Meyer: Spoločnú Európu musíme vytvoriť

henning meyer, social europe

  • Diskusia o budúcnosti Európskej únie sa často zvrtne na otázku „európskeho démosu“ (politického národa). Existuje európsky démos, alebo máme len 25 rôznych démosov?

Do veľkej miery to závisí od toho, na ktorý aspekt „démosu“ kladiete dôraz. Nemecký ústavný súd v roku 1994 rozhodol, že neexistuje vec ako „európsky démos“, pretože z národného a kultúrneho hľadiska nevidia dostatočnú kompatibilitu na to, aby mohli identifikovať koherentnú skupinu, ktorú možno nazvať politickým národom. Tento právny pohľad vlastne hovorí, že EÚ sa dnes usiluje politicky organizovať 25 rôznych démosov, a dokonca kladie otázku, či únia ako taká môže byť bez démosu demokratická.

  • A váš názor?

Tento pohľad zabúda na to, akou unikátnou politickou štruktúrou je EÚ. Nie je národným štátom a nepredstiera, že vládne nad jedným ľudom či národom. EÚ je najsofistikovanejšou a najvyspelejšou nadnárodnou inštitúciou na Zemi a ako taká musí byť hodnotená z iného pohľadu. „Jednotní v rôznosti“, krédo ústavnej zmluvy, podľa mňa veľmi dobre charakterizuje, aký by mal byť cieľ EÚ. V únii určite existuje silný aspekt jednoty (a v tomto zmysle aj démos), napríklad keď občania volia europoslancov do toho istého parlamentu. To však neznamená, že pre EÚ sú vždy vhodné či želateľné rovnaké riešenia pre všetkých. Tento kontrast nerobí európsku integráciu nevyhnutne problematickou či zastaralou. Práve naopak. To je veľkou silou únie a zdrojom jej vitality, v prospech všetkých môže čerpať zo širokej škály kultúrneho bohatstva. A hoci neexistuje jeden všeobsiahly démos, medzi občanmi členských krajín EÚ existuje minimálne jasná tendencia spoločných hodnôt – čo dokazujú napríklad prieskumy Pew Global Attitudes Surveys. Tieto štúdie poukazujú na veľmi podobné postoje občanov EÚ, napríklad pokiaľ ide o sociálne štandardy a zabezpečenie. Podobnosť pramení z histórie zažitej celou Európou. A tak aj keď popierame existenciu európskeho démosu, EÚ je určite viac než len strechou pre 25 rôznych politických národov. Občania únie si uvedomujú európsku úroveň svojej identity a tú musíme ďalej rozvíjať.

  • Poďme k fenoménu európskej verejnej diskusie, pretože ide o otázku úzko spojenú s tou predchádzajúcou. Proces európskej integrácie má svoje „rýchlejšie“ i „pomalšie“ fázy, možno však bez ohľadu na ne hovoriť o postupnom rozvoji európskej verejnej politickej diskusie? Stávajú sa „národné“ diskusie stále viac európskymi, máme stále viac otázok diskutovaných z európskej perspektívy?

Národné spoločenské a politické debaty ešte určite nie sú na úrovni, ktorá by dostatočne brala do úvahy význam rozhodnutí z Bruselu. Je jasné, že úroveň informovania o EÚ v médiách sa líši od krajiny ku krajine, no vo všeobecnosti je nedostatočná. Aj tam, kde sa o EÚ hovorí veľa, často slúži len ako obetný baránok, dôvod všetkého zlého. Súčasné problémy na národnej úrovni sa príliš často preháňajú, čo len živí stereotypné vnímanie únie. Vzhľadom na rozsah politických výziev pred nami je to veľmi nebezpečné. Na európskej úrovni sa seriózna debata vedená všetkými členskými krajinami jednoducho ešte nevyvinula. Existujú však nápady, ako ju podporiť – hlavne prehrané referendá vo Francúzsku a Holandsku ukázali, že EÚ nevyhnutne potrebuje komunikovať so svojimi občanmi o svojom účele, o tom, ako pomáha ľuďom vyrovnať sa s dnešnými ekonomickými a sociálnymi výzvami. O tom, že je riešením, a nie problémom. Mnohé z problémov v EÚ pramenia z nedostatku verejnej debaty. Jej rozvoj na národnej i európskej úrovni by uľahčil vyriešenie niektorých z najhorúcejších európskych otázok.

  • Aká je v tomto smere úloha médií – masmédií alebo napríklad špecializovaných časopisov?

Médiá zohrávajú vo vytváraní európskej verejnej debaty ústrednú úlohu. Platí to pre národné médiá, ktoré musia meniť povahu informovania o EÚ, ale aj pre centrálne európske médiá, ktoré majú otvárať diskusie v jednotlivých krajinách. Masmédiá i špecializované časopisy musia spolupracovať vo vytváraní európskej verejnej sféry. Nakoniec by sme mohli mať niečo, čo sa bude podobať národnému mediálnemu prostrediu, v ktorom masmédiá podávajú väčší obraz a podrobnejšia diskusia je v rukách špecializovaných médií.