Ženy a muži inak spôsobujú aj riešia klimatickú zmenu

Nová štúdia jasne naznačuje, že zohľadňovanie rozdielov medzi ženami a mužmi je dôležitým aspektom pri tvorbe nástrojov klimatickej politiky. Ženy odlišne a v menšej miere prispievajú k tvorbe emisií. Rodovo neutrálne nie sú ani dôsledky klimatickej zmeny a prijímané opatrenia.

Rodové symboly (jscreationzs, Freedigitalphotos)
http://euractiv.sk

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) dokončuje analýzu, ktorá zdôrazňuje potrebu zohľadňovať aspekt rodu v efektívnom boji s klimatickou zmenou. V spolupráci s dánskym predsedníctvom v Rade EÚ, Európskou komisiou a Skupinou pre rodovú rovnosť na vysokej úrovni inštitút, ktorý vypracoval  štúdiu  o implementácii cieľa K Pekinskej akčnej platformy (BPfA; viď. Pozadie) v krajinách EÚ, ktorá sa zameriava na súvislosti medzi rodovou nerovnosťou a klimatickou zmenou.

EÚ prijala integrovaný prístup ku klimatickej a energetickej politike a hrá vedúcu rolu v posilňovaní globálnych snáh na ochranu klímy. Prebiehajúce geofyzikálne zmeny majú aj svoje socioekonomické dopady, napríklad na ľudské zdravie a mnohé ekonomické aktivity ako je poľnohospodárstvo či turistika.

Medzi ženami a mužmi existujú najmä pod vplyvom prisudzovaných rodových úloh, mocenských vzťahov, štruktúry príjmov a majetku značné odchýlky v zraniteľnosti na klimatickú zmenu i spôsoby prispievania k emisiám škodlivých skleníkových plynov. Zohľadnením rodového aspektu možno zvýšiť účinnosť nástrojov a opatrení prijímaných na všetkých úrovniach politického rozhodovania – medzinárodnej, európskej, štátnej i regionálnej – ale tiež pri stratégiách ich realizácie v súkromnom sektore, napríklad pri opatrenia energetickej efektívnosti či diverzifikácie nízkoemisných zdrojov energie.

Energetika – doprava – rod

EIGE sa vo svojej štúdii zameral najmä na dve odvetvia ekonomickej aktivity, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Sektory energetiky a dopravy boli v roku 2010 zodpovedné za približne 80 % emisií skleníkových plynov, preto sú kľúčom pre riešenie aj prevenciu klimatickej zmeny. Popri spaľovaní fosílnych palív a ďalších energeticky súvisiacich priemyselných aktivít sú ďalšími veľkými emitentmi skleníkových plynov poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo.

Únia zároveň presadzuje prístup gender mainstreamingu, teda uplatňovanie rodového hľadiska aktérmi zapojenými do rozhodovacích procesov vo svojich opatreniach a aktivitách, čiže aj pri environmentálnych programoch na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach tvorby politík.

EIGE vo svojej analýze upozorňuje, že následkom extrémnych klimatických udalostí a pri zotavovaní sa z týchto stresujúcich skúseností sa u žien zaznamenáva vyšší počet úmrtí. Ekonomické nerovnosti znamenajú odlišnú kapacitu žien a mužov na adaptáciu. Vzhľadom na priemerné nižšie platy a menší majetok sú obzvlášť slobodné matky a staršie ženy v nevýhode keď sa vyžaduje prijímanie drahých adaptačných opatrení. Dodatočné bremeno, ktoré prináša negatívny vplyv zmeny klímy na zdravie ľudí, môže pre ženy, ktoré vo väčšej miere vykonávajú starostlivosť o blízkych, ale i vo forme povolania, znamenať ešte viac povinností.

Prehliadané nízkoemisné prístupy

Ženy v EÚ zároveň inak prispievajú k emisiám oxidu uhličitého, čo vyplýva opäť zo zavedených rodových úloh, identít, chovania a spotrebiteľských vzorcov. Aj na základe malého množstva dostupných dát možno skonštatovať, že ženy produkujú v priemere menej emisií, čo platí najmä pri doprave. Viaceré štúdie potvrdzujú, že ženy a muži majú odlišné vzorce prepravy. V prípade stravovania takisto ženy konzumujú menšie množstvo mäsa. Chovanie poľnohospodárskych zvierat pritom vedie k značným emisiám, najmú metánu, ktorý je asi 20-krát účinnejším skleníkovým plynom než CO2.

Ženy sú si tiež viac vedomé environmentálnych a zdravotných otázok a sú ochotnejšie zmeniť svoje chovanie pod vplyvom environmentálnych tlakov, znížiť napríklad používanie osobnej cestnej dopravy. Ako potvrdil aj nedávny Eurobarometer ženy sa vo všeobecnosti viac zaoberajú vplyvom zmeny klímy a spôsobmi ju riešiť. (EurActiv, 11.10.2011) V diskusii o jadrovej energetike sú náchylnejšie k jej odmietaniu. Muži zase vkladajú väčšiu dôveru do technologickejších riešení klimatickej zmeny.

Výskumy tiež potvrdzujú, že na možnosti dostupné mužom a ženám prejsť na nízkouhlíkový životný štýl má veľký vplyv vzdelanie, rodové role, rozdelenie práce v domácnosti a príjem. Napríklad tým, že ženy trávia v priemere viac času vnútri budov, najmä vplyvom starostlivosti o blízkych a domácnosť, sú vo väčšej miere závislé na vykurovaní a chladení týchto priestorov. Vzhľadom na nižšie príjmy tiež vo väčšom využívajú verejnú dopravu, viac im hrozí energetická chudoba a majú menej príležitostí investovať do nízkoemisných riešení ako je vyššia energetická účinnosť a obnoviteľné zdroje energie. O týchto alternatívach sú navyše aj menej dôkladne informované.

Všetky tieto rodové aspekty a variácie je potrebné vziať do úvahy pri tvorbe a implementácii klimatických, energetických a environmentálnych stratégií a nástrojov. Aj napriek povinnosti uplatňovať rodové hľadisko vo všetkých politikách EÚ a jej členských krajín sa v prípade opatrení týkajúcich sa energetických a klimatických odvetví na rodovú dimenziu často zabúda, čo môže znížiť účinnosť prijímaných opatrení a reakcií zo strany cieľových skupín. Ani v Národnej správe SR o implementácii Pekingskej Akčnej platformy, ktorá sa pre OSN vypracováva v 15-ročných intervaloch sa oblasť životného prostredia vôbec nespomína.

Štúdiu zverejnení EIGE do konca dánskeho predsedníctva. Prvé zistenia prezentoval exkluzívne na stretnutí s novinármi v Kodani v dňoch 10.-11. apríla.

Pozadie

Pripojením sa k Pekinskej akčnej platforme (BPfA), ktorá je výsledkom 4. Svetovej konferencie žien v roku 1995, vlády všetkých 27 členských štátov Európskej únie oficiálne uznali svoju zodpovednosť za implementáciu BPfA. Zaviazali sa monitorovať a podávať správy o pokroku v každej identifikovanej oblasti týkajúcej sa ženských práv a zlepšenia postavenia žien a dievčat na celom svete. Delegátky a delegáti v Pekingu identifikovali 12 problémových oblastí, v ktorých by malo nastať zlepšenie a vypracovali ku každej z nich plán konkrétnych krokov, ktoré vlády majú podniknú.

Takzvaná sekcia K platformy je zameraná na ženy a životné prostredie, pričom je rozdelený na tri strategické ciele:

  • Aktívne zapojiť ženy do vytvárania rozhodnutí v environmentálnej oblasti na všetkých úrovniach;


  • Integrovať rodové otázky a perspektívy do politík a programov pre udržateľný rozvoj;


  • Posilniť alebo zaviesť mechanizmy na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni pre hodnotenie vplyvov rozvojových a environmentálnych politík na ženy.


Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) slúži na podporu činností vlád členských štátov a inštitúcií EÚ (najmä Komisie) v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi. Zbiera a analyzuje údaje o otázkach rodovej rovnosti, vypracováva metodické nástroje na pomoc pri začleňovaní otázok rodovej rovnosti do všetkých oblastí politiky, slúži na výmenu osvedčených postupov a komunikácie medzi zainteresovanými stranami a na zvyšovanie povedomia verejnosti o otázkach rodovej rovnosti.

Myšlienka na jeho založenie sa datuje do roku 1995, avšak funguje od mája 2007 na základe nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ číslo 1922/2006. Sídlo má vo Vilniuse a pre rozpočtové obdobie 2007-2013 má vyčlenené financie v objeme 52,5 milióna eur.
REKLAMA

REKLAMA