Pripravovaný zákon o odpadoch prinesie „novú filozofiu“ a zmeny na obecnú úroveň

Európska smernica o odpadoch, ktorú transponujeme pripravovaným zákonom o odpadoch, prinesie obciam mnohé zmeny v oblasti nakladania s odpadmi. Cieľom bude zaviesť novú hierarchiu odpadového hospodárstva a znížiť stále rozšírené skládkovanie.

Separovanie odpadu, Európska komisia
http://euractiv.sk

V decembri 2010 uplynul termín pre transpozíciu novej rámcovej smernice o odpadoch 2008/98/ES. V tejto súvislosti ministerstvo životného prostredia pripravuje nový zákon o odpadoch.

O novopripravovanom zákone o odpadoch, ktorý bude vychádzať z európskej hierarchie nakladania s odpadmi, zohľadňujúc reálne možnosti jeho využitia na území Slovenska, informoval minister József Nagy v piatok (7.10.) aj riaditeľku Európskej environmentálnej agentúry Jacqueline McGlade. Uviedol, že zákon by mal byť hotový do konca tohto roku a bude komplexne riešiť problematiku odpadového hospodárstva.

Práve s odborníkmi, ktorí sa priamo podieľajú na tvorbe zákona, mali možnosť diskutovať zástupcovia samospráv na druhom ročníku konferencie Samospráva a separovaný zber, ktorú koncom septembra zorganizovala oprávnená organizácia ENVI-PAK.

„Pripravovaná legislatíva by mala byť nastavená tak, že všetci účastníci odpadového reťazca budú mať jasne nastavené legislatívne práva a povinnosti, zníži sa administratívna náročnosť vykazovania zberu, zhodnotenia a recyklácie pre miestne samosprávy a zlepší sa postavenie obce v tomto reťazci,“ zdôraznila Hana Nováková, generálna riaditeľka organizácie ENVI-PAK.

Odklon od skládkovania

Viera Šimkovicová zo Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) predstavila strategické ciele odpadového hospodárstva SR, ktorým je najmä odklon od skládkovania. K tomu je potrebné zaviesť opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov a podpora opätovného použitia výrobkov a tiež zvýšenie miery zhodnocovania odpadov vrátane energetického zhodnocovania odpadov. Vypracovať programy odpadového hospodárstva by v budúcnosti malo byť povinné len pre obce s viac než 2000 obyvateľmi.

Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré majú najnižší objem vyprodukovaného komunálneho odpadu – 322 kg na obyvateľa v roku 2009 (pokles z 328kg/obyv. v 2008). Priemer EÚ-27 bol pritom 512kg/obyv., pričom najviac odpadu stále produkujú Dáni (až 831kg/obyv.), Cyperčania a Luxemburčania. Podľa spôsobu nakladania s týmto odpadom sme však až 80% odpadu skládkovali (260kg/obyv.), zatiaľčo v Dánsku skončilo na skládkach podľa odhadov len 3,85 % ich odpadu (32kg/obyv.)

Skládkovanie komunálneho odpadu v roku 2009 v kg/obyv. (Zdroj: Eurostat )

 

Pripravovaný zákon o odpadoch

Ivana Škovranová z Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva SAŽP uviedla: „Lehota pre transpozíciu rámcovej smernice o odpadoch nám uplynula. Ako členský štát sme si svoju povinnosť nesplnili a do dnešného dňa sme túto rámcovú smernicu netransponovali.“ Vysvetlila, že namiesto prípravy novely zákona sa ministerstvo rozhodlo pristúpiť k príprave nového zákona o odpadoch a to preto, že smernica okrem nových pojmov, definícií a právnych inštitútov „zavádza aj novú hierarchiu odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku odpadov a prípravu na opätovné použitie, zavádza možnosť uplatniť rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov nad rámec daný smernicami“.

Dodala, že pripravovaný právny predpis by mal odstraňovať aj súvisiace infrigementy, ktoré nám dosiaľ Európska komisia adresovala, v dôsledku nedôsledných alebo nesprávnych transpozícií európskej legislatívy. Naposledy Brusel požiadal o zmenu paragrafu platného zákona o odpadoch, ktorý vyžaduje, aby sa nebezpečný odpad vznikajúci u nás prednostne zhodnocoval v rámci SR, čo má odporovať voľnému pohybu tovarov.

Konferencia Samospráva a separovaný zber 2011 (Zdroj: ENVI-PAK)

Poradie priorít podľa novej hierarchie odpadového hospodárstva bude: predchádzanie vzniku, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie (napr. energetické) a zneškodňovanie odpadu. V súvislosti s prvou prioritou, smernica stanovuje do decembra 2013 povinnosť vypracovať plán prevencie vzniku odpadu. Škovranová uviedla, že ten by mal byť vypracovaný len na celoštátnej úrovni a zatiaľ sa nediskutovalo, či sa táto povinnosť presunie aj na nižšie úrovne.

Ako však vo svojom príspevku k Programu odpadového hospodárstva (POH) upozornila Viera Šimkovicová, medzi slabiny POH pre roky 2006-2010 patrilo nielen stanovenie cieľov administratívne a bez hlbšej analýzy, ale tiež to, že nebol rozpracovaný na krajskú ani obecnú úroveň, čím zostal viac-menej na papieri.

Škovranová uviedla, že v súčasnom návrhu sa uvažuje aj o tom, aby nový zákon o odpadoch do svojho textu poňal aj súčasne platný zákon o obaloch a zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, preto „sa možno domnievať, že zákon tak bude obšírnejší“.

V súvislosti s novými definíciami, ktoré sa budú priamo dotýkať obcí, zdôraznila, že dnes používaný pojem separovaný zber, by sa mal nahradiť pojmom triedený zber. Dodala, že nové definície „sa snažíme čiastočne formulačne upraviť na podmienky, aké fungujú v SR. Uvidíme, či nám to prejde“.

Dôsledky nových opatrení na obce

Podľa Škovranovej sa v dôsledku viacerých požiadaviek do návrhu nového zákona pravdepodobne priamo zapracuje zákaz uložiť do nádob na triedený zber iný odpad ako ten, na ktorý je nádoba určená. Takisto sa navrhuje rozšírenie zákazu skládkovania odpadu, pre ktorý je v obci zavedený triedený zber.

„Dovolím si povedať, že takýto zákaz by mohol aspoň čiastočne pomôcť tomu, aby sme vývoz odpadu na skládky odklonili,“ dodala.

V rámci prípravy zákona sa takisto uvažuje o generálnom zákaze výkupu kovového odpadu od fyzických osôb. Medzi ďalšie návrhy patrí zákaz narúšať celistvosť elektrozariadení, možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad (BRO) len vo výnimočných prípadoch a so súhlasom Obvodného úradu životného prostredia (OÚŽP) a zároveň okresného riaditeľstva hasičského zboru.

Najväčšie výhrady zo strany obcí Škovranová predpokladá pri návrhoch týkajúcich sa opusteného odpadu (čiernych skládok). Možnosť nahlásiť čiernu skládku by okrem vlastníka, správcu alebo nájomníka, u ktorých už v súčasnosti ide o povinnosť, mohli mať aj osoby, ktoré k danej nehnuteľnosti nemajú žiaden vzťah. Na základe rozhodnutia po následnej obhliadke, či ide o komunálny alebo iný odpad, by na ďalšie zisťovanie a konanie bola príslušná buď obec alebo OÚŽP. Opätovne sa navrhuje zavedenie spolupráce s Policajným zborom.

Návrh má podľa Škovranovej vniesť do tohto problému „novú filozofiu“.

„Starostovia lepšie poznajú miestne pomery a môžu pôsobiť prevenčne. Často aj vedia, kto môže byť za skládku zodpovedný, ale nechcú sa púšťať do osobných konfliktov. My to chápeme, avšak výsledkom je to, že sa nám hromadí počet čiernych skládok,“ zdôraznila Škovranová.

Okrem súčasnej povinnosti triediť v obci štyri zložky komunálneho odpadu – plast, papier, sklo a kov – budú mať obce tiež povinnosť triediť biologicky rozložiteľný odpad, pričom napríklad veľmi malé alebo ťažko prístupné obce by mohli mať výnimku. Samotný spôsob a forma zhodnotenia vytriedeného BRO (kompostovanie, výroba bioplynu, apod.) by boli na samotných obciach. Stanoviť sa má však najdlhší interval pre jeho odvoz – aspoň raz za 21 dní, aby nedošlo k jeho nežiadúcemu hromadeniu.

Poplatky za ukladanie odpadu sú síce už dnes účelovo viazané, navrhuje sa, aby aj naďalej boli takéto výnosy z miestneho poplatku viazané na úkony spojené s jeho nakladaním, čo budú obce musieť v prípade potreby aj preukázať. Keďže Slovensko patrí ku krajinám s najnižšími poplatkami za ukladanie odpadu na skládkach, pravdepodobne dôjde aj k ich navýšeniu. Okrem snahy znížiť úroveň skládkovania, existujú totiž obavy, že k nám začne prúdiť odpad z okolitých štátov, kde sú poplatky vyššie.

REKLAMA

REKLAMA