Interview – Hubert Pirker, poslanec Európskeho parlamentu (EĽS-ED, Rakúsko)

 

Tamperská tabuľka (prehľad vývoja tvorby európskej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti) a priorita, ktorú oblasť spravodlivosti a vnútorných záležitostí dostala na niekoľkých zasadaniach Európskej rady (v Tampere, Sevile, Solúne, Bruseli) sú pozitívami vývoja európskej integráciev tejto oblasti. Prečo je však tento proces taký pomalý a kto je za to zodovedný?

Hlavným problémom pomalého právneho rozvoja je skôr rozdielna bezpečnostná situácia v jednotlivých členských krajinách EÚ. Napríklad počet žiadateľov o azyl v rámci EÚ je rozdielny. Kým v Portugalsku nie sú takmer žiadni, v iných krajinách únie, napríklad v Rakúsku, je ich veľa. Hoci majú členské štáty EÚ rovnaké ciele, je tu veľa prekážok pri konkrétnej implementácii opatrení dohodnutých na európskej úrovni. Ale je na Rade pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, aby vytvorila konečné dohody v oblasti tvorby európskej azylovej politiky, ako aj pri harmonizácii zákonov o oji proti drogám.

V poslednej tabuľke (zverejnenej v máji 2003), Komisia stanovila, že úroveni harmonizácie legálnej imigrácie horzí, že bude zredukovaná na najnižšieho spoločného menovateľa. Prečo sa to podľa Vás deje?

V tejto súvisloti je rozdelenie kompetencií medzi Európsku úniu a členské štáty dôležité. Členské krajiny majú výlučné právo vydať ustanovenia určujúce charakter a rozmer imigrácie. Dôležité sú však európske kontrolné mechanizmy zahŕňajúce pohyb obyvateľov tretích krajín do a v rámvi EÚ.

Je to nárast krajne pravicových strán v Európe, čo tlačí vlády k tomu, aby z oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí urobili prioritu svojej politiky? Ak áno, prečo?

Je pravda, že ilegálne prisťahovalectvo spojené s pašovaním ľudí, rovnako ako aj nezákonné obchodovanie s ľuďmi, rastie každým rokom. Zvyšuje sa aj závislosť na drogách. Hoci narastá počet žiadateľov o azyl, akceptovaných je iba 10 percent žiadostí. Európska rada musí vytvoriť politické opatrenia a nové možnosti na vyriešenie týchto problémov.

Aké sú silné a slabé stránky návrhu ústavy v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí?

Návrh ústavy nasleduje princíp subsidiarity. V oblastiach, kde čisto národné opatrenia nie sú dostatočné, EÚ môže svojim občanom ponúknuť náhradné opatrenia. Momentálne nevidím žiadne slabé stránky v návrhu ústavy v o blasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Problémom bude prenesenie pravidiel návrhu ústavy do legislatívy členských krajín.

Aký dopad bude mať zavedenie procedúry spolurozhodovania (medzi Radou a Európskym parlamentom) na imigračnú politiku EÚ?

Európsky parlament je jedinou inštitúciou Európskej únie, ktorá je priamo volená občanmi EÚ. Návrh ústavy dá zavedením procedúry spolurozhodovania väčšiu silu Európskemu parlamentu v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Európske nariadenia a smernice môžu byť prijaté iba so súhlasom Rady a Európskeho parlamentu. Procedúra spolurozhodovania však môže vzhľadom na rozdielne politické názory zkomplikovať prijímanie dohôd v citlivých oblastiach.