Ruská armáda: Súčasný stav a perspektívy nasledujúceho desaťročia

Švédsky výskumný inštitút FOI vypracoval podrobnú analýzu ruských vojenských spôsobilostí.

Švédsky výskumný inštitút obrany FOI spoločne so švédskym ministerstvom obrany už po ôsmy krát od roku 1999 predstavili obsiahlu štúdiu ruských vojenských spôsobilostí. Okrem súčasného stavu prináša vyše 200 stranová publikácia, založená na voľne prístupných ruských zdrojoch a sekundárnej ruskej literatúre, aj predpovede vývoja ruskej obrannej politiky na najbližšie desaťročie.

Ruské ozbrojené sily boli vo všeobecnosti charakterizované ako omnoho spôsobilejšie, ako to bolo pred tromi rokmi, teda v čase, kedy FOI vydala poslednú štúdiu na tému ruskej obrany.

Zatiaľ čo v roku 2013 sa predpokladalo, že ruské jednotky vedia odpovedať na nové hrozby okamžite, prípadne v krátkom čase, v roku 2016 zastávajú švédski výskumníci názor, že dostupné prostriedky na vojenské operácie sú v stave, že Rusko samo iniciuje ich používanie.

EBE 31 Severomorsk - Ruský prezident Vladimir Putin (v¾avo) a ruský minister obrany Sergej Šojgu (uprostred) sledujú ïalekoh¾admi vojenskú prehliadku pri príležitosti osláv Dòa vojensko-námornej flotily Ruska v hlavnej základni ruskej Severnej flotily v Severomorsku 27. júla 2014. FOTO TASR/AP In this Sunday, July 27, 2014 photo Russian President Vladimir Putin, left, and Russian Defense Minister Sergei Shoigu, center, use binoculars during a parade marking the country's Navy Day in Severomorsk, Russia. (AP Photo/RIA Novosti Kremlin, Mikhail Klimentyev, Presidential Press Service)

Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a ruský minister obrany Sergej Šojgu (uprostred) sledujú vojenskú prehliadku (Zdroj: TASR/AP)

Ruské obranné výdavky sa navyšovali, pričom v roku 2015 sa pri porovnaní s rokom 2005 zdvojnásobili. Zatiaľ čo európsky priemer výdavkov na obranu sa pohybuje okolo 1,5 percenta HDP, Rusi v roku 2016 minuli 5,1 percenta HDP, čo predstavuje o čosi viac ako 64 miliárd eur.

Štúdia charakterizuje tento stav ako výsledok politickej vôle uprednostniť vojenské výdavky pred ostatnými položkami verejných výdavkov.

Sila ruskej armády

Bojová sila ruských ozbrojených síl sa zvyšovala a zlepšila sa aj strategická odstrašujúca schopnosť, čiastočne kvôli nárastu počtu spoločných medzioperačných bojových operácií a vojenských konfliktov, no zároveň aj kvôli zvýšenému počtu mobilných strategických jadrových zbraní.

Podľa oficiálnych zdrojov majú v súčasnosti ruské ozbrojené sily k dispozícii 910 – 930 tisíc vojakov. Najpočetnejšie sú pozemné sily (Sukhoputnye voiska), ktoré tvorí osem oddielov, vrátane tankových, delostreleckých, prieskumných, či rádiologických jednotiek.

Letecké a vzdušné sily tvoria tri súčasti: vzdušné sily (Voenno-vozdushnye sily) s rôznymi leteckými jednotkami; vesmírne sily (Kosmicheskie voiska), monitorujúce priestor kvôli potenciálnym hrozbám, napríklad balistickým strelám; a vojenské a raketové obranné sily (Voiska protivovozdushnoi oborony i protivoraketnoi oborony).

Ruské námorné sily v súčasnosti využívajú pri obrane konvenčné i jadrové zbrane. Námorníctvo má okrem iného k dispozícii aj protiletecké a protiponorkové jadrové ponorky, ako aj bojové lode a lietadlá, operujúce vo vzdialenosti do 1 800 km od brehov Ruska.

Odhaduje sa, že v minulom roku tvorilo oddiely strategických jadrových síl približne 80 tisíc vojakov. Hoci štúdia priznáva nejasnosti v oficiálnych počtoch strategických jadrových hlavíc, FOI odhaduje ich množstvo na približne 1 800.

FOI Russian Military Capability in a Ten-Year Perspective-page-041

Mapa rozmiestnenia ruských jadrových síl v roku 2016 podľa FOI.

Ruské jednotky vo svete

V rokoch 2014 až 2016 mali kroky ruských ozbrojených síl – ktoré obsadili Krym, zapájali sa do bojov na východe Ukrajiny a zasahovali do konfliktu v Sýrii – významné regionálne dôsledky.

Štúdia potvrdzuje, že súčasné politické prostredie v Rusku má vôľu používať vojenskú silu, najmä v súvislosti s budovaním budúcich vojenských spôsobilostí. Nepredpokladá sa však, že Rusko má skutočné plány bojovať proti konkrétnej krajine.

