Migrácia a remitancie: východná Európa a bývalé krajiny Sovietskeho zväzu

Podľa správy Svetovej banky by lepšie koordinovaná migrácia prinášala výhody pre vysielajúce aj prijímajúce krajiny, a znižovala chudobu medzi migrantmi.

svetová banka, world bank, wb, sb
svetová banka, world bank, wb, sb

Migrácia medzi tranzitívnymi ekonomikami Európy a Strednej Ázie, ako aj migrácia z týchto krajín bola rozsiahla a bude pravdepodobne ďalej narastať, hlavne kvôli klesajúcej pôrodnosti v regióne, ktorá vyvolá zvýšenie dopytu po mladej pracovnej sile.

Je dostatočne známe, že migrácia do krajín západnej Európy sa za ostatných 15 rokov výrazne zvýšila: Západná Európa prijala 42% migrantov zo strednej a východnej Európy a tiež stále narastajúci počet migrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Menej známy je fakt, že medzi 10 najväčšími prijímateľmi migrantov sú len dve krajiny západnej Európy – FrancúzskoNemecko. V prvej desiatke sa nachádza Rusko (je na druhom mieste), Ukrajina, Kazachstan a Poľsko.

Rusko priťahuje migrantov z ostatných krajín bývalého Sovietskeho zväzu, najmä Kaukazu a strednej Ázie, kým Kazachstan, bohatý na zdroje, je cieľom migrujúcich chudobnejších robotníkov zo strednej Ázie. Ukrajina a Poľsko zas slúžia ako tranzitné miesta pre migrantov na ich ceste do západnej Európy.

Remitancie sú jedným z dôsledkov migrácie prinášajúcich výhody pre rodiny migrantov a zároveň ich domovské krajiny. Pre mnoho chudobných krajín východnej Európy a strednej Ázie predstavujú najväčší vonkajší zdroj príjmov a počas ostatných 15 rokov pomáhali tlmiť ekonomické a politické turbulencie. Remitancie dosahujú viac ako 20% HDP v Moldavsku a Bosne a Herzegovine, a viac ako 10% v Albánsku, Arménsku a Tadžikistane.

Je potrebné zabezpečiť úzku koordináciu politík medzi jednotlivými krajinami tak, aby ponuka práce migrantov zodpovedala existujúcemu dopytu a aby tak migrácia prinášala výhody pre vysielajúce aj prijímajúce krajiny, a zároveň aj pre migrantov. Toto je možné dosiahnuť prostredníctvom legálnych kanálov, ktoré rešpektujú práva migrantov a sú zároveň politicky a sociálne akceptovateľné pre krajiny prijímajúce migrantov.

„Existujúce bilaterálne dohody môžu byť zdokonalené s cieľom uľahčovať migráciu v regióne vyrovnávaním dopytu a ponuky prostredníctvom ekonomických stimulov,” vysvetľuje Bryce Quillin, ekonóm Svetovej banky a spoluautor správy.

Neexistujú žiadne hotové riešenia pre fungovanie migračnej politiky, avšak jedným z možných riešení je kombinácia krátkodobej migrácie s motiváciami k návratu, prípadne okružná migrácia. Okružná migrácia by umožnila migrantom stráviť istý čas v zahraničí bez toho, aby sa zvyšovala trvalá migrácia.

„Nové prístupy, ako napríklad okružná migrácia a použitie ekonomických stimulov, by mohli posilniť bilaterálne dohody,“ hovorí Willem van Eeghen, vedúci ekonóm Svetovej banky. „Zavedenie týchto prístupov by prinieslo „trojitý účinok“- pre  migrantov, vysielajúce i prijímajúce krajiny.“

Potenciálne výhody okružnej migrácie sú nasledovné:

  • Prijímajúce krajiny by mohli vyplniť medzery na trhu práce, zvýšiť príjmy a znížiť sociálne napätie súvisiace s nezdokumentovanou a nekoordinovanou migráciou;
  • Vysielajúce krajiny by naakumulovali ľudský kapitál, o ktorý by za iných okolností prišli;
  • Migranti by mohli zvýšiť svoj príjem, budovať ľudský kapitál a vytvárať si finančné úspory, udržiavať spojenie so svojimi rodinami, platiť nižšie náklady spojené s remitanciami a vytvárať obchodné a investičné väzby medzi krajinami.

Plné znenie správy nájdete v anglickom jazyku na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA