Odhad presunu voličov v druhom kole francúzskych prezidentských volieb

Kto získa hlasy neúspešných kandidátov z prvého kola? Marine Le Pen, alebo Emmanuel Macron? Alexandre Afonso z Leidenskej univerzity tvrdí, že viac voličov priláka Macron.

Alexandre Afonso z Leidenskej univerzity zverejnil na stránkach EUROPP odhad transferu hlasov v druhom kole francúzskych prezidentských volieb. Vychádza z výsledkov prvého kola, zverejnených ministerstvom vnútra, a prieskumu agentúry Ipsos, ktorá sa po prvom kole pýtala koho by voliči podporili v kole druhom.

V nedeľu zvíťazil v hlasovaní Emmanuel Macron, to mu však nemusí dávať žiadnu istotu. V roku 1974 porazil v prvom kole kandidát socialistov François Mitterand republikána Giscarda D´Estaing v pomere 43% ku 32%. Druhé kolo však tesne vyhral jeho protikandidát (50,8%). V roku 1981 sa zas situácia otočila. Mitterand v prvom kole prehral, no v druhom zvíťazil.

Rozhodujúce je, kto dokáže prilákať viac voličov neúspešných kandidátov. Neschopnosť siahnuť mimo základňu kmeňových podporovateľov bola v roku 2002 osudová pre otca súčasnej kandidátky Národného Frontu, Jean-Marie Le Pena.

V druhom kole ho podporilo len o asi milión viac voličov, ako v prvom. Jacques Chirac tak vyhral veľkou väčšinou 82,2%

Podľa prepočtov Alexandre Afonsa čaká prehra aj jeho dcéru Marine Le Pen. V nedeľu získala asi 7,5 milióna hlasov, 7. mája by mala dostať len okolo 11,5 milióna. Dokáže prilákať časť voličov republikána Françoisa Fillona (v prvom kole tretí), asi polovicu hlasov nacionálneho konzervatívca Nicolasa Dupont-Aignana (šiesty), no len minimum voličov kandidáta socialistov Benoita Hamona (piaty) a krajného ľavičiara Jean-Luc Mélenchona (štvrtý).

Väčšina voličov Fillona, Mélenchona a Hamona prejde k Macronovi, ten by mal tak jednoznačne zvíťaziť s asi 18,7 miliónmi hlasov.

french-elections-transfers

Zdroj: Alexandre Afonso / EUROPP Blog

Alexandre Afonso však upozorňuje, že prepočty treba brať s rezervou. V roku 2002 od Le Pena časť voličov v druhom kole odskočila. V prvom kole chceli dať hlasovaním „varovanie mainstreamu“, no kandidáta krajnej pravice za prezidenta nechceli.

Okrem toho, prieskum Ipsos nepostihol ľudí, ktorá v prvom kole nehlasovali. Zároveň, v druhom kole sa môžu nakoniec zúčastniť aj ľudia, ktorí v prieskume neoznačili žiadnu preferenciu.

 

REKLAMA

REKLAMA