Nepredpokladá sa, že Rusko má skutočné plány bojovať proti konkrétnej krajine.

Operácia na Kryme v roku 2014 ukázala, že krajina má schopnosť naplánovať a pripraviť operáciu. Šikovne sa využili špeciálne a elitné jednotky a výhodou bolo, že má Rusko v operačnej oblasti vojenskú základňu. Nakoľko Moskva na Kryme nezaznamenala ozbrojený odpor, operácia nenaznačila nič o bojovej schopnosti ozbrojených síl.

V Donbase malo Rusko nad Ukrajinou prevahu predovšetkým vďaka výzbroji, výcviku a organizácii povstaleckých síl. Štúdia predpokladá, že ruskí dôstojníci pravdepodobne naplánovali a dokonca riadili ozbrojené operácie týchto síl.

Ruská vojenská intervencia v Sýrii je prvou skutočnou bojovou operáciou mimo oblasti bývalého Sovietskeho zväzu a najväčšou leteckou operáciou v zahraničí od vojny v Afganistane. Od začiatku operácií, 30. septembra 2015 do polovice marca 2016 podniklo ruské letectvo viac ako 9 tisíc bojových misií a zapojilo až niekoľko tisíc vojakov z pozemných síl.

Obranná politika

Podľa ruského velenia i politických predstaviteľov je krajina v súčasnosti napádaná Západom v podobe tzv. farebných revolúcií. Aby odpovedalo na túto „agresiu“, zasiahlo Rusko okrem iného aj anexiou Krymského polostrova.

eu rus

Pohľad Rusov na Európsku úniu (Zdroj: Levada Centre/FOI)

V prieskumoch verejnej mienky je možné sledovať rastúcu podporu takýchto názorov. Rovnako rastie pozitívny pohľad a dôvera v ozbrojené sily, ale aj ochota využívať rôzne zdroje na obranu, či zapájať sa do vojenskej služby.

Budúce generácie sa vzdelávajú vo vlasteneckom duchu a existuje široká škála rozličných škôl a mládežníckych organizácií, ktorých úlohou je v budúcich generáciách podnietiť vojensko-vlastenecké hodnoty.

Trend vlasteneckej politiky narastá aj v strategických dokumentoch Ruskej federácie. Rovnako je v nich jasne definovaný aj proti-západný postoj.

Najmä vďaka nezhodám so Západom v otázke Ukrajiny sa aj v obrannej politike Rusko stále viac obracia k Ázií. Krajina zdieľa hodnotové zameranie a pohľad na svetový poriadok najmä s Čínou.

Perspektíva najbližšieho desaťročia

Zvýšené represie na domácej scéne, ale aj naliehanie na rétoriku o ohrozenosti Ruska zvnútra, no najmä zo Západu, vytvorili efekt ruského zomknutia sa. Politické vedenie sa bude od podobných nuáns odvracať len veľmi ťažko, keďže tak môže riskovať svoje mocenské postavenie. Dá sa teda predpokladať, že vlastenecká politika bude aj v súvislosti s ruskou obrannou politikou naberať na intenzite.

Detská vojenská prehliadka počas osláv výročia konca 2. svetovej vojny v Rostove na Done (Zdroj: TASR/AP)

Neexistuje žiadna záruka, že súčasná protizápadná, anti-reformná verzia vlastenectva a nacionalizmu uspeje aj v dlhodobom horizonte. Aj keď sa dnes nacionalistické posolstvo s anti-západným postojom javí ako veľmi populárne, budúce generácie s ním nemusia súhlasiť.

Dôležitým faktorom, ktoré môžu v najbližších rokoch výrazne ovplyvňovať ruské ozbrojené sily, je demografický vývoj. Vzhľadom na to, že zdravie obyvateľov sa vo všeobecnosti nezlepšuje, znižuje sa počet práceschopných a do bojov nasaditeľných obyvateľov, dostupnosť bojovníkov a žoldnierov v najbližšom desaťročí môže byť rovnako významne ovplyvnená.

Naďalej sa predpokladajú investície do ozbrojených síl, čím sa bude značne zvyšovať aj bojová schopnosť. Výdavky sa ale budú vyvíjať najmä v závislosti od hospodárskeho rastu krajiny.

Úsilie Ruska vytvárať vo svete strategické partnerstvá a aliancie bolo doteraz iba málo úspešné. Najlepšie vyhliadky rastúceho vplyvu má krajina na Blízkom východe, a to nielen prostredníctvom vojenskej operácie v Sýrii, ale najmä vďaka diplomatickým zručnostiam, ktoré viedli k vybudovaniu dobrých vzťahov s niektorými regionálnymi mocnosťami. Či bude Rusko schopné udržať si tento vplyv dlhšie, alebo je tento úspech dočasný, je rozhodujúcou otázkou, ktorá stále čaká na svoju odpoveď.

REKLAMA

REKLAMA