EÚ v roku 2018: Energetika

Bane Cígeľ

Bane Cígeľ [TASR/Radovan Stoklasa]

Tento rok môže byť dobrým pre obnoviteľné zdroje, jadrovú energiu a zemný plyn. Diskutovať sa bude o tom, kto zaplatí ústup od uhlia a dekarbonizáciu priemyslu.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Rozmotanie plynovodov

Pre rok 2017 sme predpovedali rozhodnutie o plynovode Nord Stream 2. Napokon ich padlo niekoľko. Všetky sa projektu plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom týkajú nepriamo, všetky ho však môžu negatívne ovplyvniť. Výsledok ukáže rok 2018. Americký kongres schválil protiruské sankcie, o spôsobe ich uplatňovania rozhodne nepredvídateľný prezident Donald Trump. Európska komisia predložila návrh na mandát, a potom aj na smernicu o vnútornom trhu s plynom, o ich osude rozhodnú členské štáty. Komisia chce dosiahnuť uplatnenie európskych protimonopolných pravidiel na Nord Stream 2. Ide však proti Nemecku. Bulharské predsedníctvo navyše nepovažuje rokovania o mandáte – na rozdiel od estónskeho – za svoju prioritu. Podobne to môže byť aj v prípade nasledujúceho, rakúskeho predsedníctva, keďže tamojšia firma OMV sa podieľa na Nord Streame 2. Gazprom už priznal, že americké sankcie môžu stavbu spomaliť, vyjednávania na linke Brusel – Moskva považuje za zbytočné.

EÚ v roku 2018: Životné prostredie a klíma

Európsku úniu čakajú rozhodnutia v oblasti čistej dopravy, riadenia energetickej únie a uplatňovania Parížskej dohody o klíme. Diskutovať bude o obehovom hospodárstve, inteligentných mestách a zelenej Číne. 

Manévrovací priestor Gazpromu v Európe môže vo všeobecnosti ovplyvniť výsledok protimonopolného konania Komisie, ktoré by sa malo tento rok skončiť. Výstavba štvrtej dovoznej trasy do Únie – južného plynovodného koridoru medzitým napreduje, plyn by mal do Európy doviezť v roku 2020.

strednej Európe sa rozhodne, či má dostatočne zaujímavý trh pre dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG). V záplave lacného ruského plynu to vôbec nie je samozrejmosťou. Napriek dodávkam z Kataru a Spojených štátov nie je kapacita poľského dovozného terminálu Świnoujście naplno využitá. Na opačnom konci severojužného koridoru, pokračujú prípravné práce pre stavbu terminálu na chorvátskom ostrove Krk. Na ten práve beží open season, ktorý má naznačiť záujem o jeho kapacity. Severojužný koridor má posilniť slovenský projekt Eastring, ktorého štúdia uskutočniteľnosti má byť dokončená v júni. Bližšie k realizácii (v roku 2021) má slovensko-poľské prepojenie, ktoré sa tento rok začne stavať.

Smerom k zelenej energii

V roku 2018 sa diskusia o balíčku „Čistá energia pre všetkých Európanov“ pretaví do rozhodnutí o jeho definitívnej podobe. Rozhodne sa o legislatíve o riadení energetickej únie, obnoviteľných zdrojoch a energetickej účinnosti. Pozície členských štátov v Rade EÚ a Európskeho parlamentu však nemôžu byť vzdialenejšie. Kým Rada si schválila pre rok 2030 cieľ 27 percent pre obnoviteľné zdroje a 30 percent pre energetickú efektívnosť, Parlament žiada ciele 35 a 40 percent. To, že rozhodnutia európskych zákonodarcov nepadnú ľahko, ani rýchlo, naznačuje svojím prístupom aj bulharské predsedníctvo v Rade EÚ. Energetická únia nefiguruje medzi jeho štyrmi politickými prioritami.

Priemysel sa napriek tomu vyvíja svojím tempom. Rýchlejšie ako legislatíva. Na rýchlo klesajúce náklady na výrobu elektriny z vetra a slnka zareagovala Komisia, ktorá za svoju prioritu označila schválenie 30-percentného podielu pre rok 2030 namiesto pôvodného, 27-percentného cieľa. Veľké európske energetické firmy podporujú cieľ 35 percent, po ktorom volá Parlament. Pracujú tiež na projekte, ktorý má európske siete pripraviť na viac ako 50-percentnú penetráciu obnoviteľnými zdrojmi v horizonte 2030. Zúčastňuje sa na ňom aj portál EURACTIV Slovensko.

V roku 2018 možno očakávať schválenie nových slovenských zákonov o energetike a obnoviteľných zdrojoch. Ten prvý predložilo ministerstvo hospodárstva do pripomienkového konania, ten druhý ešte len píše. Efektívnejšiu podporu obnoviteľných energií má zabezpečiť systém doplatkov a aukcií namiesto dnešných automatických výkupných cien. Súčasný systém sa zasekol v stop-stave, kedy distribútori odmietajú pripájať zdroje s kapacitou nad 10kW. Nový systém však musí presvedčiť nielen svojou vyššou efektívnosťou, ale aj transparentnosťou.

Dobré správy pre jadro

V prehľade pre rok 2017 sme predpovedali, že obhajcovia jadra budú hovoriť o jeho renesancii v Európe. To sa napokon nestalo. V roku 2018 však budú mať právo na niekoľko dobrých správ. EURACTIV.com píše, že pre bulharské predsedníctvo je prioritou zmena Zmluvy o Euratome, ktorú jadrový priemysel žiada. Ak všetko pôjde podľa plánu, do skúšobnej prevádzky by mali tento rok vstúpiť reaktory tretej generácie EPR v domovskom Francúzsku a v Číne. Na plnú komerčnú prevádzku však pravdepodobne dôjde až v roku 2019. V roku 2018 mal byť pôvodne spustený aj EPR vo Fínsku, napokon termín posunuli na rok 2019. S výstavbou dvoch nových ruských reaktorov z ruskej pôžičky sa začne v roku 2018 v maďarskom Paksi, Európska komisia ju vlani definitívne odobrila. Plány na novú elektráreň oživili vo východnej časti Únie aj Poliaci. Podľa EURACTIV.com je prioritou bulharského predsedníctva aj projekt experimentálnej jadrovej fúzie ITER (súčasné jadrové technológie sú založené na štiepení). Ťažko však povedať, či ide o dobrú alebo zlú správu, keďže hlavná jadrová lobby tento projekt z princípu odmieta. S Rakúskom na čele EÚ v druhom polroku 2018 to však nebude lepšie, keďže táto krajina odmieta z princípu jadro.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Na konferencii, kde Rakúsko jadro odmietlo, ho Slovensko obhajovalo. Predsa len – samo by malo uviesť tento rok do skúšobnej prevádzky jeden z mála reaktorov vo výstavbe v Európe – Mochovce 3. Komerčná prevádzka, ako aj spustenie štvrtého bloku, je naplánované až na koniec desaťročia. Mochovciam môže v roku 2018 pomôcť aj začiatok výstavby ďalších prepojení s Maďarskom, cez ktoré bude Slovensko – budúci čistý vývozca elektriny – svoju komoditu exportovať.

Diskusie, ktoré sa oplatí sledovať

Náklady na ústup od uhlia

„Nové uhlie je mŕtve,“ povedal v roku 2017 šéf talianskeho ENELu a združenia Eurelectric Francesco Starace. Podľa neho sa nové uhoľné elektrárne, ktoré v Únii plánujú už len Poliaci a Gréci, neoplatí stavať. Na ústupe sú už aj existujúce uhoľné elektrárne. Termín pre ich uzatvorenie si postupne stanovujú jednotlivé členské štáty. Naposledy tak urobila Veľká Británia, elektrinu z uhlia chce prestať vyrábať v roku 2025. Diskusiu vygradoval aj návrh Komisie na nový dizajn trhu s elektrinou. Ten prakticky vylučuje uhoľné elektrárne ako kapacitné mechanizmy, ktoré budú slúžiť ako záložné zdroje a ktoré bude možné za týmto účelom aj dotovať. Rada EÚ a Európsky parlament tento návrh v roku 2018 potvrdia. Komisia spustila Platformu pre uhoľné regióny v transformácii, cez ktorú im chce pomôcť s odbornými znalosťami, výmenou skúseností aj finančne. Otázkou už teda nie je ani to, kedy európske uhoľné elektrárne skončia (veľmi pravdepodobne v budúcom desaťročí). Otázkou je, kto zaplatí transformáciu európskych uhoľných regiónov.

Šefčovičova pravá ruka: Ústup od uhlia sa urýchľuje

Naša energetická politika nie je založená na ideológii, hovorí pre EurActiv.sk DOMINIQUE RISTORI.

Na Slovensku sa skutočná diskusia o hornej Nitre ešte len rozbieha. Na jednej strane je nekompromisná obhajoba ťažby a výroby elektriny z uhlia vychádzajúca z úst premiéra Roberta Fica (Smer-SD). O tú, ako aj o všeobecne záväzné nariadenie o „všeobecnom hospodárskom záujme“ elektrární Nováky sa opierajú aj Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Na druhej strane sú opatrné pokusy o cestovnú mapu pre uzatvorenie elektrární a baní zo strany miestnych samospráv, firiem a niektorých ministerstiev. Poradca na ministerstve školstva povedal, že Nováky pre výrobu elektriny Slovensko nepotrebuje. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) si dokonca dovolil vysloviť termín pre ich zatvorenie, rok 2023. Do debaty sa odvážne vložil aj komisár Maroš Šefčovič, ktorý vidí hornú Nitru ako priekopníka geotermálnej energie. Navrhol aj niekoľko možností financovania. S prvým jednoznačným návrhom, kto by mal za transformáciu hornej Nitry platiť, však prišli (ani nie paradoxne) HBP: štát a Únia. V roku 2018 bude diskusia pokračovať a zdá sa, že za účasti všetkých aktérov. Na januárové stretnutie prišli po prvýkrát aj zástupcovia štátu a Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Neistá budúcnosť plynu

Výsledná podoba legislatívy o dizajne trhu s elektrinou určite ovplyvní aj plynové prevádzky. Šéf Eurelectric Francesco Starace tvrdí, že emisné limity pre kapacitné mechanizmy nepriamo ohrozujú aj plyn. Negatívne signály prichádzajú aj zo strany investorov. V roku 2017 napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj po kritike aktivistov odložila rozhodnutie o pôžičke 1,5 miliardy eur pre plynovod TAP, súčasť južného diverzifikačného koridoru. Tlaku nefinancovať plynovodné projekty, keďže ide o fosílne palivo, čelí aj Európsky fond pre strategické investície a jeho správca, Európska investičná banka. Svoje investície z uhľovodíkového sektora sťahujú katolícke finančné inštitúcie. Zemný plyn je pritom v elektrickom systéme kompatibilný – aspoň v strednodobom horizonte – s variabilnými obnoviteľnými zdrojmi, ktoré – na rozdiel od neho – závisia od počasia. Plynári však budú musieť ukázať, že tento horizont je čo najdlhší.

Veľa fosílnych palív, málo transparentnosti. Junckerov fond čelí opäť kritike

Európska komisia sľubuje vylepšenie svojho investičného nástroja, s fosílnymi palivami však nekončí.

V najplynofikovanejšej krajine Únie, na Slovensku, sa ešte nejaký čas môžu plynári spoľahnúť na dopyt po plyne v domácnostiach a v priemysle. Nie všetci však plynom kúria, niektorí stále uprednostňujú drevo, prípadne iné palivá. To je nádej pre plyn. Je ňou aj doprava. V roku 2017 získal Slovenský plynárenský priemysel 15 miliónov eur z Nástroja pre prepájanie Európy na využívanie plynu v doprave. Bude si však musieť dať pozor na konkurenciu elektromobilov. Dvere do výroby elektriny sa môžu opäť otvoriť v rámci diskusie o odstavení uhoľných elektrární. Aj tu má však plyn konkurenta – biomasu a odpad. Navyše je tu stále trauma z plynovej krízy v roku 2009. V roku 2018 uvidíme, či sa aj slovenský plyn – podarí aspoň sčasti rebrandovať.

Zložitá dekarbonizácia priemyslu

V roku 2017 sa európski legislatívci dohodli na reforme Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS), ako aj na znižovaní emisií v sektoroch mimo ETS, teda v doprave, budovách, pri spaľovaní odpadu a v poľnohospodárstve. Nová podoba ETS ako aj non-ETS je teda známa, nespokojní environmentalisti s nimi už veľa nenarobia. Otázkou je, ako možno nové ciele dosiahnuť. V energetike a doprave je to plus-mínus jasné: prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie a elektriny z nich. Otáznik však visí nad priemyslom, bez dekarbonizácie ktorého nemôže Únia dosiahnuť v roku 2050 svoj cieľ takmer úplnej uhlíkovej neutrality. V roku 2018 sa preto budú objavovať staro(nové) návrhy na dekarbonizáciu priemyslu. So zaujímavým návrhom prišiel nórsky plynový gigant Statoil a získal preň aj podporu Únie: zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka na veľkej škále (CCUS). Dúfať, že CC(U)S vstane z mŕtvych, je odvážne, Statoil má však silnú motiváciu: zachrániť celý svoj plynový biznis. V jeho ponímaní by sa mal plyn transformovať na vodík. Tento návrh je dôležitý aj pre oceliarov, veľkých spotrebiteľov plynu a elektrickej energie. Opäť vyvstáva otázka, kto za túto transformáciu zaplatí. Fondy financované z predaja emisných povoleniek na to nebudú stačiť.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

Do diskusie sa preto určite zapoja aj košické železiarne U.S. Steel, a to bez ohľadu na to, či ich Číňania kúpia alebo nie. Európska legislatíva nepustí, Rusi by mohli rozprávať.