Slovensko: čo región, to iný svet

Slovensko patrilo v poslednom desaťročí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám EÚ. Životná úroveň však nerástla rovnakým tempom vo všetkých regiónoch Slovenska.

Bratislava_view
https://euractiv.sk

Regionálne rozdiely sa ďalej prehlbovali a ekonomický rast sa sústreďoval najmä do bohatších regiónov na západe krajiny. Vyplýva to z porovnania, ktoré realizovala UniCredit Bank. Banka, ktorá sa špecializuje na segment malých a stredných firiem, s vysokým trhovým podielom v komunikácii s podnikmi a firmami detailne zmapovala rozdiely a ekonomické podmienky, v ktorých podnikatelia pôsobia.

Závery prezentoval František Doležal, riaditeľ pre stredne veľké firmy, UniCredit Bank na HN clube v Košiciach.

 

Bratislavu v kríze ochránili aj služby

Najrýchlejší ekonomický rast zaznamenal región Bratislavy. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tu rástlo v období rokov 2000-2011 v priemere o 7,7% ročne, pričom priemerný rast na Slovensku bol 6,4 % ročne. Zaujímavosťou je, že dokonca aj počas krízového roku 2009, kedy všetky ostatné regióny Slovenska zaznamenali krízový ekonomický pokles, ekonomika Bratislavy sa udržala na rovnakej úrovni. Vtedy ekonomike Bratislavy pomohol aj vyšší podiel služieb, pretože pokles externého dopytu  ich ovplyvnil len nepriamo.

Košice a Banská Bystrica sa cez krízu ešte nepreniesli

Nadpriemerný rast zaznamenali aj 2 regióny – Trnava (7,0 % ročne), ďalej Žilina (6,9 % ročne), kde v polovici dekády začali pôsobiť nové automobilky a región Nitry (6,7 % ročne). Na druhej strane, najpomalšie rástli chudobné regióny na juhu stredného a východného Slovenska – Banská Bystrica (4,8 % ročne) a Košice (5,0 % ročne). Zároveň sú to aj jediné dva regióny Slovenska, ktorých ekonomiky do roku 2011 ešte nestihli dosiahnuť predkrízové úrovne z roku 2008.

Banská Bystrica je po Bratislave najmenej priemyselným regiónom Slovenska s podielom priemyslu na HDP len 2 3%. Na rozdiel od Bratislavy však nízky podiel priemyslu nie je kompenzovaný silnými znalostnými službami, ale odvetviami s relatívne nižšou pridanou hodnotou – poľnohospodárstvom a stavebníctvom.

Región Banskej Bystrice je najagrárnejším regiónom Slovenska, keď sa poľnohospodárstvo na tvorbe HDP regiónu podieľa až takmer 8 % (pre porovnanie priemer Slovenska je 3,4 %). Ekonomike kraja chýbajú investície do činnosti s vyššou pridanou hodnotou (sofistikovanejšie odvetvia s modernými technológiami a nižšou prácnosťou).

Prešov na chvoste

Podobne je na tom aj najchudobnejší región Slovenska – Prešovský kraj. Oba tieto regióny prilákali v prepočte na obyvateľa najmenej zahraničných investícií, ktoré boli jedným z hlavných motorov rastu vo väčšine ostatných regiónov Slovenska. Na rozdiel od Prešovského regiónu však Banskobystrický región nedokáže konkurovať ani nízkou cenou práce.

Štruktúra ekonomiky regiónu Košíc sa zo všetkých regiónov Slovenska relatívne najviac podobá priemeru Slovenska. Ekonomický rast v regióne však za priemerom Slovenska dlhodobo zaostáva. Ak sa pozrieme na dôvody, nájdeme  ich najmä v sektore služieb. Oproti priemeru Slovenska zaznamenali v kraji pomalší rast najmä sektory obchodu, financií a verejných služieb. V období po kríze však ekonomika kraja doplatila aj na výrazný pokles stavebníctva a priemyslu regiónu. Aj napriek tomuto krízovému poklesu bol však práve priemysel jedným z odvetví, ktoré ťahali ekonomiku Košického kraja smerom nahor.

Najbohatší a najchudobnejší

Najbohatším regiónom Slovenska je stále jednoznačne región hlavného mesta Bratislava. HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily tu 2,5 krát prevyšuje priemer Slovenska a región Bratislavy sa zároveň radí aj medzi 10 najbohatších regiónov EÚ. Avšak čísla v prepočte na obyvateľa regiónu hlavného mesta štatisticky nafukuje aj vysoký počet dochádzajúcich zamestnancov. Títo vytvárajú pridanú hodnotu v regióne, hoci v regióne nebývajú. Ale aj napriek tomuto štatistickému skresleniu  Bratislava v ekonomickej sile jednoznačne prevyšuje ostatok Slovenska.

Okrem Bratislavy priemer Slovenska prevyšuje už len ekonomika Trnavského kraja (112 % priemeru Slovenska), ktorý benefituje z blízkosti Bratislavy, či silného zastúpenia energetiky.

Najchudobnejším regiónom Slovenska je dlhodobo Prešovský kraj, ktorý dosahuje len 58 % priemeru Slovenska. Za priemerom Slovenska výraznejšie zaostáva Banskobystrický kraj (70 % priemeru Slovenska) a Košický kraj (77 % priemeru Slovenska). Nevyhovujúca infraštruktúra a geografická poloha na okraji EÚ  sa prejavuje v nedostatku zahraničných investícii prúdiacich do regiónu Prešova. Toto nedokáže kompenzovať ani benefit v podobe lacnej pracovnej sily. Ekonomika tohto regiónu je navyše postavená prevažne na odvetviach s nižšou pridanou hodnotou. Nadpriemerný podiel na ekonomike regiónu vykazuje najmä stavebníctvo a poľnohospodárstvo. Dokonca aj priemysel je koncentrovaný prevažne v low-tech odvetviach ako potravinárstvo, texil, či spracovanie dreva. Nízka produktivita práce sa prejavuje sa  aj na výške mzdy v regióne, čím sa nevytvára ani priestor pre dynamický rozvoj služieb. Rast väčšiny služieb v posledných rokoch v regióne Prešova výraznejšie zaostával za priemerom Slovenska. Vďaka nadpriemernému rastu priemyslu a stavebníctva (priemerne 6 % ročne) síce región nepatril medzi úplne najpomalšie rastúce regióny, avšak za priemerom Slovenska (6,4 %) predsa len zaostával.

Výkonnosť ekonomiky regiónu sa preto od priemeru Slovenska pomaly ďalej vzďaľovala. Rozdiel sa prehĺbil aj v ekonomickej sile medzi najchudobnejším a najbohatším regiónom Slovenska. Kým v roku 2000 ekonomika regiónu Prešova dosahovala ešte 28,1 % úrovne ekonomiky regiónu Bratislavy, v roku 2011 to bolo už len 23,7 %. Nožnice sa pritom otvárali najmä v období rokov 2000-2007.

Čo hovoria čísla?

  • Regióny východného Slovenska patria medzi najchudobnejšie na Slovensku,  Prešovský kraj je úplne  najchudobnejší.
  • Nízka mzda, dokonca najnižšia na Slovensku je v Bardejove. Veľa ľudí pracuje na východe za minimálnu mzdu. Priemerná mzda v okresoch východného Slovenska zaostáva za priemerom SK. Najvyššiu priemernú mzdu vykazujú okresy s väčšími mestami – Košice, Prešov, Poprad, kde mzdy smerom nahor pravdepodobne tlačí aj blízkosť Košíc.
  • Nízka produktivita práce. Produktivita práce v Prešovskom regióne je najnižšia na Slovensku. To sa premieta aj do nízkych platov.
  • Zaostávanie v zahraničných investíciách, najmä región Prešova
  • Vysoká nezamestnanosť – dlhodobý problém východného Slovenska. Až 7 okresov vykazuje nezamestnanosť nad 20%. Najvyššia je v Kežmarku (25%)  a Rožňave (23 %).
  • Odlev zamestnancov za prácou do iných regiónov/štátov. Problém s kvalifikovanou pracovnou silou v niektorých profesiách napriek vysokej nezamestnanosti  ( čo súvisí aj s odlevom kvalifikovanej pracovnej sily.

Kde sú príčiny?

  • Geografická poloha  –  východné Slovensko je na okraji EÚ a má bohužiaľ tú smolu, že je zo slovenských regiónov najviac vzdialené od hlavných trhov Slovenska, t.j. trhov v západnej Európe. To už samo o sebe zvyšuje náklady na transport produkcie, chýbajúca infraštruktúra tento problém ešte viac zvýrazňuje. Navyše okolité prihraničné regióny patria rovnako medzi najchudobnejšie  vo svojich krajinách –  Zakarpatie (Ukrajina), región Miškolca (Maďarsko) a Podkarpatie (Poľsko). Ani jeden z týchto 3 regiónov neprevyšuje ekonomickou silou región Prešova, dokonca sú ešte aj ekonomicky slabšie.
  • Nevyhovujúca infraštruktúra – chýbajúce diaľničné prepojenie. Keď toto chýba a  chcete napríklad vyrobený produkt dostať mimo regiónu, alebo priviesť suroviny a polotovary potrebné na produkciu, vaše náklady, či už finančné alebo časové sa zvyšujú. To môže  pôsobiť na potenciálnych investorov odradzujúco a prevážiť misku váh v prospech iného regiónu.  A to dokonca aj napriek silnej výhode v podobe nízkej ceny práce, ako je tomu v prípade niektorých častí východného Slovenska.
  •  Koncentrácia priemyslu v odvetviach s nižšou pridanou hodnotu, čo sa prejavuje aj v nižšej priemernej mzde a slabom rozvoji bežných služieb. Znamená to, že ľudia na východe „makajú“ za málo peňazí v odvetviach, kde je veľa manuálnej práce, nízka sofistikácia, nižia efektivita práce, viac vynaloženého úsilia a nižší zisk (textil – šičky, drevospracujúci priemysel, potravinárstvo, hotely, reštaurácie – všetko prácne odvetvia,  nízke mzdy, potom nízka kúpyschopnosť a slabý rozvoj služieb)

Čo s tým? 

  • Systémové riešenia od štátu (dane, školstvo, eurofondy, efektívne dotácie, cielená podpora podnikateľov.
  • Kvalitná infraštruktúra je jednou z podmienok rozvoja regiónu. V prípade priemyslu je to najmä cestná, prípadne železničná infraštruktúra
  • Investície do odvetví s vyššou pridanou hodnotou (vyššia miera sofistikácie, nižší podiel manuálnej práce, vyššia efektivita a vyšší zisk). Sú to odvetvia, ktoré mali tradíciu aj na východe ako napríklad strojári, automotive, elektronika. Tieto odvetvia nabaľujú na seba subdodávateľov.
  • Výhodnejšie financovanie pre dobré podnikateľské projekty v regiónoch.

Dobré signály

  • Nové podniky na východe pribúdajú najmä v oblasti služieb, ktoré sa najmä v prípade znalostných služieb majú tendenciu koncentrovať najmä vo veľkých mestách.  Potom veľké mestá sú na tom o niečo lepšie ako vidiek, či menšie mestá.
  • V menších regiónoch je to často jeden-dva podniky, ktoré ťahajú zamestnanosť v celom regióne. Pokiaľ sa týmto hlavným podnikom darí, darí sa aj celému regiónu. Tieto hlavné podniky majú totiž schopnosť sekundárne ovplyvňovať aj ďalšie odvetvia v regióne (najmä služby). Znamená to, že ak sa darí podniku, ktorý to na mzdách zaplatí svojim zamestnancom, resp. je ich schopný zamestnať viac, títo zamestnanci následne generujú dopyt v miestnych službách ako je napríklad obchod a podobne.  Ak sa podarí regiónu získať novú investíciu, tento efekt sa zvyčajne môže ešte znásobiť
  • Pokles úverov nefinančným podnikom v regiónoch východného Slovenska bol v úvode krízy výraznejší, ale v druhom kole krízy, v roku 2012, však naopak úvery na východe klesali už miernejšie ako priemer SR a oživenie prišlo o niečo skôr, keď už v roku 2013 zaznamenali mierny rast (v priemere na Slovensku úvery podnikom začali rásť až v tomto roku).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA