Stratégie Ruska pre export ropy a plynu

Rusko diverzifikuje prepravné trasy pre svoje energetické suroviny v snahe vyhnúť sa závislosti na určitých tranzitných krajinách. Argumenty pre túto tézu zhrnula americká spravodajská a konzultačná agentúra Stratfor.

„V polovici minulého desaťročia sa Rusko pre energetiku zamotalo do sporov s mnohými európskymi štátmi, čo pri viacerých príležitostiach viedlo k prerušeniam ropy a zemného plynu. Jedným pozoruhodným príkladom bolo prerušenie zemného plynu do Ukrajiny, ktoré viedlo k prerušeniu väčšiny dodávok z Ruska do strenej Európy. V roku 2006 sa vyskytla trhlina na plynovode Družba do Litvy po spore o rafinériu a Rusko odmietlo opraviť poškodený plynovod. V roku 2010 Rusko tiež odstrihlo dodávky ropy do Bieloruska kvôli hádke o cenu a Moskva musela vynahradiť dodávky do Európy cez zásielky po mori.

Rusko potom vytvorilo stratégiu pre začatie diverzifikovania svojich prepravných trás ropy do najväčších zákazníkov v Európe bez toho, aby sa muselo tak veľmi spoliehať na tranzitné štáty. Najprv Rusko zvýšilo tranzit ropy do prístavu Primorsk cez baltský plynovodný systém. Potom začalo Rusko budovať druhú veľkú líniu baltského plynovodného systému do baltského prístavu Ust-Luga. Tento baltský plynovodný systém 2 dokončili v novembri 2911 a jeho sprevádzkovanie sa očakáva neskôr v marci. Jeho kapacita bude 1,1 milióna barelov denne (bpd), hoci na export cez novo rozšírený prístav pri Ust-Luga je naplánovaných len 850.000 bpd. Zvyšok ropy pôjde do rafinérie Kiriši a bude sa vyvážať tankermi.

Touto exportnou expanziou bude môcť Moskva zapôsobiť priamymi dohodami na odberateľov ako sú PoľskoNemecko a posielať im ropu priamo  bez toho, aby sa musela spoliehať na otravné tranzitné štáty. Rusko je v súčasnosti v zdĺhavom spore s Ukrajinou kvôli cenám zemného plynu a vlastníctve energetickej infraštruktúry. Moskva teraz môže zvyšovať svoju moc nad Kyjevom odklonením ropy, ktorý by sa prepravil cez Ukrajinu, na nový ropovod, čím Ukrajinu pripraví o výnosy z tranzitu ropy a časti jej významu ako tranzitného štátu.

Avšak pri baltskom plynovodnom systéme 2 existujú dva problémy: skôr spomínané zamrznutie baltských prístavov na dva mesiace v roku a cenový rozdiel prepravy ropy loďou v porovnaní s ropovodom. Stojí to približne $3 za barel viac prepraviť ropu z Baltu do zahraničia v porovnaní s ropovodom cez Družbu, čo znamená, že 850.000 bpd na export cez baltskú líniu a potom zaslané v tankeroch z prístavu Ust-Luga dodá milióny k nákladom na vývoz. Celkovo, hoci Rusko to vidí ako menšie problémy v porovnaní k tomu, čo môžu získať využitím rozšíreného baltského plynovodného systému.

Druhou diverzifikačnou stratégiou Ruska je expandovať svoju zákaznícku základňu tak, aby sa tak veľmi nespoliehalo na Európu. V roku 2009 Moskva a Peking uviedli do prevádzky východosibírsky tichomorský ropovod (EPSO), ktorý vedie viac ako 4800 kilometrov z z ropných polí stredného Ruska do Číny a na pacifické pobrežie.  Prvá odnož linky má kapacitu 600.000 bpd, pričom 300.000 bpd sa ponáhľa do Daqing v Číne a ďalších 300.000 sa posiela do ruského prístavu Kozmino, kde sa predáva na otvorenom trhu. V roku 2011 odberatelia, ktorý nakupovali ropu z Kozmino zahŕňali Spojené štáty, Čína, Japonsko, Južná Kórea a Filipíny.

Druhé štádium EPSO by sa malo spustiť v decembri, dva roky pred termínom. Touto expanziou sa dodá do línie pridá ďalších 400.000 bpd. Ropa sa v konečnom dôsledku odošle do novej obrovskej rafinérie v Nakhodke, blízko Kozmina, ale postaviť takúto obrovskú rafinériu potrvá roky a v projekte sa zem pohla len tento mesiac. Medzitým bude Rusko predávať ropu z Kozmina.

Podľa dohôd o výstavbe prvej a druhej časti ESPO Čína súhlasila požičať ruským spoločnostiam Rosneft a Transneft $25 miliárd pod podmienkou, že dodávky ropy sa budú do Číny posielať so zľavou na cene. Hoci sa prvá línia postavila a druhá je vo výstavbe, Rusko a Čína sú ohľadom expanzie tejto trasy v spore kvôli stanoveniu ceny. Čína si chcela zaistiť dodávky ropy z ESPO vo viacdekádovom kontrakte s cenou za barel o $2 až $13 nižšou ako sú ceny v Kozmine. Avšak Rusko chcelo na ropu, ktorá sa už odkláňa cez ESPO do Daquinu pridať extra náklady za tranzit. Dňa 28. februára krajiny uzavreli dohodu, podľa ktorej Čína získa zľavu vo výške $1,50 za barel z ceny v Kozmine na 20 rokov.

Rusko diverzifikuje svoju základňu zákazníkov tak, aby pri poklese dopytu v Európe – alebo keď sa Rusko a jeho európski odberatelia ocitnú v politicky neudržateľnej situácii – Rusko bude mať stále veľký trh na svojom východe. V minulej dekáde, Rusko zvýšilo svoj vývoz ropy do Ázie z 3 % na 15 % na celkovom vývoze, a očakáva sa ešte ďalší nárast. Keď sa rozšíri ESPO, Rusko by mohlo teoreticky dodávať jednu pätinu importu Číny, alebo jednu tretinu importu Japonska. Avšak Rusko si vo východnej Ázii nevyčleňuje jediného zákazníka; dodáva pre mnohých odberateľov. Naopak, žiadna krajina vo východnej Ázii sa nechce príliš spoliehať na Rusko po tom,, čo videli ako Moskva prerušovala dodávky svojim zákazníkom na západe.

Rusko má za cieľ zdvojnásobiť produkciu v strednej a východnej Sibíri, aby do roku 2015 zásobovala východnú Áziu. Ale polia na východnej Sibíri údajne zaostávajú vo vývoji rok. Kremlin sa snaží popohnať projekty tým, že projektom a spoločnostiam, ktoré ich rozvíjajú, poskytuje daňové úľavy a odpúšťa im exportné clá.

Teda, vyvážanie ropy do Ázie zatiaľ neviedlo Rusko k tomu, že presmerovalo akékoľvek dodávky ropy z Európy, keďže infraštruktúra je oddelená. Avšak Rusko to dáva bezpečnosť toho, že má viacnásobné trhy a väčšiu flexibilitu ak by sa v jednej alebo druhej oblasti objavili problémy. To dáva Rusku vedomie toho, že jeho výnosy z ropy sú trochu istejšie aj napriek inherentnej nestabilite trhu.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA