Transatlantická dohoda: Spása alebo prekliatie pre hospodársku kohéziu v EÚ

Komplexná obchodná dohoda medzi EÚ a USA by mohla priniesť vyššiu mieru zamestnanosti v krajinách, ktoré budú jej súčasťou, tvrdia Samuel George, Thieß Petersen a Ulrich Schoof.

„Nedávna štúdia nadácie Bertelsmann Stiftung a inštitútu Ifo poukázala na pozitívne ekonomické prínosy obchodnej dohody pre USA a EÚ. Pre Úniu štúdia odhaduje rast priemerného HDP na obyvateľa o 5 %.

Rozsiahla dohoda o voľnom obchode by mohla fungovať ako dlhodobý ekonomický stimul bez dodatočných výdavkov z verejných financií. Ale aké budú hospodárske dôsledky v rámci EÚ? Zvýši transatlantické obchodné a investičné partnerstvo ekonomické nerovnosti medzi členskými štátmi alebo podporí konvergenciu?

V prípade širokej obchodnej dohody, ktorá odstráni nielen tarify, ale aj všetky netarifné obchodné bariéry ako štandardy kvality, označovanie alebo technické požiadavky na dovážané výrobky a podobne, by dlhodobý reálny HDP na obyvateľa rástol v každom jednom členskom štáte.

A mal by dôležitý prínos pre ekonomickú kohéziu. Krízou sužované juhoeurópske krajiny – Španielsko, Grécko, Cyprus, PortugalskoTaliansko – by patrili medzi hlavných víťazov z pohľadu ziskov na reálnom príjme.

Obchodná dohoda by nerozšírila rozdiely medzi perifériou a zvyškom. Vo všeobecnosti štúdia uvádza, že by nezväčšila rozdiely v príjmoch v rámci EÚ. Komplexná dohoda medzi USA a EÚ by viedla k vyššej miere zamestnanosti v ekonomikách, ktoré budú jej súčasťou. Juhoeurópske krajiny by zaznamenali nadpriemerný vplyv na zamestnanosť, čo by sa následne premietlo v znižovaní miery nezamestnanosti.

Kým nezamestnanosť v OECD klesá priemerne o 0,45 percentuálneho bodu, v štyroch štátoch v kríze by klesala od 0,57 % v Taliansku po 0,76 % v Portugalsku. V Španielsku by vzniklo 140 tisíc pracovných miest, čím by nezamestnanosť klesla o 0,62 %. Transatlantická dohoda by preto mala konvergujúci vplyv aj na trhy práce.

Okrem týchto vplyvov však môže mať aj dôsledok, ktorý by mohol oslabiť hospodársku kohéziu v EÚ, pretože presmeruje obchodné aktivity. Zvýšia sa medzi EÚ a USA, ale znížia medzi členskými štátmi.

Obchodné aktivity medzi Veľkou Britániou a Švédskom a medzi Veľkou Britániou a Španielskom by mali klesnúť o okolo 45 %.  Švédsky import a export so Španielskom a Fínskom by sa mal znížiť o okolo 40 % a írsko-holandské vzťahy o 35 %.

Obchodná integrácia medzi krajinami EÚ by ako taká klesla. Tento trend by mohol oslabiť ekonomickú kohéziu v EÚ, pretože členské štáty majú väčší záujem o hospodárske blaho USA ako iné európske krajiny.

Napriek tomu netreba zabúdať, že v prípade väčšiny členských štátov je objem dovozných a vývozných tokov medzi európskymi ekonomikami stále väčší ako objem obchodu so Spojenými štátmi.

Európsky jednotný trh bude aj naďalej najdôležitejším trhom pre členské štáty EÚ a to aj napriek transatlantickej dohode.

Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo by znížilo náklady na obchodné aktivity medzi USA a krajinami EÚ. Dôsledkom nižších nákladov bude vyšší import a export medzi USA a EÚ.

Môže poskytnúť dôležitý prostriedok na posilnenie rastu a konkurencieschopnosti EÚ. Súčasne nezvýši ekonomické rozdiely medzi členskými krajinami. Naopak južnej Európe obzvlášť zasiahnutej finančnou krízou by nadpriemerne prospela jednak z pohľadu reálneho príjmu a zamestnanosti.

Hoci by cena za zintenzívnenie transatlantických obchodných vzťahov bola redukcia obchodných aktivít medzi členskými štátmi, celkovým výsledkom by bolo posilnenie ekonomickej súdržnosti.

Transatlantická dohoda by možno mohla slúžiť aj na posilnenie politickej kohézie. Tento argument sa týka najmä Veľkej Británie.

Spomedzi všetkých 126 krajín braných do úvahy Veľká Británia vykazuje druhý najvyšší rast reaálnych príjmov (o 9,7 % v dlhodobom horizonte) a získala by asi 400 tisíc nových pracovných miest. A nakoniec by zaznamenala najväčšie zníženie nezamestnanosti spomedzi štátov OECD.

S ohľadom na tieto obrovské ekonomické výhody môže transatlantická dohoda podporiť súdržnosť v rámci EÚ tým, že Veľkú Britániu odradí od vystúpenia z EÚ, o ktorom momentálne uvažuje.“

Pozadie

Samuel George, Thieß Petersen a Ulrich Schoof sú analytikmi nadácie Bertelsmann Stiftung.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA