Na veľkosti vždy nezáleží: Regionálnym potrebám slúžia lepšie malé plynovody než mega-projekty

Napriek účasti väčšiny balkánskych krajín na dvoch veľkých projektoch v rámci Stratégie EÚ pre južný plynárenský koridor, pre účely posilnenia energetickej bezpečnosti v regióne by bolo lepšie postaviť tri lacnejšie potrubia s kratšou dĺžkou, píše v exkluzívne pre EurActiv energetický expert Theodoros Tsakiris.

„Pomalé tempo, ktoré charakterizuje rozvoj Nabucca, projektov TAP [transjadranjský plynovod] a ITGI [ropovod Turecko – Grécko – Taliansko], motivuje krajiny v južnej Európe, aby sa pozerali po menších, dostupnejších alternatívach, ktoré sú otvorenejšie diverzifikácii. Tá by sa dosiahla najmä výstavbou prepojení plynovodov s terminálmi LNG. Spoločne by tvorili jeden virtuálny systém plynovodov. Takýto systém, ktorý by sa zakladal na plynovodoch s prepravnou kapacitou 3 – 5 mld. kubických metrov za rok, by prepojil Maďarsko s Gréckom a umožnil by tak prístup na sprostredkovateľské trhy arabskému LNG a/alebo dovozu plynu z kaspických plynovodov cez ITGI, rovnako i cez súčasné LNG terminály v Grécku.

Z regionálneho pohľadu, interkonektory s kapacitou 3-5 mld. kubických metrov – ktoré sa plánujú v kontexte diverzifikácie dovozu z Ruska – by boli pre balkánske krajiny oveľa prínosnejšie, než je ich angažovanie sa buď v Nabuccu alebo ITGI. Od svojho zapojenia sa do Nabucca očakávajú Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko zabezpečenie dodávok spoločne v objeme 2,5 mld. kubických metrov, každá krajina výmenou za investíciu 1,28 mld. eur. Grécko očakáva zabezpečenie si dodávky ďalších 2,5 mld. kubických metrov za rok v rámci projektu ITGI, do ktorého investuje celkovo 1,1 – 1,2 mld. eur.

Na druhej strane, všetky krajiny by mohli dosiahnuť základnú bezpečnosť dodávok zemného plynu vybudovaním siete prepojení s reverzným tokom s kapacitou minimálne 3 mld. kubických metrov za rok za celkové náklady 320 mil. eur. Z nich 85 mil. by sa zaplatilo v rámci EEPR [Európsky energetický program obnovy]. Pre východo-balkánske krajiny predstavuje interkonektor Grécko – Bulharko (IGB) prvé a rozhodujúce spojenie s virtuálnou sieťou plynovodov. Bulharský minister pre energetiku Petar Dimitrov a jeho grécky náprotivok Costis Hatzidakis podpísali v apríli 2009 Memorandum o porozumení pre výstavbu nového prepojenia Grécka s Bulharskom, ktoré by podľa očakávaní malo stáť 170 mil. eur a bolo zahrnuté pod EEPR.

Pre IGB, ktorý bude v Grécku dlhý 20 – 25 km a spojí severovýchodné mesto Komotini s bulharským centrálnym mestom Stara Zagora, sa v rámci EEPR vyčleňuje 45 mil. eur. Mohol by sa dokončiť počas 18 mesiacov od začiatku výstavby. Počiatočný kapacitný výkon plynovodu bude 3 mld. metrov kubických za rok, neskôr sa zvýši na 5 mld. kubických metrov. Z Bulharska sa virtuálna sieť rozšíri následne do Rumunska a Maďarska prostredníctvom konštrukcie dvoch oveľa lacnejších plynovodov s rovnakou kapacitou. Spoločne vytvoria „virtuálny plynovod“ s kapacitou 3 – 5 mld. kubických metrov ročne a spoja sever Grécka s Maďarskom.

Prvé prepojenie, Bulharsko – Rumunsko (IBR), dlhé menej ako 15 km, bude prechádzať cez rieku Dunaj z Russe v Bulharsku do Giurgiu v Rumunsku. Spojí dve národné plynárenské siete, pričom si vyžiada predpokladané náklady 30 mil. eur. Očakáva sa, že by sa mohlo dokončiť do konca roka 2010 a získať grant 10 mil. eur v rámci schémy EEPR. Plynovod bude mať počiatočnú kapacitu 2 mld. kubických metrov ročne, ktorá sa bude ale následne rozširovať v súvislosti s rozširovaním kapacity IGB.

Druhým je prepojenie Rumunsko – Maďarsko (IRH). Projekt IRH je najrozvinutejším spomedzi troch navrhovaných prepojení. Položí sa na dĺžke 109 km, z Aradu v Rumunsku do Szegedu v Maďarsku. Predpokladá sa, že náklady by mohli dosiahnuť približne 120 mil. eur, z toho 30 mil. eur sa alokovalo v rámci EEPR. Finálna prepravná kapacita bude 4,5 mld. kubických metrov za rok a dokončí sa v priebehu roku 2010.

Všetky tri interkonektory sa budú stavať aj pre kapacitu s reverzným tokom, čo umožní efektívne a včasné dodávky plynu v prípade výpadku dodávok z tradičných zdrojov. Napriek zmene vlád v Bulharsku (júl 2009) a Grécku (október 2009), priorita, ktorá sa pripísala projektu, ponechala IGB na vrchole rebríčka energetických priorít oboch krajín.

Ako dôsledok, talianska spoločnosť Edison, bulharský Energy Holding Co (BEH) a grécka firma Public Gas Corporation (DEPA) podpísali 4. marca 2010 v Thessalonikách finálnu dohodu a vytvorení akciovej spoločnosti, ktorá postaví a bude prevádzkovať projekt IGB. Spoločnosť bude spravovať BEH (50 percentný podiel), spoločne s konzorciom plynovodu Poseidon.

Pre rozšírenie kapacity sa založí obchodná spoločnosť, v ktorej budú BEH a DEPA vlastniť po 35 percent, zvyšných 30 percent bude kontrolovať Edison. Predpokladá sa, že s s výstavbou IGB sa začne v roku 2010 tak, aby sa mohol uviesť do prevádzky do roku 2012. Rozširovanie kapacity plynovodu sa kombinuje s celkovým nárastom výkonu prepojenia Turecko – Grécko, ktoré sa spustilo do prevádzky v novembri 2007.

Bulharsko, ktoré sa javí ako stredobod prepojení menších rozmerov, nedávno presadilo rozšírenie virtuálnych plynovodov o ďalších členov energetickej komunity. Popri prepojeniach sever – juh sa srbská a bulharská vláda rozhodli vybudovať ďalšie dôležité spojenie, ktoré by zjednotilo regionálny trh s plynom po osi východ – západ. Týmto by sa uľahčilo vytvorenie regionálneho systému včasného varovania a mechanizmu krízového manažmentu kedykoľvek by sa rusko-ukrajinské vzťahy zhoršili.

Výkonní riaditelia dvoch Operátorov transmisných sietí (TSO) – Bulgartransgaz a Srbijagas – podpísali 5. marca 2010 Memorandum o porozumení o výstavbe plynovodu s kapacitou 2 mld. kubických metrov za rok, s predpokladanými konštrukčnými nákladmi okolo 100 – 120 mil. eur. Stalo sa tak za prítomnosti bulharského ministra energetiky Trajka Trajkova a jeho srbského kolegu Petara Skundrica. Bulharsko vyhlásilo, že na financovanie dohody využije približne 60 mil. eur zo svojej alokácie v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Využiť časť predvstupových fondov na financovanie projektu navrhol srbskej vláde Philip Lowe, generálny riaditeľ DG pre energetiku. Lowe poznamenal, že tým chcel i poslať signál investorom, že Európska komisia aktívne podporuje akýkoľvek návrh na výrobu elektrickej energie spaľovaním zemného plynu v krajinách energetického spoločenstva.

Skundric vyhlásil, že hlavnou časťou dohody je prístup BEH do srbských skladovacích kapacít, ktoré sa vybudujú s pomocou Gazpromu v lokalite Banatski Dvor blízko Vojvodiny. Začiatok výstavby plynovodu sa plánuje na rok 2011 tak, aby sa uviedol do prevádzky do roku 2013, niekoľko mesiacov po dokončení IGB.

Skundric tiež zdôraznil, že bulharské prepojenie je súčasťou širšej energetickej stratégie, ktorá ašpiruje na sprístupnenie plynu pochádzajúceho z nových zdrojov ako grécke LNG a v budúcnosti cez južný plynárenský koridor z kaspického regiónu. Tým sa vytvorí priestor pre to, aby sa Bulharsko stalo regionálnym plynárenským uzlom. Tieto plynárenské projekty strategicky nezmenia dovozné portfólio hlavných odberateľov v strednej Európe ako Maďarsko, Rakúsko, Taliansko a Nemecko, ale diverzifikácia s kapacitou 2 – 2,5 mld. kubických metrov za rok bude vo väčšej alebo menšej miere znamenať kritické zvýšenie energetickej bezpečnosti.

Samozrejme, otázka, ktorá sa bude musieť zodpovedať s ohľadom na všetky tieto prepojenia, je, odkiaľ príde plyn. Pre balkánske interkonektory je imperatívom hľadať odlišné plynárenské zdroje od tých, ktoré slúžia trom hlavným plynovodom. Geopolitické, geologické a finančné obmedzenia v súčasnosti redukujú dostupnosť plynu pre projekty Nabucco, TAP a ITGI. Úlohou pre blízkovýchodný plyn (Irak, Egypt) zostáva zhmotniť ho. Jediným, okamžite prístupným zdrojom pre dovoz by sa mohol stať Perzský záliv, zvlášť exportovaný katarský LNG."


Dr. Theodoros Tsakiris pôsobí v Helénskom centre európskych štúdií (EKEM) ako expert na oblasť energetiky. Je tiež členom Pracovnej skupiny USA – Grécko pre transformáciu Balkánu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA