Oživeniu hospodárstva bráni podľa priemyslu klimatická legislatíva

Predstavitelia ťažkého priemyslu tvrdia, že sú nespravodlivo postihnutí zvyšujúcimi sa cenami energie, ktoré spôsobujú klimatické politiky EÚ. Na druhej strane týchto výrobcov obviňujú z toho, že sami profitujú z ETS.

Vysoké pece, U.S. Steel Košice
http://euractiv.sk

Energeticky náročné odvetvia ako oceliarsky či chemický priemysel sa obzvlášť obávajú, že politiky EÚ týkajúce sa klímy a energetiky vedú k tomu, že dodávatelia energie na nich prenášajú zvyšovanie cien. V období rokov 2003 až 2011 ceny energie stúpli o 28 %.

„Vysoká cena energie sa stáva značnou nevýhodou pre priemysel tvárou v tvár ich globálnych konkurentom,“ uviedol Markus Beyrer, generálny riaditeľ BusinessEurope, európskej asociácie zamestnávateľov.

Združenie Eurofer odhaduje, že celkové náklady oceliarskeho priemyslu z európskej schémy pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) sa pohybujú medzi 11 – 15 miliardami eur. „To priamo ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť v porovnaní so zvyškom sveta, ktorý tieto náklady nemá,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv Gordon Moffat, generálny riaditeľ Euroferu.

Moffat neobhajuje úplné rozobratie ETS, ale tvrdí: „Potrebujeme zrušiť politiku univerzálneho prístupu. Musíme uznať to, že po roku 2020 musíme vziať do úvahy situáciu jednotlivých priemyslov a ich schopnosti.“

Podľa šéfa Euroferu by sa mali zvážiť všetky možnosti, ako je zrušenie fixných cieľov spoločných pre všetky odvetvia, stanovenie uhlíkových cieľov podľa relatívne dostupných technológií v každom priemyselnom sektore alebo zváženie výnimiek zo systému ETS.

Kontroverzné kompenzácie v Británii

V niektorých krajinách sa už tieto možnosti zvážili, napríklad v Spojenom kráľovstve. Avšak výsledky sú kontroverzné.

V roku 2012 britská vláda navrhla varoval, že ide o zlý nápad, keďže „tieto firmy nečakane vo veľkom profitujú z tej istej schémy tým, že predávajú nadbytočné emisné povolenky“.

Steve Radley, riaditeľ pre politiky v britskej organizácii výrobcov EEF, kritizoval správu parlamentného výboru. Podľa neho si autori „poplietli elektro-intenzívne sektory s uhlíkovo-intenzívnym sektorom“. Dodal však že obe skupiny majú silný dôvod pre podporu, hoci čelia odlišným záležitostiam.

Nejasný obraz

Tento prípad podčiarkuje problém, ktorému čelia veľké firmy usilujúce sa obhájiť svoje argumenty v existujúcej politike: obraz je nejasný a vzájomné obvinenia padajú všetkými smermi.

„Mne sa zdá, že z ETS majú najväčší prospech finančné služby, oni sú tie, ktoré na to tlačia,“ uviedol Moffat.

Environmentálna organizácia Transport & Environment si nechala vypracovať štúdiu, ktorá poukazuje na to, že ETS profituje aj ďalší sektor – letecké spoločnosti. V minulom roku mali prenesením „imaginárnych“ nákladov z ETS na pasažierov získať až 1,36 miliárd eur.

Podobným obvineniam z finančného prospechu čelí aj oceliarsky priemysel. Podľa šéfa Euroferu pokusy Európskej komisie o odloženie aukcií časti povoleniek (back-loading) vyplývajú práve z presvedčenia, že z toho priemysel profituje.

Slovenská vláda 12. decembra 2012 rozhodla, že návrh EK o odklade aukcií 900 miliónov kvót podporí.

Lúpežní baróni?

„Je to takmer ako keby povedali: Máte zdarma povolenky, uložili ste si ich na účet. To je mimochodom povolené, sama Komisia to v systéme navrhla,“ uviedol Moffat.

„A teraz sa hrajú ako keby my sme boli nejaký typ lúpežných barónov, pretože sme prešli situáciou, kde sa 40 až 50 % našej produkcie zredukovalo, čo je náklad pre nás, ale my sme tí, ktorí majú tieto bezplatné povolenky, ktoré sú niekde skryté. To je úplný nezmysel!“

Európske firmy odmietajú návrh EK o backloadingu. „Výrobné firmy zarábajú svoje peniaze z výroby a nie obchodovania s uhlíkom,“ uviedol Peter Botschek, riaditeľ chemického združenia Cefic.

„Preto podporujú pozíciu Aliancie energeticky intenzívnych odvetví v EÚ a BusinessEurope proti politike intervencie na trhu s uhlíkom a proti zvýšeniu základne nákladov EÚ,“ dodal.

Ich kampaň si potrebuje usporiadať svoje argumenty a odolať silnejúcim hlasom zo strany tých ktorí sa sťažujú na to, že schéma funguje v prospech priemyslu.

Environmentálny výbor britského parlamentu vyzval k domácej revízii vplyvu politík ETS na firmy a toho, kto zo systému skutočne profituje. Podobné preskúmanie by mohlo byť nevyhnutné aj na úrovni EÚ, aby sa rozplietli vzájomné obvinenia a vytvoril pevný základ pre budúcu politiku.

Oživeniu hospodárstva bráni podľa priemyslu klimatická legislatíva

Predstavitelia ťažkého priemyslu tvrdia, že sú nespravodlivo postihnutí zvyšujúcimi sa cenami energie, ktoré spôsobujú klimatické politiky EÚ. Na druhej strane týchto výrobcov obviňujú z toho, že sami profitujú z ETS.

Vysoké pece, U.S. Steel Košice
http://euractiv.sk

Energeticky náročné odvetvia ako oceliarsky či chemický priemysel sa obzvlášť obávajú, že politiky EÚ týkajúce sa klímy a energetiky vedú k tomu, že dodávatelia energie na nich prenášajú zvyšovanie cien. V období rokov 2003 až 2011 ceny energie stúpli o 28 %.

„Vysoká cena energie sa stáva značnou nevýhodou pre priemysel tvárou v tvár ich globálnych konkurentom,“ uviedol Markus Beyrer, generálny riaditeľ BusinessEurope, európskej asociácie zamestnávateľov.

Združenie Eurofer odhaduje, že celkové náklady oceliarskeho priemyslu z európskej schémy pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) sa pohybujú medzi 11 – 15 miliardami eur. „To priamo ovplyvňuje našu konkurencieschopnosť v porovnaní so zvyškom sveta, ktorý tieto náklady nemá,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv Gordon Moffat, generálny riaditeľ Euroferu.

Moffat neobhajuje úplné rozobratie ETS, ale tvrdí: „Potrebujeme zrušiť politiku univerzálneho prístupu. Musíme uznať to, že po roku 2020 musíme vziať do úvahy situáciu jednotlivých priemyslov a ich schopnosti.“

Podľa šéfa Euroferu by sa mali zvážiť všetky možnosti, ako je zrušenie fixných cieľov spoločných pre všetky odvetvia, stanovenie uhlíkových cieľov podľa relatívne dostupných technológií v každom priemyselnom sektore alebo zváženie výnimiek zo systému ETS.

Kontroverzné kompenzácie v Británii

V niektorých krajinách sa už tieto možnosti zvážili, napríklad v Spojenom kráľovstve. Avšak výsledky sú kontroverzné.

V roku 2012 britská vláda navrhla varoval, že ide o zlý nápad, keďže „tieto firmy nečakane vo veľkom profitujú z tej istej schémy tým, že predávajú nadbytočné emisné povolenky“.

Steve Radley, riaditeľ pre politiky v britskej organizácii výrobcov EEF, kritizoval správu parlamentného výboru. Podľa neho si autori „poplietli elektro-intenzívne sektory s uhlíkovo-intenzívnym sektorom“. Dodal však že obe skupiny majú silný dôvod pre podporu, hoci čelia odlišným záležitostiam.

Nejasný obraz

Tento prípad podčiarkuje problém, ktorému čelia veľké firmy usilujúce sa obhájiť svoje argumenty v existujúcej politike: obraz je nejasný a vzájomné obvinenia padajú všetkými smermi.

„Mne sa zdá, že z ETS majú najväčší prospech finančné služby, oni sú tie, ktoré na to tlačia,“ uviedol Moffat.

Environmentálna organizácia Transport & Environment si nechala vypracovať štúdiu, ktorá poukazuje na to, že ETS profituje aj ďalší sektor – letecké spoločnosti. V minulom roku mali prenesením „imaginárnych“ nákladov z ETS na pasažierov získať až 1,36 miliárd eur.

Podobným obvineniam z finančného prospechu čelí aj oceliarsky priemysel. Podľa šéfa Euroferu pokusy Európskej komisie o odloženie aukcií časti povoleniek (back-loading) vyplývajú práve z presvedčenia, že z toho priemysel profituje.

Slovenská vláda 12. decembra 2012 rozhodla, že návrh EK o odklade aukcií 900 miliónov kvót podporí.

Lúpežní baróni?

„Je to takmer ako keby povedali: Máte zdarma povolenky, uložili ste si ich na účet. To je mimochodom povolené, sama Komisia to v systéme navrhla,“ uviedol Moffat.

„A teraz sa hrajú ako keby my sme boli nejaký typ lúpežných barónov, pretože sme prešli situáciou, kde sa 40 až 50 % našej produkcie zredukovalo, čo je náklad pre nás, ale my sme tí, ktorí majú tieto bezplatné povolenky, ktoré sú niekde skryté. To je úplný nezmysel!“

Európske firmy odmietajú návrh EK o backloadingu. „Výrobné firmy zarábajú svoje peniaze z výroby a nie obchodovania s uhlíkom,“ uviedol Peter Botschek, riaditeľ chemického združenia Cefic.

„Preto podporujú pozíciu Aliancie energeticky intenzívnych odvetví v EÚ a BusinessEurope proti politike intervencie na trhu s uhlíkom a proti zvýšeniu základne nákladov EÚ,“ dodal.

Ich kampaň si potrebuje usporiadať svoje argumenty a odolať silnejúcim hlasom zo strany tých ktorí sa sťažujú na to, že schéma funguje v prospech priemyslu.

Environmentálny výbor britského parlamentu vyzval k domácej revízii vplyvu politík ETS na firmy a toho, kto zo systému skutočne profituje. Podobné preskúmanie by mohlo byť nevyhnutné aj na úrovni EÚ, aby sa rozplietli vzájomné obvinenia a vytvoril pevný základ pre budúcu politiku.

REKLAMA

REKLAMA