Európa potrebuje nový smer

Finančná kríza a úverová kríza upriamili pozornosť na zlyhania súčasnej hospodárskej a sociálnej politiky. Odhalilo sa širšie systémové zlyhanie. Popri tom svet čelí vážnemu a základnému obmedzeniu zdrojov, ktoré bude mať vplyv na každý rozmer našich životov, od potravín, ktoré konzumujeme, až po energiu, ktorú používame. Rovnako nám hrozí, že vyprší čas, kedy môžeme predísť rozsiahlej klimatickej kríze. Tieto „krízy“ treba vnímať ako príležitosť transformovať náš hospodársky a sociálny systém na taký, ktorý bude budúcim generáciám ponúkať budúcnosť založenú na stabilite, dostatku a udržateľnosti, tvrdí Oľga Pietruchová, kandidátka na europoslankynu za Stranu zelených, v príspevku na konferenciu Inštitútu zamenstnanosti (14. 5. 2009).

https://euractiv.sk

Konkurenčný boj a voľný trh

Na základe princípov všeobecného záujmu, konkurenciu by mali charakterizovať predovšetkým ekologická ochrana a sociálna súdržnosť. Zelení uprednostňujú spoločné napredovanie v snahe o všeobecné záujmy, a predovšetkým ochranu prostredia a sociálnej súdržnosti pred neregulovanou konkurenciou. Väčšia spolupráca európskych politík je nevyhnutná s jediným trhom a jednou spoločnou menou, eurom, vo väčšine členských štátov. Bez toho nie je možné dosiahnuť ani ekologickú udržateľnosť, ale ani spoločenskú súdržnosť. Sme preto za ďalšie rozširovanie eurozóny. Existencia silnej spoločnej meny sa ukazuje aj počas finančnej krízy ako rozhodujúci faktor pre čelenie výziev, ktoré táto so sebou prináša.

Daňová politika

Zelení sú presvedčení, že potrebujeme spoločnú európsku daňovú politiku, aby sme zastavili neférovú daňovú súťaživosť medzi členskými štátmi. Zelení sú názoru, že EÚ by mala ako prvú vec zaviesť minimálnu sadzbu celospoločenského, kapitálového a environmentálneho zdanenia a tým predísť neobmedzenej konkurencii medzi členskými štátmi.

Harmonizácia daní s dôrazom na ekologický rozmer daňovej reformy je podľa nás pre úspešné fungovanie EÚ do budúcnosti nevyhnutná.  Zdaňovanie musí byť posunuté od zdanenia práce k zdaneniu kapitálu a energetickým daniam tak, aby povzbudzovalo podnikateľov vytvárať nové pracovné miesta a šetriť energiou a zdrojmi.

Sociálna politika

Zelení podporujú sociálnu ekonomiku kvôli jej potenciálu pre demokratizáciu spoločnosti a ako najlepšiu cestu pre ekonomický rozvoj. Európska únia má chrániť sociálne systémy a pracovné podmienky pred tlakmi ostrej a nespútanej konkurencie, a to v Európe aj mimo nej. Ekonomické záujmy sa nesmú presadiť na úkor ľudských a občianskych práv.

EÚ v súčasnosti podporuje a investuje do konkurenčného trhového modelu rozvoja oproti budovaniu európskeho modelu solidarity. Tento kontrast, ktorý na jednej strane tvrdo reguluje zákonom menové pravidlá  a na druhej strane slabo koordinuje sociálne politiky, je pre nás neprijateľný.

Veľká väčšina Európanov podporuje európske sociálne tradície, ktoré vysoko oceňujú sociálnu spravodlivosť, verejné služby, práva zamestnancov a spotrebiteľov a bezpečnosť zdravia. Udržať túto tradíciu pri živote v narastajúcom konkurenčnom svete nie je možné iba na vnútroštátnej úrovni. Je potrebné učiť sa z rôznych skúseností jednotlivých štátov, aby sme si uchovali túto tradíciu a vybudovali z nej spoločný Európsky sociálny model (ESM). Sila EÚ bude potrebná, aby sa vyvážila potreba na zvyšujúcu sa inováciu, využiteľnosť a konkurenciu s hodnotami ESM.

Je potrebné presadzovať flexibilné formy práce, vytváranie miest na menší pracovný úväzok, teleworking a homeworking, jobsharing a podporovať zosúladenie rodinného a pracovného života najmä pre matky s deťmi.

EÚ by mala stanoviť sociálne a fiškálne kritériá týkajúce sa chudoby detí a dlhodobej nezamestnanosti. EÚ by mala podporovať svoje členské štáty, aby stanovili minimálnu hranicu životného minima a základnú mzdu, zohľadňujúc národné rozdiely, a týmto regulovať následky konkurenčného boja. Európska komisia by mala poskytnúť rámec pre kolektívne pracovné zmluvy,  v ktorých budú zahrnuté pracovné podmienky, školenia, mzda atď.

Služby

Služby verejného záujmu ako zdravie, školstvo a verejná doprava sú piliermi udržateľného rozvoja stratégie a štát si musí udržať možnosť ich kontrolovať. Tieto služby zodpovedajú 35% z celku zamestnanosti v EÚ a sú ústrednými pre rozvoj úspešných znalostí. Preto je nutné zaistiť rast vo verejnej dodávke a spotrebe týchto služieb. Európa potrebuje silné a moderné služby verejného záujmu s dôrazom na „care economy“ – služby starostlivosti a opatrovateľské služby.

Zelená politika zamestnanosti

Štátne stimuly ekonomiky sú najmä v časoch nevyhnutné, ale musia byť robené zodpovedne, s kritickým vyhodnotením Costs-benefit analýzy a podporovať trvalo udržateľný rozvoj (napr. šrotovné kontra zatepľovanie budov, diaľnice kontra obnoviteľné zdroje energie)

Kombinácia ambicióznych a záväzných cieľov, stimulov a verejných investícií do zelených technológií a služieb, pomôže vytvoriť milióny zelených pracovných miest v Európe a desiatky miliónov v celom svete, čo je v čase hospodárskeho spomalenia veľmi potrebné. EÚ si musí stanoviť cieľ vytvoriť v nasledujúcich piatich rokoch päť miliónov zelených pracovných miest.

Ekonomická a ekologická modernizácia musia byť úzko prepojené. Posun k zelenšej ekonomike a boj s klimatickými zmenami podporia zamestnanosť a prinesú nám väčšiu sebestačnosť, pričom znížia našu škodlivú závislosť na dovoze energií. Udržateľnejší prístup k našim poľnohospodárskym a energetickým zdrojom je v čase, keď ceny energií a potravín ťažko dopadajú na ľudí s nízkym a stredným príjmom, kľúčový. Rovnosť príležitostí pre všetkých ľudí a zabezpečenie ich základných sociálnych práv je zas kľúčovým v procese demokratizácie a integrácie EÚ.

Zelení kladú doraz na možnosti trhu práce v dvoch odvetviach:

–        zelená energetika a s ňou spojené nové technológie a šetrenie zdrojmi

–        care economy – ekonomika starostlivosti a opatrovateľských služieb

Ochrana životného prostredia a zelené technológie sú sektorom s vysokým nárastom zamestnanosti. Aj tradičné odvetvia, typické pre Slovensko, ako je automobilový priemysel a energetika, budú o to úspešnejšie, čím skôr naskočia na zelený trend.  Znižovanie spotreby, emisií, odklon od fosílnych palív a závislosti na rope sú nevyhnutné. Globálne odhady hovoria o náraste trhu s OZE do roku 2020 v objeme 1,5 biliónov EUR, v EÚ 500 mld EUR.

Veľký potenciál má oblasť starostlivosti – tzv. care economy. Demografický vývoj – starnutie populácie vyžaduje profesionalizáciu opatrovateľstva, rovnako ako oblasti prevencia a zdravotnej starostlivosti. Dostupná starostlivosť o deti je zas potrebná pre zosúladenie rodinného a pracovného života predovšetkým žien.

Príklady zelenej ekonomiky

Rakúsko

V Rakúsku predstavuje ročný obrat len v oblasti solárnych energií 480 miliónov EUR, čo je od roku 2002 strojnásobenie. 70% ide na export, počet pracovných miest je 6.500 (2002: 2500). V rámci EÚ má Rakúsko tretinový podiel na trhu. Zelené odvetvia vykazujú v Rakúsku ročný prírastok 12% a nárast pracovných miest o 6,6%.  Napriek – alebo práve v – kríze chcú ľudia šetriť na energiách. V protichode s dramatickým úpadkom niektorých odvetví vykazujú podniky v oblasti ekologických energií nárast obratu od 40 do 80%, v jednotlivých prípadoch dokonca 250%.

U našich bezprostredných susedov v Hornom Rakúsku (Ober Osterreich) je etablovaných cca. 150 podnikov s viac ako 5.000 zamestnanými ľuďmi – so subdodávateľskými miestami je to 15.000 istých pracovných miest. Priemerný ročný prírastok obratu bol vlani 40%, prírastok v zamestnanosti 20%. Celkový obrat predstavoval 2 mld EUR.

Nemecko

Jednou z európskych krajín, ktoré zaznamenali pokrok smerom k novej ekonomike, je Nemecko. Táto krajina sa vydala na prechod od ekonomiky závislej na fosílnych palivách k závislosti na solárnej sile, vetre, biomase, geotermálnej energie a iných foriem alternatívnej energie. V Nemecku je 1,8 miliónov pracovných miest o oblastiach súvisiacich so životným prostredím. Počet  pracovných miest v obnoviteľných zdrojoch energie sa od roku 2002 zdvojnásobil na dnešných 280.000.

V oblasti bio-farmárstva sa trh za posledný rok zvýšil o desatinu so 160.000 pracovnými miestami (z toho tretina je v predaji). Bio-farmárstvo zamestnáva o tretinu viac ľudí ako veľko-poľnohospodárstvo,  navyše nevytvára nárazové potreby na pracovnú silu, ale garantuje rovnomernú zamestnanosť, a to často v regiónoch s nedostatkom pracovných síl v napr. priemysle a výrobe.

V Nemecku je v oblasti opatrovateľských služieb zamestnaných 760.000 ľudí.

Slovensko – odhad možných novovytvorených pracovných miest pre Slovensko v horizonte 5 rokov:  

·     Obnoviteľné zdroje energie a zelená energetika: 10.000

·     Sanácia budov a ich zatepľovanie: 10.000

·     Bio-farmárstvo: 3.000

·     Zdroje a ich recyklácia: 2.000

·     Vzdelávanie a predškolské zariadenia: 5.000

·     Zdravotníctvo a opatrovateľské služby: 10.000

·     Sociálny trh práce: 5.000

·     Odbúravanie čiernej práce: 5.000

Spolu: 50.000 nových pracovných miest

Zelená šanca pre našu Európu znamená

·     viac udržateľnosti pre Európu, ktorá dokáže zabezpečiť občanom dobrú kvalitu života aj do budúcnosti,

·     viac solidarity pre Európu, ktorá posilní rovnosť občanov vo všetkých oblastiach,

·     viac demokracie pre Európu, ktorá zvýši transparentnosť rozhodovania a priblíži inštitúcie k potrebám ľudí.

REKLAMA

REKLAMA