Únia môže odpad premeniť na zlato

Zatiaľ čo šesť členských štátov v súčasnosti takmer vôbec neskládkuje a recyklujú až 70 % svojho odpadu, v iných krajinách končia na skládke viac ako tri štvrtiny odpadu. V druhej nelichotivej skupine je aj Slovensko. Ako teda premeniť odpad na hospodársky zdroj?

Preplnené koše (thephotoholic; freedigitalphotos
http://euractiv.sk

Európska komisia v pondelok (16.4.) publikovala novú správu, kde upozornila, že cestou pre premenu odpadu z problému na zdroj je kombinácia hospodárskych nástrojov. Najúčinnejšími z nich je kombinácia zdanenia, zákazu skládkovania a spaľovania odpadov, schémy zodpovednosti výrobcov a platby za konkrétne množstvá odpadov.

Ak chce EÚ splniť ciele, ktoré podporili predstavitelia členských krajín v rámci plánu efektívneho využívania zdrojov, bude potrebné tieto prostriedky vo väčšej miere zaviesť vo všetkých krajinách Únie. Len tak je možné dosiahnuť cieľ nulového skládkovania, maximalizovať recykláciu a opätovné používanie výrobkov a obmedziť energetické zhodnocovanie na nerecyklovateľný odpad.

„Odpad je príliš hodnotný na to, aby sme ho jednoducho vyhodili, a správnym prístupom k nemu môžeme túto hodnotu vložiť späť do ekonomiky,“ zdôraznil komisár EÚ pre životné prostredie Janez Potočnik. Dodal, že v súčasnosti už šesť členských štátov takmer vôbec neskládkuje a naopak vo vysokej miere využíva recykláciu. „Tieto štáty nielenže využívajú hodnotu odpadu, ale v rámci tohto procesu vytvorili aj prosperujúce priemyselné odvetvia a mnoho pracovných miest.“

Podotkol, že úspešné krajiny to dosiahli tým, že prostredníctvom výberu hospodárskych nástrojov zatraktívnili z ekonomického hľadiska prevenciu, opätovné použitie a recykláciu. Z ich skúseností by sa mali poučiť aj ostatné krajiny a spolu s EÚ a miestnymi orgánmi zodpovedne pristupovať k efektívnemu využívaniu zdrojov v celej EÚ.

Čo sa osvedčilo?

Medzi európsky štáty s najvyššou mierou recyklácie odpadov patria Belgicko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko a Holandsko. Využívajú pri tom viaceré nástroje:

  • Zdanenie a/alebo zákaz skládkovania a spaľovania odpadov – výsledky štúdie jednoznačne potvrdili, že zvýšením nákladov na skládkovanie a spaľovanie odpadov sa ich miera zreteľne znížila;
  • Schémy „plať za to, čo vyhodíš“ sa ukázali ako vysoko účinné pri prevencii tvorby odpadu, keďže občanov nabádajú, aby sa zúčastňovali na zbere separovaného odpadu;
  • Schémy zodpovednosti výrobcov umožnili niektorým členským štátom zhromaždiť a prerozdeliť finančné prostriedky nevyhnutné na zlepšenie separovaného zberu a recyklácie. Vzhľadom na čo najvyššiu efektívnosť vynaložených nákladov a transparentnosť procesov je však potrebné starostlivé plánovanie a monitoring, preto sa prínosy týchto schémy v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia.

Podpora recyklácie a opätovného použitia sa ukazuje ako dobrý biznis a efektívny spôsob rastu európskeho hospodárstva. V roku 2008 napríklad odvetvia odpadového hospodárstva a recyklácie v EÚ zaznamenali obrat vo výške 145 miliárd eur, čo predstavovalo približne 2 milióny pracovných miest. V prípade plného súladu s odpadovou politikou by sa v Únii mohlo vytvoriť ďalších 400 tisíc pracovných miest a ročný obrat by sa zvýšil o ďalších 42 miliárd eur.

Spoločný plán, veľa rozdielov

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, medzi jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú podstatné rozdiely v prístupe. Z posledných údajov Eurostatu za rok 2010 vyplýva, že v šiestich najvyspelejších členských štátoch sa skládkuje menej ako 3 % komunálneho odpadu. Na opačnom konci recyklačného rebríčka je 9 krajín, kde sa ešte stále skládkuje viac ako 75 % komunálneho odpadu. Vývoz na skládky je metóda, ktorou sa používa až u 81 % komunálneho odpadu na Slovensku. Štatistiky ukazujú priebežné zvyšovanie miery recyklácie v niektorých štátoch a tiež zníženie objemu vzniknutého odpadu, čo má na svedomí pravdepodobne hospodársky pokles.

V roku 2014 pripravuje EÚ preskúmať svoje stanovené ciele pre oblasť odpadového hospodárstva. V rámci toho posúdi možnosť, aby sa použitie vyššie naznačených osvedčených nástrojov stalo v niektorých prípadoch právne záväzné. Vhodné postupy odpadového hospodárstva zahrnula Komisia aj do podmienok na získanie prostriedkov z niektorých európskych fondov po roku 2013.

REKLAMA

REKLAMA