Európska obrana a nová Bezpečnostná stratégia EÚ

Európska únia zahájila práce na novej Bezpečnostnej stratégii. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy chce, aby bola schválená v druhej polovici roku 2008, počas predsedníctva Francúzska v EÚ. Pôvodná stratégia z roku 2003 je vo všeobecnosti považovaná za dobrý dokument, ale Sarkozy má pravdu, keď poukazuje na fakt, že svet sa zmenil. Napríklad, terajšia stratégia sa len málo zmieňuje o Rusku, energetickej politike alebo klimatických zmenách – alebo o obrane.

MEPO fórum
Fórum pre medzinárodnú politiku

Okolnosti pre redefiníciu súčasnej stratégie sú priaznivé. Členské štáty EÚ už nevnímajú zahraničnú politiku a obranu najmä cez prizmu vzťahov medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými ako v roku 2003. Najbližší spojenci Ameriky prestali obraňovať USA tak reflexne ako predtým, zatiaľ čo ich kritici ich už nenapádajú bezdôvodne. Francúzsko dokonca zvažuje svoj návrat do vojenských štruktúr NATO.

Najviditeľnejšou zmenou v bezpečnostnom prostredí Európy je od roku 2003 návrat ohrození vyplývajúcich z činnosti štátov. Konkrétne, ekonomické a vojenské oživenie Ruska a jeho rastúci príklon k agresívnemu nacionalizmu vytvorili moc, s ktorou treba počítať. Arktické minerálne bohatstvo, na ktoré si Rusko popri Kanade, Dánsku a Nórsku robí nároky, je potenciálnym výbušným bodom. Nórsko, FínskoŠvédsko začali diskusie na tému užšej vojenskej spolupráce, čiastočne aj s cieľom ich posilnenia voči Rusku. To neznamená, že nová stratégia EÚ má byť len o Rusku, ale tieto aspekty musia byť zahrnuté do stratégie ako jedna z nových výziev pre európsku bezpečnosť.

Európske štáty budú v prípade akéhokoľvek vojenského plánovania a operácií týkajúcich sa Ruska skôr reagovať prostredníctvom NATO ako EÚ. Ale EÚ aj napriek tomu pocíti dopad týchto aktivít. Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi NATO sa budú snažiť spolupracovať užšie s Alianciou, alebo prípadne sa do nej aj integrovať. Členské štáty, NATO by mohli pod vplyvom tlaku Ruska začať mať problémy napĺňať záväzky voči EÚ. Rozpočty na obranu európskych krajín sú totiž výrazne stenčené. Ak vlády členských štátov vydajú viac zdrojov na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO, menej zdrojov zostane na plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ. Nová stratégia by preto mala viac akcentovať zosúladenie vojenských požiadaviek NATO a EÚ. Tento krok umožní vyhnúť sa nákladnej súťaži o prostriedky – súťaži,  ktorú by vzkriesujúce sa Rusko rozhodlo v prospech NATO.    

Ďalšou veľkou zmenou v porovnaní s rokom 2003 je americké vojenské vyťaženie. Americké pôrodné bolesti v Iraku znamenajú, že Európa sa možno bude musieť postarať o riešenie otázok Kosova a Bosny sama. A ešte horšie – existuje nebezpečenstvo rastúceho izolacionizmu na americkej strane. Zasvätení Američania varujú, že USA sa budú viac sústrediť na ozdravenie svojich ozbrojených síl doma, namiesto toho, aby ich vysielali do zahraničia. (pozri esej Kori Shake – The US elections and Europe: The coming criris of high expectations – na stránke www.cer.org.uk)

Nová bezpečnostná stratégia EÚ musí povzbudiť USA, aby naďalej udržovali svoju angažovanosť. Masívna kríza v Kosove alebo Bosne by mohla byť nad sily Európy samej (nehovoriac o konflikte, v ktorom by bolo zainteresované Rusko). Jedným z pre obe strany užitočných spôsobov, ako udržať angažovanosť USA v Európe, je spoločne pracovať na nových stratégiách v oblasti boja proti terorizmu a postkonfliktnej obnove. Obidve tieto oblasti sa ukázali byť oveľa zložitejšie a nákladnejšie, ako sa pôvodne myslelo.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA