Prečo grécka kríza trápi aj jeho balkánskych susedov?

Krajiny juhovýchodnej Európy nemôžu ostať ľahostajné voči pokračujúcej kríze v Grécku, pre jeho zahraničné investície, zameranie zahraničnej politiky v regióne a tiež vzájomné obchodné vzťahy, napísal Jens Bastian, ekonomický analytik z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP).

„S prehlbujúcou sa fiškálnou krízou a krízou verejného dlhu sa susedné krajiny úzkostlivo snažia určiť ako ich zasiahne vývoj v Aténach. Vo svetle gréckych priamych zahraničných investícií, zamerania jeho zahraničnej politiky v regióne a rastúceho obchodu medzi krajinami, susediace Srbsko, Albánsko, Macedónsko, Rumunsko, BulharskoTurecko nemôžu ostať ľahostajné voči miere krízy vo vedľajšej krajine. Nemôžu ignorovať ani možné riešenia, či už tie, ktoré obhajuje Brusel, Berlín alebo Washington.

Srbsko aj Rumunsko podpísali pohotovostné dohody s Medzinárodným menovým fondom. Tieto nástroje fungujú už od začiatku roku 2009. V prípade Rumunska program MMF posilnila aj finančná podpora Európskej únie, EBRD a Svetovej banky. O možnej pomoci v súčasnosti s fondom rokuje aj Turecko. Inými slovami, aj keď v Grécku pokračujú diskusie a kontroverzné vyhlásenia ohľadom možnej pomoci MMF, niektorí jeho susedia majú veľké skúsenosti s washingtonskou inštitúciou.

Čo by teda mohli byť krátkodobé a dlhodobé dôsledky gréckej krízy pre jeho susedov? Je šírenie nákazy obmedzené alebo bezprostredne hroziace? Nejaké vedľajšie účinky sa už preukázali. Desaťročné grécke dlhopisy poklesli a výnosy ostávajú pod úrovňou 6 %, výdaj suverénnych dlhov a dopyt investorov po istinách z Rumunska, Srbska, Bulharska a Turecka boli nepriaznivo ovplyvnené. Grécka kríza zasiahla aj ďalšie kľúčové oblasti – objem zahraničného obchodu či náklady na úvery pobočiek gréckych bánk v susedných krajinách.

Recesiou postihnuté trhy v juhovýchodnej Európe majú ešte veľmi ďaleko od dosiahnutia dna. Sekundárne dôsledky globálnej hospodárskej krízy a finančnej krízy v regióne prechádzajú miestnymi ekonomikami v podobe padajúceho dopytu, zadlženosti domácností a podnikov a tiež rastúcej nezamestnanosti.

V týchto ťažkých podmienkach, grécka hospodárska kríza ohrozuje potenciál na obnovu jeho susedov. Za posledných desať rokov, priame zahraničné investície z Grécka, rastúci vzájomný obchod a tiež migrácia pracovnej sily do Grécka podporili hospodársku premenu v okolitých krajinách. Tento pozitívny vplyv štátu topiaceho sa v problémoch na nejaký čas ustane.

Pravdepodobne najväčším strašiakom v mysliach politikov a guvernérov národných bánk sú potenciálne dôsledky pre kľúčový politický projekt v regióne. Od Tirany cez Skopje, Belehrad po Ankaru rastú obavy, že vyhliadky krajín na vstup do EÚ môže zatieniť fakt, že Únia začne byť oveľa pozornejšia a dôslednejšia v hospodárskych podmienkach členstva.

Práve v oblasti zahraničnej politiky môže mať grécka pozícia veľký vplyv v najbližších mesiacoch. Vyslaním jasných dôkazov spätosti s regiónom, podporených s praktickými programami podpory jeho susedov môže túto agendu umocniť. Dôvera, ktorú si grécke vlády a súkromný sektor ako investori v regióne za posledné roky vybudovali, diplomatická sila a strategická pozícia pre prepravu tovaru, služieb a ľudí sú jeho významnými úspechmi.

Preto je v jeho vlastnom záujme budovať na svojom politickom kapitále a pokračovať v identifikovaní hospodárskych príležitostí v susedných krajinách. Napriek kríze, napriek výzvam, ktoré nastolila, by Grécko nemalo byť introspektívne a nesmie zabúdať na svojich susedov v juhovýchodnej Európe.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA