Vzdelanie sa oplatí

 

Krátka správa

Pokiaľ ide o informačnú a komunikačnú infraštruktúru a využitie informačných a komunikačných technológií (IKT), Estónsko dokázalo za krátky čas dobehnúť najrozvinutejšie ekonomiky. Medzi novými členskými krajinami EÚ sa podľa údajov Komisie stalo dokonca lídrom v pripojení na internet na hlavu (64,7 hostov na 1000 obyvateľov v roku 2002). Bývalý minister školstva Jaak Aaviksoo tvrdí, že Estónsko „pochopilo, že IKT sú kľúčové nie len ako technológia, ale aj ako kultúra“ a verí, že „budúcnosť majú ľudia aktívni v globálnom informačnom priestore“.

Vláda sama viedla krajinu k internetovej kultúre, keď sú už od marca 2000 jej zasadnutia bez zbytočných papierov – práca je založená na sieťovom systéme. Volebné zákony otvoria možnosť hlasovania internetom už od roku 2005. Počas svojho pôsobenia na poste ministra školstva v deväťdesiatych rokoch Aaviksoo odštartoval národný program šírenia počítačov „Tigrov skok“, vďaka ktorému mali všetky estónske školy získať počítače a prístup na internet.

Estónsko, krajina len s 1,4 miliónmi obyvateľov, sa hrdo hlási k vlastnej univerzite. Bývalý minister školstva verí, že vstup do EÚ bude znamenať nárast konkurencie a to Estónsko ešte viac posilní. Už sa teší na „nové vzdelávacie možnosti ktoré sa otvárajú všade v Európe“. Estónsku študenti sú dobre vybavení na štúdium v iných krajinách, väčšina z nich ovláda niekoľko jazykov. Ako hovorí profesor Aaviksoo: „estónsky, anglický a tretí európsky jazyk sa stávajú pravidlom“.

Univerzita v Tartu vyvinula webstránku pre internetové vzdelávanie a využíva ju stále viac študentov. Profesor Aaviksoo odhaduje, že „dvaja z troch študentov využívajú nejakým spôsobom učenie sa cez internet“.

Profesor sa neobáva „úteku mozgov“ – odchodu mladých, schopných vedcov a pracovníkov vo výskume za lepšími platmi do Západnej Európy. Verí, že na ten fenomén sa treba pozerať pozitívne: „Nechajme našich mladých (aj nie tak mladých) akademikov odísť a nadýchať sa atmosféry vo svete. História sa zajtrajškom nekončí. Tešme sa o 10-20 rokov a buďme pripravení na to, že ich tu po čase budeme mať naspäť.“

Plné interview s profesorom Jaakom Aaviksoom môžete nájsť na stránkach EurActiv.com.