Prečo ukrajinská kríza nie je zemetrasením v energetike

Všeobecný pocit, že pretrvávajúca politická kríza na Ukrajine by mohla negatívne ovplyvniť európske dodávky energie, a tým zhoršiť európske ekonomické problémy po roku 2007, je do istej mieri nesprávnym vnímaním založeným na dezinterpretáciách nedávnych trendov na európskych trhoch s energiami, a vedie k mylným výpočtom existujúcich a potenciálnych rizík, tvrdí Danila Bochkarev.

Ukrajina určite hrala ústrednú rolu pri tranzite ruského zemného plynu do Európy. V roku 2013 smerovalo cez územie Ukrajiny 86,1 miliardy metrov kubických (bcm) alebo 52 % ruského plyn predaného do Európy a Turecka. Kyjev je tiež dôležitým zákazníkom Gazpromu, nakupuje značné objemy ruského plynu. V roku 2013 krajiny nakúpila 27,7 bcm plynu. Otázka ceny plynu a dlhu voči ruskému Gazpromu skomplikovala bilaterálne energetické vzťahy medzi týmito dvoma krajinami. Tieto trenice začali dávne roky pre súčasnou politickou krízou. V roku 2009 došlo k dvojtýždňovému prerušeniu dodávok ruského plynu, ktorému predchádzala iná kríza dodávok v roku 2006. Napätie počas súčasnej politickej krízy a neschopnosť ukrajinskej národnej plynárenskej spoločnosti Naftogaz zaplatiť svoj účet by skutočne mohli potenciálne viesť k dočasnému prerušeniu dodávok plynu v plnom rozsahu. Je to však nepravdepodobné vzhľadom na komplexnosť hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Pravdepodobnosť európskej plynovej krízy kvôli obmedzeniu dodávok je tiež nízka a ak by k nej došlo, mala by krátke trvanie. Akékoľvek obmedzenia by nemali významný dopad na európsku bezpečnosť dodávok a ekonomický rast. Je potrebné zahnať dva mýty týkajúce sa hospodárskej zraniteľnosti Európy.

Mýtus 1: Európa je kriticky závislá na ruskom plyne.

Výhľad pre energetiku spoločnosti ExxonMobil z roku 2014 odhaduje, že dovoz plynu z oblasti mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ plus Nórsko) stúpne na 60 % celkovej spotreby plynu Európy. Na uspokojenie svojho hladu po energii budú musieť európske krajiny hľadať nový plynovod a dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) inde vo svete.

Samotný LNG by mohol byť príliš drahý na to, aby pokryl medzeru v dodávkach a členské štáty budú musieť hľadať dodatočný dovoz cez potrubie z Kaspickej oblasti a Ruska. Na jednej strane by si niekto mohol myslieť, že tento trend zvýši závislosť na dodávkach od Gazpromu. Gazpromu sa naozaj minulý rok podarilo zlepšiť svoju pozíciu znížením ceny. Spoločnosť dosiahla nový rekord predajom 162,7 bcm plynu pre Európu a Turecko, čím zvýšila svoj podiel na trhu na 30 %. Predstavovalo to 16 % medziročný nárast predaja Gazpromu mimo bývalého Sovietskeho zväzu.

Na druhej strane, európski kupujúci uprednostňovali plyn Gazpromu oproti neruským dodávateľom len z dôvodu ceny, nie kvôli nedostatku alternatívnych dodávok. Mnohí kupujúci mali úžitok z redukcie ceny a zvýšili podiel plynu od Gazpromu vo svojich portfóliám dodávok. Ceny od Gazpromu bola o 20 – 30 % nižšia než priemerná ceny dovozu LNG. Kapacita LNG budovaná na to, aby prispela k energetickej bezpečnosti EÚ a znížila závislosť na ruskom plynu preto zostala nečinná. Jej využitie bolo tiež veľmi nízke – hlboko pod 30 %. V roku 2013 zaznamenala Európa najnižšiu úroveň dovozu LNG od roku 2004 – európske krajiny doviezli len 465 bcm skvapalneného plynu, čo je hlboko pod rekordom z roku 2011 – 88 bcm importu LNG. Tieto dynamiky potvrdzujú relativitu závislosti Európy na ruskom plyne.

Mýtus 2: Tranzit cez Ukrajinu je životne dôležitá pre bezpečnosť európskych dodávok plynu.

Hoci sa stále značná časť ruských dodávok plynu do Európy prepravuje cez potrubný systém Ukrajiny, význam tejto tranzitnej trasy v poslednej dekáde značnej klesol. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať v ďalších rokoch s tým, ako sa budú spúšťať alternatívne plynovody.

Podiel dodávok ruského plynu do Európy, ktoré prechádzajú Ukrajinou, už klesol z 95 % v roku 2008 na 52 % v roku 2013, najmä kvôli konštrukcii nových priamych potrubí ako je Blue Stream do Turecka, Nord Stream do Nemecka a Yamal-Europe cez PoľskoNemecko. Jedna z týchto trás, Nord Stream, je stále z polovice prázdna, hlavne z dôvodu nevyjasnených regulačných otázok medzi Bruselom a Moskvou. Plné využitie priamych plynovodov môže ďalej zredukovať podiel ruského plynu prepravovaného cez Ukrajinu na 35 % predaja Gazpromu do Európy a Turecka.

Navyše výstavba interkonektorov v Európskej únii umožnila pripojenie „energetických ostrovov“, ako Česká republika, ktorá bola závislá výlučne na ruskom plyne, na alternatívne dodávky plynu. Tento proces je jednou z kľúčových priorít energetickej politiky EÚ a očakáva sa jeho dokončenie v priebehu nasledujúcich 3 – 5 rokov, takže kupujúci budú mať možnosť vybrať si z veľkej palety dodávok. Nové interkonektory tiež umožnia zákazníkom prístup ku plynu od Gazpromu z alternatívnych plynovodov a vyhnúť sa tak územiu Ukrajiny.

V neposlednom rade: Európske energetické spoločnosti majú tiež dostatok plynu v podzemných zásobníkoch na to, aby prežili úplné prerušenie dodávok cez územie Ukrajiny najmenej na mesiac.

Existuje tiež spoločne zdieľaná viera, že otázky dodávok energie zhoršia vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou. V skutočnosti je viac pravdepodobné, že vzájomná hospodárska závislosť prispeje k redukcii konfliktu.

Mýtus 3: Rusko-ukrajinské ekonomické vzťahy budú rukojemníkom politického zmätku.

Ekonomika sa skutočne môže stať rukojemníkom politického napätia. Avšak zatiaľ čo politické styky medzi Moskvou a Kyjevom sú prakticky neexistujúce, biznis kontakty pokračujú, aj keď nie sú vždy hladké. Výkonný riaditeľ Naftogazu Andrej Kobolev je v pravidelnom kontakte s výkonným riaditeľom Gazpromu Alexejom Millerom. Obaja manažéri sa nedávno stretli v Moskve.

Napriek problému s neplatením, Ukrajina naďalej dostáva ruský plyn. Z početných dôvodov vrátane internej otázky neplatenia a (relatívne) vysokej úrovni ceny stanovenej Gazpromom, Naftogaz naakumuloval značný dlh voči Gazpromu. Zľava z ceny dohodnutá v decembri 2013 – $268,5 za 1000 m3 alebo približne 70 % priemernej ceny EÚ – bola podmienená včasnými platbami účtov za plyn Ukrajinou. Nedostatok pokroku v splácaní ukrajinského dlhu (v súčasnosti $2,2 miliardy) poskytol Gazpromu formálnu zámienku k zrušeniu zľavy od 1. apríla 2014. Naftogaz zápasí s zaplatením svojich účtov pri zľavnenej cene a v súčasnosti nie je schopný Gazpromu zaplatiť.

Neviedlo to k prerušeniu plynu. Podľa požiadaviek Ukrajincov Naftogaz od 1. do 12. apríla dostal od Gazpromu 0,81 bcm plynu. To ukazuje, že ani vážne taktické nezhody medzi oboma spoločnosťami neovplyvnili hospodársky vzťah. V skutočnosti sú dlhodobé komerčné záujmy oveľa dôležitejšie než dočasné spory.

Vzájomná hospodárska závislosť má potenciál pomôcť prekonať politické nezhody. Pretrvávajúca priemyselná spolupráca v aeronautike, strojárenstve a civilnej jadrovej oblasti sú kľúčovými príkladmi. „Náprava“ ekonomiky, ktorú nutne potrebujú Rusko aj Ukrajina, pomôže „napraviť“ politiku a presadzovať stabilnejšie a prosperujúcejšie spoločnosti. Brusel, Kyjev a Moskva by nemali premárniť túto príležitosť k nájdeniu nových ciest pre spoluprácu, či už to bude modernizáciu plynovodného systému Ukrajiny alebo iný alternatívny projekt.“

Pozadie

Danila Bochkarev pôsobí na Inštitúte EastWest (EWI) v Bruseli. Príspevok je verziou článku publikovaného na webstránke EWI.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA