Francúzsko-nemecká energetická spolupráca: Model pre Európu

Francúzsko a Nemecko by sa mohli stať modelom cezhraničnej spolupráce v energetike a stanoviť štandardy pre celú Európu, uviedol Georg Zachmann z bruselského think-tanku Bruegel.

„Počas osláv 50. výročia Elyzejskej zmluvy Francúzsko-nemecká rada ministrov vydala spoločnú deklaráciu o zásadách pre budúcu spoluprácu. Dokument vyzval, podľa očakávaní v diplomatickom jazyku, k bližšej francúzsko-nemeckej spolupráci v energetickom sektore.

Ale existuje politický priestor pre novú iniciatívu vo francúzsko-nemeckej energetickej spolupráci keď koordinácia energetických politík už je vysoko v európskej agende? Energetika bola jednou z najskorších záležitostí európskej spolupráce (Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Euratom).

A EÚ sa naďalej usiluje o vnútorný trh a európsky prístup k energetickej bezpečnosti dodávok.

Avšak priestor pre zlepšenie francúzsko-nemeckej energetickej spolupráce zostáva rozsiahly. Napriek všetkým európskym iniciatívam Francúzsko a Nemecko v posledných 50 rokoch dôsledne odolávali angažovaniu sa v hlbšej spolupráci pri energetických otázkach.

Obe krajiny boli dosiaľ prevažne neochotné pracovať spolu keď kooperácia vyžadovala vzdanie sa suverenity nad ich príslušnými sektormi energetiky. Rôzne národné priority a predpoklady zostali základom pre veľmi rozdielne voľby energetickej politiky.

Len vo veľmi málo oblastiach – ako je európska klimatická politika – spolupráca umožňovala aby spoločná politika bola viac než len súčtom ich častí. V iných oblastiach národné politiky len koexistujú bez zožatia výhod z kooperácie.

Plánovanie a financovanie prenosových sústav elektriny napríklad zostáva národné. Slabá koordinácia vedie k nedostatočnej výstavbe prenosových kapacít potrebných pre efektívne zdieľanie nestabilných miestnych zdrojov elektriny ako je vietor, slnko alebo voda.

Dokonca existuje niekoľko národných energetických politík s neblahým prelievaním k susedom: Pokusy využívať stanovenie ceny energie v snahe získať konkurencieschopnosť vo vzťahu s inými krajinami podrývajú politiky energetickej efektívnosti a ideu jednotného trhu využívať elektrinu tam, kde je najhodnotnejšia.

Nepredvídateľné politické zmeny k prebudovaniu parku elektrární ovplyvňujú ceny elektriny, investícií a tým bezpečnosť dodávok naprieč Európou. Silné využívanie nekoordinovaných národných stimulov pre podporu výrobných (kapacitné mechanizmy, výkupné ceny) vedú k nákladnej nadmernej výstavbe výrobných aktív.

Vysoká úroveň implicitnej podpory pre niektoré technológie (obnoviteľné zdroje, jadro) spôsobuje, že iné technológie potrebné pre bezpečnosť systému sú menej konkurencieschopné (napr. plynové turbíny). Následkom toho niekoľko jednotlivých členských štátov vrátane Nemecka a Francúzska zvažuje nekoordinované zavedenie národných stimulov pre tieto technológie.

Všetko toto zvyšuje náklady elektriny pre občanov a priemysel nad úroveň, ktorá by sa dala dosiahnuť v dobre skoordinovanom systéme.

Za týchto podmienok by bližšia spolupráca mohla vyprodukovať merateľné prínosy pre občanov Francúzska a Nemecka znížením nákladov za energiu pre koncových spotrebiteľov a priemysel, rovnako ako zlepšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych poskytovateľov energetickej technológie.

Ale aby sa tak stalo, malý pokrok v otázkach na ktorých by sa dokázal dohodnúť každý alebo míňanie veľkých súm peňazí na symbolické projekty, nebude stačiť.

V minulosti sa výhody väčšej koordinácie v kritických záležitostiach ako prevádzka a plánovanie prenosového systému, podpora obnoviteľným zdrojom alebo financovanie zriedka používaných elektrární nevnímali ako dostatočne veľké na to, aby prevážili značné politické a transakčné náklady.

Avšak nedávny vývoj (unbundling, obnoviteľné zdroje, zvýšený cezhraničný obchod) výrazne zvýšili hodnotu väčšej koordinácie. Takže je správny čas predvídať odvážny krok smerom k zvýšenej kooperácii.

Ak by chceli, Francúzsko a Nemecko by sa mohli stať predvojom cezhraničnej energetickej spolupráce v kontinentálnej Európe a tým by mohli stanovať štandardy pre Európu. Čo by sa stalo ak by sa navrhla spoločná francúzsko-nemecká schéma podpory obnoviteľnej energie alebo spoločný mechanizmus kapacity?

Alebo ak by Nemecko a Francúzsko povzbudili svojich prevádzkovateľov systémov elektriny v zlúčeniu, aby sa efektívne zaoberali prepravou elektriny medzi Baltským a Stredozemným morom? Alebo ak by sa Francúzsko a Nemecko dohodli na konzistentnom návrhu pre spoločný trhový dizajn, ktorý umožní úplnú dekarbonizáciu do roku 2050?

Mnohé kontinentálne európske krajiny by neboli schopné odolať výhodám pripojenia sa k takejto silnej spolupráci ak by Francúzsko a Nemecko mohli pozitívne vytriediť dôležité redistribučné účinky súvisiace s týmito otázkami za účelom podieľať sa na výhodách spolupráce.

A Elyzejská dohoda by sa opäť mohla stať katalyzátorom pre väčšiu európsku integráciu pre prospech jej obyvateľov.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA