PPP – Najdrahšia volebná kampaň v dejinách Slovenska

Analýza kandidáta Strany zelených hodnotí pozadie PPP projektov na výstavbu diaľnic.

Strana zelenych
https://euractiv.sk

 A  –   Rekapitulácia základných faktov o PPP projektoch

–   Myšlienka vznikla za druhej Dzurindovej vlády v snahe natlačiť do výstavby diaľnic čo najviac peňazí, ktoré by sa nezarátali do dlhu, aby sme splnili Maastrichtske kritéria pre prijatie eura (deficit pod 3%)

–   Začiatkom roku 2005 firma MottMcDonald urobila pre MDPT štúdiu o PPP výstavbe D1 – štúdia bola sprístupnená na  webovej stránke vlády SR. Konštatovala, že výstavba chýbajúcich úsekov diaľnice Považím s jej tunelmi bude prostredníctvom PPP o desiatky miliárd drahšia, ako keby ju staval štát. Čísla o nákladoch na výstavbu sa líšili od scenára k scenáru a kolísali od  83 miliárd korún cez 95 miliárd pri termíne dokončenia v roku 2013 až po sumu 112 miliárd ak by sa mala dokončiť v roku 2010 (čo v roku 2004 ešte nebolo úplne nemožné).

–   Ficova vláda najprv  PPP zámery Dzurindovej vlády odmietla ako neúnosne drahé, ale po čase názor zmenila.  PPP sa stali súčasťou politickej kampane premiéra Fica,  ktorý vyhlásil cieľ dostavať diaľnicu D1  a rýchlostnú cestu R1 do roku 2010. Tento cieľ bol odborníkmi hneď označený za úplne nereálny – časom k nemu pribudol zásadný dovetok „ bez tunelových častí"

–   V polovici marca 2009 zverejnil minister dopravy  koncesnú zmluvu s víťazom tendra na výstavbu rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami spolu s obchvatom Banskej Bystrice. V tendri sa zúčastnili štyri konzorciá, víťazné konzorcium Vinci Cocessions-ABN Amro Highway za výstavbu a údržbu zapýtalo 1,5 miliardy eur. Štát mu však za 30 rokov zaplatí až 3,46 miliardy eur.

–  Krátko na to sú zverejnené  informácie, že z dvoch konzorcií, ktoré sa uchádzali o realizáciu prvého balíka PPP ( úseky medzi Martinom a Prešovom) vyšlo ako víťazné  Bouygues Tranvaux Publics. Súčasťou konzorcia sú Váhostav Juraja Širokého aj Doprastav.  Žiada 3,3 miliardy eur.  Náklady štátu na splácanie by si v priebehu 30 rokov vyžiadali 8 miliárd eur.

–   23. marca  Juraj Mesík  medializuje výpočet, že  celková suma ktorú štát môže zaplatiť za tri PPP balíky v priebehu 30 rokov  môže dosiahnuť až 18 miliárd eur (540 miliárd Sk) – 600 miliónov eur ročne. Správny preklad skratky PPP do slovenčiny je v tom prípade Prežerieme Peniaze Potomstvu

–    Koncesná zmluva je podpísaná 15. apríla, už  13.mája vláda SR súhlasí s tým, aby minister Vážny do 26. mája 2009 podpísal dodatok k zmluve s konzorciom firmy Bouygues.  Dodatok umožní posunúť termíny dokončenia 75 km úsekov diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Prvé úseky otvoria vodičom najskôr na konci roka 2011, niektoré však až v roku 2013. Už skôr schválila uzavretie dodatku o posunutí termínov na neskôr ku koncesnej zmluve pre R1, podpísanej 23. marca.

– do súťaže  balík PPP na stavbu D1 v úseku Žilina – Martin sa v máji 2009 prihlásil jediný záujemca, spoločnosť Hochtief. Parametre jej ponuky sú pred verejnosťou zatiaľ tajené.

–  13.5. minister Vážny priznáva, že stavanie súkromných diaľnic štát vyjde počas tridsiatich rokoch možno až na 500 miliárd korún za 153 kilometrov diaľnic Slovensko zaplatí 17,3 miliardy eur.  Ich postavenie stojí však len 4,9 miliardy eur.

–  Konzorcium na PPP projekt na R1 čelí problémom s získaním financií na výstavbu, štát  tlačí na Európsku investičnú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj, aby dali najmä na diaľnicu Žilina – Košice až polovicu potrebných peňazí.

–   Sedem týždňov po slávnostnom „zahájeni výstavby" na R1 nie sú na „stavenisku" okrem vyrúbania porastov prakticky žiadne stroje a stavebné aktivity. Úsek Beladice – Tekovské Nemce by mal byť pritom v prevádzke v lete 2010.

–    Začiatkom mája Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko zasielajú vedeniam EIB a EBRD list, v ktorom ich žiadajú, aby neposkytovali úvery pre prvý balík v rámci PPP projektu diaľnice D1. Dôvodom sú viacnásobné porušenia európskych predpisov aj slovenskej legislatívy pri
príprave výstavby úseku diaľnice D1 Turany – Hubová. V prípade akceptovania ich právnych námietok EIB ani EBRD nemôžu projekty v rozpore s predpismi EÚ financovať. Od vstupu týchto dvoch bánk sú závislé vklady súkromných bánk.

B   –    Čo z celej kauzy PPP vyplýva?

–  Róbertom  Ficom deklarovaný cieľ postaviť do roku 2010 cez PPP diaľničné spojenie Bratislava – Košice a Bratislava – Banská Bystrica nebude ani v jedinom prípade a úseku zrealizovaný.

– Pokiaľ súčasná hospodárska kríza nepotrvá ešte mnoho rokov, nezohrá výstavba diaľnic významnejšiu  rolu sociálneho projektu poskytujúceho prácu v čase krízy.

–  Výstavba D1 prostredníctvom PPP je oproti štúdii firmy MottMcDonald z roku 2005 ktorá vypočítala náklady štátu na PPP výstavbu D1 na 3 miliardy eur predražené viac ako štvornásobne (pred zverejnením parametrov ponuky firmy môžeme odhadovať, že za D1 zaplatíme za 30 rokov približne 14 miliárd eur).  Predražene vysoko prekračuje mieru inflácie za 5 rokov a naznačuje, že v jeho jadre môže byť „nabaľovanie sa" zainteresovaných súkromných  firiem a ich majiteľov cez pre štát mimoriadne nevýhodné zmluvy.

– V prípade, že vláda od myšlienky výstavby D1 a R1 prostredníctvom PPP  neodstúpi, bude najväčším ekonomickým dedičstvom vlády Róberta Fica splácanie ním narobených diaľničných dlhov:  naše deti a vnuci budú nasledujúcich 30 rokov splácať každý rok 500 až 600 miliónov eur (15 až 18 miliárd korún). Inými slovami, Ficova vláda – v pokračovaní diela vymysleného Dzurindovou vládou – na 30 rokov Prežerie Peniaze Potomstvu.  Bude to najdrahšia volebná kampaň v dejinách Slovenska.

C     –     Európske  dimenzie problému diaľnic na Slovensku a navrhované riešenia

Makro úroveň 1 –  podrobiť TEN-T trasy na úrovni EU systémovej cost-benefit analýze a strategickému posúdeniu vplyvov na životné prostredie

Makro úroveň 2 – artikulovať na pôde bruselských inštitúcií, že investičné priority nie sú v súlade s kohéznu politikou EÚ – peniaze sa koncentrujú na relatívne prosperujúce oblasti  krajiny,  kraje, v ktorých je koncentrovaná nezamestnanosť  (BB, KE a PO) sú systematicky investične diskriminované.

Lokálna úroveň –  podmieňovať podporu z fondov EÚ a prostriedkov EBRD a EIB  nezávislou  cost- benefit analýzy a dôsledným rešpektovaním výsledkov EIA

Doporučené kroky na úrovni  Slovenskej republiky:

–  Bezodkladne odstúpiť od zámeru stavať diaľnice a RC prostredníctvom PPP projektov. Vrátiť sa k výstavbe priamym financovaním štátom.

– Zrušiť Národnú diaľničnú spoločnosť ako účelový, nesystémový, a neosvedčený prvok.

– Zrušiť Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a jeho kompetencie rozdeliť medzi rezorty hospodárstva a regionálneho rozvoja.

– navrhnúť Európskej Komisii zaradenie trasy Bratislava – Nitra – Zvolen – Košice – Michalovce a trasy E77  Budapešť – Banská Bystrica – Ružomberok – Trstená – Krakov  do európskych dopravných  koridorov

– podrobiť všetky diaľničné trasy a plány dôslednej, detailnej a nezávislej cost-benefit analýze a analýze vplyvov na životné prostredie

REKLAMA

REKLAMA