Boj na život a na smrť pred „európskou pevnosťou“

V dobe, keď 25 vrcholných predstaviteľov štátov a vlád diskutuje o spoločnom postupe v boji s ilegálnym prisťahovalectvom v Lahti, mimovládne organizácie vyhlasujú politiku EÚ za „nákladnú a nehumánnu.“

café babel
https://euractiv.sk

Štáty EÚ vyslali helikoptéry, lietadlá a lode, aby strážili pobrežnú hranicu na juhovýchode Európy. Ale nový prístup k prisťahovalectvu sa tým rozhodne nevyčerpáva. Spomínané akcie sú koordinované s postupom troch senegalských lodí a jedného lietadla. Ich úloha je jasná – preskúmavať pobrežie Mauretánie, Senegalu a Kapverdských ostrovov, zadržať menšie rybárske lode zvané cuycos s kapacitou 50 až 70 ľudí a dopraviť ich cestujúcich v poriadku späť do ich domoviny. Operácia Hera II, riadená Európskou agentúrou pre riadenie operatívnej spolupráce na vnútorných hraniciach členských štátov EÚ (FRONTEX), stála 4 milióny eur, z čoho 80% zaplatila EÚ. „Táto operácia je najdôraznejšou výstrahou pre prisťahovalcov,“ vysvetľuje francúzsky denník Libération. Angél Yuste, príslušník pobrežnej stráže a koordinátor operácie ale pripúšťa, že „tí, čo sa budú chcieť do Európy dostať, si cestu aj tak vždy nájdu.“

Od začiatku roka sa na Kanárske ostrovy podarilo nezákonne dostať zhruba 25 000 ľuďom. To sú ti šťastnejší. Podľa odhadov sa ale potopí asi šestina cestujúcich lodí cuycos skôr, než dosiahnu vysnívaný cieľ. Koľko ich v súčasnosti asi spočíva na dne oceána? Odhaduje sa, že len v tomto roku ich zahynulo medzi tromi až piatimi tisícami.

V prvej polovici októbra sa v Aténách zišli ministri zahraničných vecí ôsmich juhoeurópskych krajín. Diskutovali o spoločnom postoji krajín EÚ, ktorý bol neskôr témou stretnutia v Lahti. Preberali okrem iných i možnosť vytvorenia Európskej pobrežnej stráže pre ochranu hraníc EÚ.

Nejednotné zákony

Aby španielske úrady mohli nelegálnych prisťahovalcov vrátiť späť, musia najprv zistiť krajinu ich pôvodu. To je náročné predovšetkým preto, že mnohí z nich u seba nemajú žiadne doklady. „Maročana od Alžírca rozoznáte celkom dobre, horšie je to s rôznymi národnosťami zo subsaharskej Afriky,“ vysvetľuje José Maria Ruiz Huidobro, výskumný pracovník Inštitútu pre výskum migrácie Madridskej univerzity.

Niektorí prisťahovalci tvrdia, že pochádzajú zo Sierra Leone alebo z Libérie, pretože sa dozvedeli, že Španielsko nemá s týmito krajinami podpísané zmluvy o nútenej repatriácii. Na internete môžeme dokonca nájsť i stránky s konkrétnymi radami, ako sa doplaviť na lodi typu cuyco do Európy. Ak španielske úrady nepristúpia do 40 dní k nútenej repatriácii, môže prisťahovalec na španielskom území zostať, ako dlho chce. Francúzi sú prísnejší – nezákonný vstup na územie Francúzska je trestným činom a previnilcovi hrozí väzenie v dĺžke až pol roka. Ak polícia zadrží robotníka, ktorý pracuje v krajine načierno a dokáže mu, že sa do Francúzska dostal cez Kanárske ostrovy, môže ho predať španielskym úradom.

Ukážka solidarity?

Profesor Ruiz Huidobro poukazuje na európsku dimenziu problému. „Členské štáty sa rozhodli zrušiť vnútorné hranice a vytvoriť Schengenský priestor. Logicky teda teraz musí zaujať spoločný postoj k otázke prisťahovalectva.“ Avšak mnohé z vlád len neochotne prenechávajú Bruselu právo prijímať zákonnú úpravu prisťahovaleckých otázok, „najmä preto, že ochrana hraníc a kontrola prisťahovalectva sú jedným z najvýraznejších prejavov národnej suverenity.“

Zatiaľ čo vízová problematika je už zjednotená, pracovné povolenia na zladenie procedúr jednotlivých štátov stále čakajú. „Tieto procedúry môžu byť v súčasnej dobe upravované len jednomyseľným súhlasom všetkých, takže zavedenie väčšinového rozhodovania by bolo celkom iste krokom tým správnym smerom,“ hovorí Huidobro. „Obtiažne ale nie je len dospieť k rozhodnutiu, ale tiež prijaté rozhodnutia efektívne realizovať.“

Korene ťažkostí

Priepastné ekonomické rozdiely, politická nestabilita v subsaharskej Afrike, absencia životných perspektív – to je len niekoľko dôvodov, pre ktoré Afričania opúšťajú svoje domovy a riskujú životy pri ceste do Európy. „Ale Európa vyhlásila prisťahovalcom vojnu,“ tvrdí Claire Rodierová, predsedkyňa združenia Migreurop, a dodáva, že „Európa sa v posledných rokoch obmedzila na aktivity agentúry FRONTEX.“ Podľa Rodierovej sú ale takéto prostriedky „neúčinné, nákladné, nebezpečné a nehumánne.“

Načierno pracujúci zabití marockými policajtmi v mestách Ceuta a Melilla v roku 2005, stovky obyvateľov deportovaných do saharskej púšte alebo unikajúce toxické látky v Abidjanu – to sú dôkazy európskej nespoľahlivosti. „Musíme im pomôcť odísť, alebo im pomôcť vytvoriť také podmienky, aby mohli zostať vo svojej krajine,“ uzatvára Rodierová.

A tak francúzsky minister vnútra Nicolas Sarkozy nedávno sľúbil Senegalu 2,5 milióna eur, ak „úrady pristúpia k repatriácii nelegálnych imigrantov, ktorí odišli pracovať do Európy.“ Ruiz Huidobro tento postup kritizuje ako jednostranný a nedostačujúci. „Jednak kontrola takých fondov je nedostatočná a africké krajiny majú tiež iné naliehavé problémy, ktorým je treba sa venovať skôr než nelegálnemu vysťahovalectvu do Európy.“

Voľná cesta

Združenie Migreurop pomáha presadzovať voľný pohyb osôb a tvrdí, že 25 000 zahraničných robotníkov, ktorí prešli cez Kanárske ostrovy, môže pomôcť starnúcej Európe. Naproti tomu profesor Huidobro považuje podobné úvahy o „pracovnom povolení pre každého“ za „úplne absurdné.“ Zastáva sa pritom modelu, keď by prisťahovalci mali na vstup do EÚ čakať, podobne ako sa čaká v rade na iné pôžitky. „Aby sme obmedzili obchod s ľuďmi, musíme vytvoriť systém poradcov a poradovníkov a sľúbiť prisťahovalcom, že ak budú dostatočne trpezliví, získajú potrebné doklady,“ uviedol Huidobro.

Marshallov plán pre Afriku

Možno by Európa mala konečne prijať zodpovednosť za svoje bývalé kolónie. Mimovládne organizácie vyzývajú vlády, aby sa skôr venovali zriadeniu a správe fondov rozvojovej pomoci, než „plytvaniu peňazí na stráženie hraníc,“ ako uvádza Rodierová. Iní – ako Huidobro – tvrdia, že by EÚ mala napr. obmedziť dotácie na poľnohospodársku politiku, aby pestovatelia z juhu mohli konečne predávať svoje produkty i na severných trhoch.


Café Babel: Fortress Europe Fights Immigration

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA