Nové členské krajiny v EÚ: Od počúvania ku konaniu?

Podľa niektorých politikov a politológov rozšírenie EÚ v rokoch 2004/2007 zásadne ovplyvnilo fungovanie EÚ. Je to pravda? Štúdia katedry politológie Filozofickej fakulty UK hľadá odpoveď na otázku skúmaním preferencií nových členských krajín.

Pre rozšírením Únie v rokoch 2004/2007 skeptici varovali, že rozhodovanie v Európskej únii môže byť paralyzované, v lepšom prípade bude hľadanie kompromisu mimoriadne obtiažne. Štúdia Katedry politiológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí, že vstup nových krajín do EÚ  v tomto smere žiadne väčšie ťažkosti nepriniesol.

Napriek všeobecnému presvedčeniu boli naopak „nové“ členské krajiny vo všeobecnosti za prehlbovanie integrácie s výnimkou niekoľkých oblastí akými sú dane alebo sociálna politika.

Cieľom štúdie bolo zhodnotiť vplyv, ktorý majú alebo nemajú tieto krajiny na rozhodovanie v inštitúciách EÚ odkedy sa stali členmi bloku.

Na štúdii autori pracovali dva a pol roka, pre jej skompletizovanie absolvovali rozhovory s viac ako stovkou relevantných respodentov v Bruseli a hlavných mestách skúmaných krajín – Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska a Estónska (2004), Bulharska a Rumunska (2007). Štúdia nehovorí o Malte ani Cypre, ktoré sú podľa autorov špecifickými prípadmi.

Štúdia v plnom znení v anglickom jazyku je dostupná na tejto linke.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA