Interview: Miroslav Mikolášik

mikolašík

  • Čo je hlavnou náplňou vášho pôsobenia v Európskom parlamente? Čo pokladáte za svoju prioritu?

Mám niekoľko priorít. Venujem sa trom hlavným oblastiam. Dve sú dané mojím členstvom vo Výbore pre regionálny rozvoj a Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, v ktorých pracujem rovnomerne a vyvážene. Zároveň som sa ako lekár vždy zaujímal o otázky etiky a ľudských práv, preto som veľmi rád, že sa mi podarilo stať sa voleným podpredsedom Parlamentnej skupiny pre bioetiku. V tejto oblasti sledujem problematiku a aktívne vystupujem.

Som tiež členom Delegácie pri Parlamentom výbore Európa – Stredomorie (EUROMED) a náhradníkom v Delegácii pre spoluprácu s Izraelom. Zaujíma ma aj problematika telesne a mentálne postihnutých ľudí, preto som členom skupiny pre handicapovaných. Som hrdý na to, že vďaka môjmu pozmeňovaciemu návrhu v EP majú handicapovaní ľudia na všetkých úrovniach nárok na čerpanie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu. Pôsobím aj v Parlamentnej skupine pre rodinu a ochranu detstva.

Okrem iného sa momentálne zaoberám aj problematikou zníženia objemu skleníkových plynov. Spolu so skupinou poslancov z rôznych krajín sme vypracovali pozmeňujúci návrh o emisiách a klimatizačných systémoch v motorových vozidlách, ktorého cieľom bolo upriamiť pozornosť na zníženie a predchádzanie tvorby určitých druhov fluórovaných skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Venujem sa aj otázke liekov na pediatrické použitie, pretože si myslím, že dieťa nie je iba zmenšený dospelý. Výskum liekov pre deti, ako aj farmaceutické firmy, ktoré sa mu venujú, si zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť i podporu Európskej únie, než tomu bolo doteraz.

Počas celého môjho pôsobenia sa snažím zastupovať záujmy Slovenska. Myslím, že na to mám určité predpoklady, bol som veľvyslancom v Kanade, mám skúsenosti z diplomatického prostredia, plynulo hovorím niekoľkými cudzími jazykmi. To mi značne pomáha pri získavaní podpory pre moje stanoviská.

  • Myslíte si, že slovenskí europoslanci sa viac ako rok po vstupe našej krajiny do Únie stali efektívnymi zástupcami Slovenska na pôde EP?

Výkon slovenských europoslancov považujem za veľmi slušný. Myslím, že sa o nás v Európskom parlamente vie. Nechcem hodnotiť výkon kolegov, no dá sa hovoriť o určitej diferenciácii. Príjemným zistením je, že všetci štrnásti spolu veľmi dobre vychádzame, dokonca sa pred plenárnym zasadnutím EP stretávame na pracovných raňajkách a „dolaďujeme“ si niektoré názory, vymieňame skúsenosti. Keď je potrebné zabojovať za záujmy Slovenska, hlasujeme rovnako, ako napríklad v prípade pomoci EÚ pre Tatry z Fondu solidarity. Samozrejme, nie vo všetkých otázkach sme jednotní, ale to vyplýva z našej politickej príslušnosti.

  • Slovenskými médiami nedávno prebehla správa, že Slovensko nedostatočne, resp. pomaly využíva prostriedky z eurofondov. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Regionálny rozvoj je dôležitý. Slovensko má v tejto oblasti čo doháňať. Aj na seminári EĽS-ED vo Výbore regiónov (Mestá a regióny pre väčší rast a zamestnanosť v Európe, 28. október 2005, Bratislava) som uviedol, že medzi jednotlivými regiónmi, ale i v čerpaní prostriedkov z eurofondov sú disparity. Upozorňujem, že Slovensko je v tomto ohľade – vo vytváraní, aplikácii a implementácii regionálnych operačných programov ( ROP ) – veľmi pozadu. Pre porovnanie – v Českej republike je už vypracovaných sedem takýchto regionálnych programov, sedem v Maďarsku, v Poľsku šestnásť, a na Slovensku ani jeden. Ak budeme ešte dva-tri mesiace čakať, mohlo by byť na to, aby sme prostriedky do regiónov vôbec dostali. Podporujem, aby regióny mali vyššie právomoci.

  • Spolu s ďalšími europoslancami ste podporili stanovisko siedmych samosprávnych krajov prijaté na spoločnom stretnutí predsedov v Nitre 21. septembra 2005. Môžete nám k tomu povedať niečo bližšie?

Vítam iniciatívu miest a obcí a regiónov – ide o otvorený list slovenskej vláde, aby viac decentralizovala schopnosť rozhodovania regiónov kde a ako použijú peniaze, alokované z európskych zdrojov. Som hlboko presvedčený, že regionálny politik vie oveľa lepšie, než úradník v Bratislave, kde v regióne sú peniaze potrebné. Nie som proti rozumnej koordinácii projektov prostredníctvom regionálnych operačných programov.

Bohužiaľ, aj členské štáty sa pri alokovaní peňazí do regionálnej politiky vracajú k národným egoizmom. Niektoré členské krajiny (napr. Portugalsko či Španielsko), ktoré po svojom vstupe do EÚ plne využili európske fondy na vybudovanie vlastnej infraštruktúry, univerzít atď., sa dnes nechcú týchto zdrojov vzdať. Rozšírenie pre ne znamená výzvu, ba až hrozbu. Myslím, že prišiel čas, aby nás – nové členské krajiny – začali vnímať ako recipientov prostriedkov z eurofondov.

  • Kde okrem nedostatočnej decentralizácie ešte vidíte problém, čo sa týka čerpania Slovenska z eurofondov ?

Myslím, že Slovensko už dokáže písať dobré projekty. Mnohé regióny (a nielen na Slovensku) však nemajú dosť prostriedkov na prípravu projektu. Obce nemajú žiadnu istotu, či ich projekt bude schválený medzistupňom a či obdržia európske peniaze. Mnohé projekty si navyše vyžadujú spolufinancovanie zo strany žiadateľov.

  • Aký by bol podľa vás ideálny model spolupráce medzi regiónmi v EÚ?

Najlepšie by bolo, ak by sa mestá a obce vedeli dohodnúť na regionálnom princípe a spolupracovali, čím by si zvýšili šancu na presadenie projektu a získali by viac možností na spolufinancovanie. Je však nutné prekonať isté vnútroregionálne prístupy, ktoré niekedy bránia v hľadaní širšej vízie.

  • Ste podpredsedom Parlamentnej skupiny pre bioetiku, v septembri ste iniciovali otvorený list predsedovi Komisie Barrosovi, týkajúci sa Siedmeho rámcového výskumného programu (FP7). Aké sú vaše výhrady voči výskumu na embryách a embryonálnych kmeňových bunkách?

Jedná sa o budúcnosť etiky, o to, či ľudská bytosť má v Európe úctu. Embryá, ktoré sa používajú na získavanie zárodočných buniek, vznikli rovnocenne v procese umelého oplodnenia. Ľudský život začína spojením mužskej a ženskej zárodočnej bunky, preto aj embryá, ktoré neboli použité na oplodnenie, majú rovnakú ľudskú dôstojnosť, ako tie „šťastnejšie“, ktorým sa podarilo dorásť až do pôrodu. S ľudským životom nemožno nakladať ľubovoľne.

Ide o to, ako sa zachová súčasná Komisia. Vznikla otázka, či sa táto Komisia bude nejako líšiť od predchádzajúcej svojím postojom k základným ľudským hodnotám, ľudským právam, ľudskej dôstojnosti… V Šiestom rámcovom programe je zakotvené, že embryá sa nesmú ničiť za účelom získavania kmeňových embryonálnych buniek, a Slovensko je jednou z krajín, ktoré riadne vyjadrilo svoj zamietavý postoj na využívanie peňazí zo spoločného rozpočtu na takýto výskum.

Domáca legislatíva v niektorých členských krajinách EÚ (Veľká Británia a Belgicko, Švédsko) povoľuje získavanie embryonálnych zárodočných buniek z embryí, ktoré sa pri tom zničia. Komisia sa však usilovala presadiť financovanie takýchto eticky citlivých projektov zo spoločného rozpočtu EÚ. Ako k tomu príde daňový poplatník členskej krajiny, ktorý má financovať výskum, ktorý je podľa právneho poriadku jeho krajiny trestným činom? V tejto otázke som vyvinul vážnu iniciatívu a spolu s mnohými kolegami z EP som napísal otvorený list predsedovi Komisie, pánu Barrosovi, v ktorom sme žiadali Komisiu, aby nám odpovedala, ako bude ďalej postupovať a aké princípy hodlá aplikovať. Pán Barroso nám veľmi diplomaticky odpovedal, že veda a výskum sa veľmi rýchlo rozvíjajú a tieto otázky sú naozaj eticky citlivé, preto sa Komisia tejto otázke bude venovať, a vezme do úvahy názor Parlamentu.

  • Ste spokojný s odpoveďou pána Barrosa?

Pán Barroso stojí na čele Komisie, ktorá je svojimi názormi v etických otázkach orientovaná skôr doľava, preto aj on musí v tejto veci postupovať citlivo, hoci osobne skôr podporuje naše stanovisko. Áno, ja osobne som v danej situácii relatívne spokojný.

  • Je vôbec výskum zárodočných kmeňových buniek opodstatnený, alebo by sa rovnaké výsledky dali dosiahnuť aj s použitím „dospelých“ buniek?

Výsledky výskumu na tzv. pluripotentných zárodočných bunkách, získaných napr. zo zničeného embrya, zatiaľ ukázali, že ak by sa tieto bunky za liečebným účelom implantovali do organizmu príjemcu, tieto bunky majú sklon chovať sa nekontrolovane. Zatiaľ nebol popísaný jediný prípad úspešného liečenia s použitím embryonálnych kmeňových buniek, naproti tomu poznáme úspešné prípady terapie s použitím adultných buniek. Paradoxne, až 95 percent prostriedkov vo výskume sa sústreďuje na embryonálne bunky, ktoré nedávajú výsledky, a len 5 percent sa investuje do výskumu adultných buniek, ktoré je možné pestovať v tkanivových kultúrach. Je potrebné tento nepomer vyrovnať, investovať viac do úspešných projektov a nepúšťať sa za každú cenu do eticky problematických projektov.

  • Budete vyvíjať nejakú iniciatívu na zmenu financovania výskumných projektov?

Áno, o túto otázku sa zaujímam. Veľa ukáže diskusia o Siedmom rámcovom programe a partikulárnych aplikačných programoch. Súčasťou rezolúcie Európskeho parlamentu o zákaze obchodovania so ženskými vajíčkami, prijatej 10.marca 2005, je aj väčšinové stanovisko Parlamentu – úcta k ľudskému životu už od jeho počiatku a nemožnosť postupovať v takýchto otázkach nesubsidiárne a voluntaristicky.

  • Je podľa vášho názoru Európa pripravená na hroziacu pandémiu vtáčej chrípky?

Otázku pripravenosti na pandémiu považujem za vážnu tému, hoci netreba robiť paniku. Vírus H5N1 je veľmi nákazlivý a účinná očkovacia môže byť vyrobená až po vypuknutí pandémie. Výroba vakcíny potrvá minimálne tri mesiace, možno aj viac. Očkovanie vakcínami proti ľudskej chrípke síce zvýši obranyschopnosť organizmu, ale neochráni človeka pred nákazou vtáčou chrípkou.

Keď sa o tejto otázke rokovalo v Parlamente, vystúpil som v pléne a upozornil som na potrebu uvoľniť finančné prostriedky na situáciu, kedy bude potrebné rýchlo vyrábať vakcíny a osloviť farmaceutický priemysel, aby boli k dispozícii potrebné peniaze a kapacity.

Poukázal som aj na to, že Európa, USA a Japonsko, ktoré majú najväčšie finančné zdroje, majú byť schopné poskytnúť výsledky svojej prípravy iným krajinám (napr. v juhovýchodnej Ázii), v ktorých pandémia vypukne – poskytnúť vakcínu, zaočkovať tú časť populácie, ktorá je najviac ohrozená, aby bolo možné nákazu lokalizovať a zabrániť jej šíreniu.

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v prípade vypuknutia pandémie ňou bude postihnutých 2- 7 miliónov ľudí, ale pripúšťa aj počet 150 miliónov, čo je veľký rozdiel. Nabádal som teda k veľkej ostražitosti. Ako občan Slovenskej republiky mám zatiaľ zmiešané pocity z činnosti Ministerstva zdravotníctva. Máme program pre prípad vypuknutia pandémie, ale občania z vyjadrení pána ministra nadobudli dojem, že až tak o veľa nejde. Nepokladám takýto prístup za celkom zodpovedný.

  • Súhlasíte s nedávno prijatým opatrením, aby bol každý členský štát samostatne zodpovedný za vytvorenie zásob očkovacích látok, alebo si myslíte, že v tomto prípade je potrebná aj koordinácia na úrovni EÚ?

Som za to, aby každý štát uvoľnil svoje vlastné zdroje na nákup vakcín, prípadne ak má farmaceutické kapacity sám vyrábať očkovacie látky, nech sa vo veľkom pripravuje.

Strata peňazí, ktoré investujeme do prípravy, bude oveľa menšia, než škody na zdraví a životoch občanov, ktorí by pri pandémii zomreli. Európska únia na druhej strane musí dbať na to, aby programy jednotlivých krajín boli na úrovni, a musí na to uvoľniť aj prostriedky. Okrem systémových zdrojov aj zdroje navyše, napríklad z Fondu solidarity.

  • Vyjadrili ste negatívny postoj k začatiu prístupových rokovaní EÚ s Tureckom. Prístupové rokovania však budú trvať minimálne 15 rokov a pri neplnení podmienok zo strany Ankary môžu byť kedykoľvek pozastavené. Pripúšťate možnosť, že Turecko niekedy bude pripravené na vstup do EÚ?

K môjmu postoju voči tureckému členstvu ma vedie istá opatrnosť, ktorá vychádza z doterajších informácií. Nemožno totiž spochybniť, že Turecko má problém z dodržiavaním ľudských práv -dochádza tam k mučeniu žien a diskriminácii kresťanských komunít, ktoré nemôžu stavať kostoly. Krajina, v ktorej sú mučené ženy, si nemôže myslieť, že môže otvoriť prístupové rokovania s EÚ. Spomeňme si, ako prísne bolo počas prístupového procesu posudzované Slovensko, a to sme nemali také vážne problémy. V Turecku naďalej platí islamské právo šaria, čo je v rozpore s hodnotami Európskej únie. Z bezpečnostného hľadiska – Turecko je členom NATO, ale nemá vyriešenú ochranu hraníc voči susedným krajinám. Nie je schopné na lokálnej ani štátnej úrovni povoliť slobodu vierovyznania., v krajine sa rozmáha islamizácia. Nemoslimsky zmýšľajúci ľudia sú prenasledovaní. Turecko nie je pripravené na členstvo v EÚ. Oveľa lepším riešením by bolo privilegované partnerstvo. Navyše, Turecko je ázijská krajina.

Neželám si, aby poslanci krajiny, ktorá nedovoľuje pluralitu názorov, rozhodovali v Európskom parlamente. Želám si, aby sa táto krajina pridala k európskym hodnotám, a aby boli tieto hodnoty implementované do skutočného každodenného života, a nielen deklarované na papieri. Keď budú mať tieto otázky vyriešené, som pripravený uvažovať o zmene svojho názoru.

  • O členstvo v EÚ sa usilujú takmer všetky krajiny balkánskeho regiónu. Aké je vaše stanovisko v prípade týchto krajín?

Veľmi podporujem čo najrýchlejší vstup krajín Balkánu vrátane Albánska. Veľmi zaujímavé pokroky je možné pozorovať napríklad v prípade Srbska či Macedónska. Ak tieto krajiny prejavia zrelosť byť európskou krajinou, budem hlasovať za.