Fondy EÚ: Meškáme s čerpaním?

Eurokomisárka Grybauskaite koncom minulého roka kritizovala nových členov Únie, že finančnú pomoc čerpajú pomaly. Vyčerpaná nie je ešte tretina pridelených zdrojov a čas sa kráti.

HNonline
Hospodárske noviny online

 
Ku koncu júna 2007 minulo Slovensko z euromiliárd určených na štrukturálnu politiku v skrátenom období 2004 – 2006 45,9 %, v poslednom polroku urobilo krajina výrazný pokrok, na väčšiu spokojnosť nie sú zatiaľ dôvody, pretože do ukončenia čerpania zdrojov z fondov EÚ podľa pravidla n+2 (peniaze z roku 2006 sa tak dajú čerpať ešte v roku 2008) zostáva už len 11 mesiacov, upozorňuje v analýze HNonline.

Z celkového záväzku vo výške 1,18 miliardy eur bolo ku koncu roka 2007 vyčerpaných len 744,1 milióna eur, čo predstavuje plnenie na 63,3 percenta. Ak chceme zostávajúce finančné zdroje dočerpať, je potrebné poriadne “pridať”. Vyčerpať efektívne viac ako 424,3 milióna eur za 11 mesiacov nebude jednoduché. V porovnaní s minulosťou sa musí priemerné mesačné tempo viac ako zdvojnásobiť a pri niektorých programoch takmer strojnásobiť.

Úroveň čerpania podľa jednotlivých programov a ministerstiev je rôzna. Najviac, až 76,8 percenta, sa podarilo vyčerpať v poľnohospodárskom programe. Nad 70 percent je čerpanie aj v česko-slovenskom INTERREGu IIIA a nad 60 percent plní plán aj integrovaný program Základná infraštruktúra, poľskoslovensko cezhraničný program a sektorový operačný program Priemysel a služby. Ostatné programy majú čerpanie okolo 50 percent.

Nízke je čerpanie aj v Jednotnom programovom dokumente Cieľ 3 Bratislavský kraj. Peniaze z neho by mali smerovať na podporu zamestnanosti, celoživotného vzdelávania a zvyšovanie kvalifikácie. Na starosti ho má rezort práce.

Rýchle dočerpanie peňazí však môže znamenať, že sa minú neefektívne. Čerpanie do konca roku 2006 bolo veľmi slabé a predstavovalo len 34,3 percenta. V roku 2007 sa takmer zdvojnásobilo, napriek tomu je “neminutá” približne tretina naplánovaných peňazí. Ich rýchle dočerpanie vytvára tlak na platobné a kontrolné orgány a na dodržanie pravidiel čerpania pomoci, ktoré stanovila EÚ a slovenské ministerstvo financií. Bude preto problematické v takom krátkom čase posúdiť kvalitne správnosť výšky oprávnených výdavkov na jednotlivé projekty.

Autor analýzy otvára aj otázku, či štrukturálne fondy splnia svoj cieľ, keďže europeniaze z rokov 2004 až 2006 mali predovšetkým prispieť k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov Slovenska. Nastavený mechanizmus rozdelenia zdrojov do jednotlivých regiónov však tento cieľ vôbec nepodporuje, myslí si autor. Výsledky totiž ukazujú na príliš veľké rozdiely. Ako príklad uvádza podiel HDP na obyvateľa vo východiskovom roku (rok 2004) v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji úplne, ktorý bol rovnaký, avšak alokácia zdrojov zo štrukturálnych fondov na obyvateľa bola až 3,6-násobne vyššia v prospech Banskobystrického kraja. Finančné zdroje sa koncentrovali najmä v jeho južných oblastiach.

Anomálie sú aj vo vzťahu k ďalším regiónom. Pomoc zo štrukturálnych fondov na obyvateľa v Banskobystrickom kraji je až trojnásobne vyššia ako v Žilinskom kraji a dvojnásobne vyššia ako v Prešovskom kraji, ktorý je výkonnostne najslabší a má najnižší podiel HDP na obyvateľa. Otázne preto je, aký budú mať eurofondy nakoniec na vyrovnávanie regionálnych rozdielov vplyv. ˇ


Redakčne krátené. Celú analýzu si môžete prečítatť tu:

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA