Euro sa zachráni len ak bude existovať Európa

Politická jednota Európy je nevyhnutná, ak chceme finančné trhy zbaviť pochybností a stabilizovať jednotnú menu, píše podpredsedníčka talianskeho senátu a bývalá eurokomisárka a europoslankyňa Emma Boninová.

„V atmosfére hroziacej skazy sa ministri financií pripravujú na výsledky stretnutia Európskej rady plánovanej na 16. decembra, ktorá bude diskutovať o viacerých návrhoch finančného inžinierstva. Všetky majú rovnaký cieľ – upokojiť trhy. Budú fungovať? Dostanú nás z problémov?

Ak sa na seba pokúsime pozrieť zvonku, zistíme, že miesto, kde žijeme je nielen jedno z najbohatších, ale zažíva aj dôstojný pokrízový rast, v celku rovnomerne distribuuje bohatstvo, ktoré tvorí, nemá obrovské dlhy, ktoré by sa nedali splatiť a udržuje si oveľa vyrovnanejšie kontá so zvyškom sveta.

Toto miesto, kde žijeme, je eurozóna. Je pravda, že ČínaIndia rastú stálejšou mierou, no bude im trvať ešte veľmi dlho, kým pre svojich občanov dosiahnu taký životný štandard ako majú naši. Nemáme dôvod závidieť ani Japonsku, ktoré stagnuje už 20 rokov a jeho dlh presahuje jeho HDP. Alebo dokonca USA, ktoré trpia pre značnú vnútornú (prerozdeľovanie bohatstva) a vonkajšiu nerovnováhu (platobná bilancia).

Ak sa dokážeme vidieť ako jednu vec, ako jednotnú entitu, potom naša percepcia, ako občanov EÚ, a presnejšie ako občanov eurozóny bude oveľa pokojnejšia. A zdalo by sa nám absurdné, že niekto dokáže pochybovať o životaschopnosti našej spoločnej meny – eura.

Problémom však je, že nemáme politickú jednotu a že trhy to veľmi dobre vidia a práve preto sa nechcú upokojiť. Nie preto, že sú medzi európskymi krajinami príliš veľké rozdiely, tak ako si to niektorí myslia.

Ak sa zameriame na swapy úverového zlyhania, tak zistíme, že Kalifornia a Illinois čelia väčšiemu riziku ako Portugalsko či Španielsko. Avšak účty Kalifornie a Illinois neovplyvnili menovú úniu do ktorej patria, kým portugalské a španielske áno. A príčina tejto paradoxnej situácie je iba a len politická – nikto nikdy nebude spochybňovať politickú jednotu USA, kým politická jednota eurozóny a EÚ stále neexistuje.

Politická jednota znamená – okrem spoločnej centrálnej banky, ktorú už máme – finančnú autoritu, ktorá riadi federálny rozpočet s dimenziami, ktoré sú natoľko efektívne, aby stabilizovali systém vždy, keď je to potrebné, čím pomáha štátom s problémami s fiškálnym manévrovaním. Ide pritom o bežnú udalosť, ktorej nikto nevenuje príliš veľkú pozornosť, narozdiel od našich pokračujúcich summitov a našich opakovaných vyhláseniach o stabilizačných manévroch ktoré, ako sa ukazuje, nestabilizujú nič.

Aby sa Európa dostala z krízy a skutočne stabilizovala euro, mala by okamžite začať presviedčať trhy a zvyšok sveta, že jej politickú jednotu nesmie nikto spochybňovať. A jediným spôsobom ako to urobiť, je čo najrýchlejšie ju posilniť a tak ju spraviť dôveryhodnejšou.

Ale ako? Napríklad vytvorením funkčného federálneho rozpočtu, ktorý by financoval dodávky dôležitých verejných statkov – či už ide o obranu, diplomaciu, veľké vedecké výskumné programy, transeurópske infraštruktúrne siete, alebo bezpečnosť komerčnej dopravy a pohybu osôb, niečo na štýl amerického modelu vnútornej bezpečnosti.

Nehovoríme o oblude, ktorá požiera sny britských euroskeptikov, o európskom superštáte. Práve naopak, hovoríme o ľahšej forme federácie, ktorá by neabsorbovala viac ako 5 % európskeho HDP s cieľom získať funkcie vlády naproti 20 % HDP, ktoré idú do amerického federálneho rozpočtu a naproti 1-percentnému súčasnému rozpočtu, ktorý slúži len na distribúciu dotácií sem a tam.

Tých 5 % európskeho HDP korešponduje s takmer 650 miliardami eur, čiže viac-menej  so súčasným záchranným fondom.

Je možné predstaviť si „ľahkú federáciu“ ako federáciu, ktorú Spinelli, Monnet a Adenauer adaptovali pre 21. storočie. Prístup, ktorý jednoducho potvrdzuje realitu: že existencia národných armád nemá v Európe už viac zmysel, keďže nikto neohrozuje nikoho teritoriálnu integritu, že už existujú infraštruktúrne siete na podporu vnútorného trhu, hoci ich financujeme zle a len sem-tam a že colná únia je už vo výlučnej kompetencii Únie a je  absurdné, aby bola v rukách dvadsiatich siedmich rôznych a separátnych národných organizácií.

Federácia, ale len „ľahká“. Ak máme odvahu urobiť to teraz, okamžite, trhy a celý svet by dostali nielen jasný a silný signál, že našu politickú jednotu netreba spochybňovať, ale zistili by, že konečne máme aj federálny rozpočet s efektívnymi dimenziami na udržiavanie makroekonomickej stability Európy tak, akoby to bol bežný administratívny úkon.

Hneď po tom, ako Jacques Delors predstavil projekt jednotného trhu, Cecchiniho správa poukázala na to, koľko by stála neexistencia Európy, pričom vychádzal z pretrvávajúcej fragmentácie európskeho trhu. A keďže išlo o veľmi vysoké čísla, Delorsova idea dostala silný impulz.

Dnes nám nie sú treba expertné správy. Dôsledky neexistujúcej Európy sú jasné každému. Predstavujú ich enormné obete, ktoré musia vykonávať naši občania a zbytočná koexistencia s úzkostlivými pochybnosťami o budúcnosti eura a celého európskeho projektu.

Zbavenie sa týchto pochybností nie je len urgentné, ale tiež možné.“

(Analýza bola pôvodne zverejnená v talianskom denníku La Stampa)

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA