telefonických liniek ako v zahraničí. Týka sa to ako objemu finančných prostriedkov, tak aj v množstve ponúkaných produktov.