Prípravy USA na intervenciu do Sýrie

USA sa bude snažiť intervenciu do Sýrie jasne odlíšiť od tej v Iraku, píše Stratfor. Čím dlhší čas venujú na budovanie dôveryhohodnej koalície na zdieľanie morálneho a finančného bremena tým neskôr útok príde.

Stratfor je globálna súkromná spravodajská spoločnosť so sídlom v Texase, USA.

„Americký minister zahraničných vecí John Kerry začal v pondelok verejnú PR kampaň na podporu intervencie. Základom kampane sú videá, ktoré ukazujú deti, trpiace následkom útoku. Video má zapôsobiť na rodičovský cit a univerzálny „morálny kódex“. Mnoho Američanov je proti ďalšiemu vojenskému angažovaniu sa Spojených štátov na Blízkom východe a hlavne proti tak zložitému ako v Sýrii. Biely dom sa snaží vysvetľovať nejasnosti ohľadne prípadného útoku pričom sa sústreďuje na zdävodnenie vojenskej akcie.

Kerry vyhlásil, že nedávny útok v Sýrii „prekračuje samotný konflikt v Sýrii“. Tým mal na mysli použitie chemických zbraní, ktoré sa vo všeobecnosti netolerujú. Súčasná pozícia Washingtonu voči Sýrii stojí na udržiavaní dôveryhodnosti amerických hrozieb.

Biely dom nemôže zobrať späť minuloročné vyhlásenie prezidenta Baracka Obamu, že použitie chemických zbraní bude spúšťačom pre americkú intervenciu do Sýrie. Predpoklad, že za útok s použitím chemických zbraní je zodpovedný sýrsky režim pretrvá bez ohľadu na zistenia vyšetrovania OSN. Zdá sa, že Obamova administratíva rátala s tým, že nepokračovanie v hrozbách by napáchalo viac škôd ako pokračujúca politika zadržiavania – napriek jasným dôkazom, že prezidentova červená línia už bola prekročená.

Americká vláda sa bude snažiť odlíšiť intervenciu do Sýrie od predošlých intervencií do Iraku či Líbye použitím iných termínov – napríklad „nespochybniteľné“ a „založené na faktoch“ a odvolaním sa na nezávislé medzinárodné organizácie ako napríklad Lekári bez hraníc. Americká administratíva je opatrná a vyhýba sa rovnakému zdôvodneniu ako použila pre inváziu do Iraku.

Spojené štáty budujú veľkú spôsobilú a dostatočne ochotnú koalíciu s ktorou by zdieľali bremeno operácie.

Za tým účelom usporiadal vrchný veliteľ ozbrojených síl, generál Martin Dempsey mimoriadnu strtnutie v jordánskom meste Amán, na ktorej sa zúčastnili velitelia armád z Turecka, Jordánska, Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Kanady, Saudskej Arábie a Kataru. Všetky krajiny sa určitou mierou môžu podieľať na vojenskej operácii. Pre vojenskú operáciu sú dôležité krajiny Turecko, Francúzsko, Veľká BritániaJordánsko. Turecko, Jordánsko a Veľká Británia (z Cypru) majú najviac základní a členovia NATO – Turecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko by mohli hrať významnú úlohu pri pozemných aj námorných útokoch. Vzhľadom na to, že Turecko a Jordánsko sú zvlášť citlivé na útoky z Iránu a Sýrie, rozhodujúce bude sledovať ich v najbližších dňoch. Čím vážnejšie budujú Spojené štáty legitímnu koalíciu, tým dlhšie budú trvať prípravy na útok.

Biely dom musí ešte zadefinovať úlohu blížiacej sa operácie. Spojené štáty majú dve možnosti – obmedzený alebo úplný vojenský útok. Môžu sa rozhodnúť pre symbolický obmedzený útok, ktorého základom sú riadené strely, napríklad Tomahawk. Pre takúto operáciu by mohli získať aj ďalších koaličných partnerov. Operácia by bola aj relatívne krátka. Problém je v tom, že takáto operácia by viedla k odvete protivníka a nedokázala by eliminovať zásoby chemických zbraní, ktoré je ťažko zasiahnuť zo vzduchu.

Ďalšou možnosťou pre USA je systematickejšie vojenské ťaženie so vzdušnými aj námornými útokmi namierenými na veliteľské a kontrolné sídla, na delostrelecké stanoviská, základne vzdušných síl a na sklady zbraní. Takéto útoky by vážne poškodili vojenské kapacity armády Assadovho režimu. Operácia by znamenala riziko zvrhnutia režimu a ozbrojených síl Sýrie. USA musia starostlivo zvážiť použitie tohto postupu. Komplexné vojenské ťaženie by zahŕňalo aj pozemné jednotky, ktoré by zabezpečili sklady zbraní a pripravili by oblasť na konečnú absenciu moci v Damasku, ktoré by nastalo po páde súčasného režimu, čo by mohli využiť džihádisti. Ak by sa Washington rozhodol uskutočniť komplexný vojenský útok, musel by do oblasti presunúť viac zdrojov.

Treba pozorne sledovať ako americká administratíva  operáciu zadefinuje. Diplomatické a vojenské záväzky Turecka, Británie, Francúzska a Jordánska rozhodnú akú časť z celkových nákladov je Washington ochotný dať na zosadenie sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada. Pozornosť treba preto venovať vojenským prípravám a diplomatickým činnostiam v okolitých krajinách. Sledovať tiež treba reakciu Iránu a Ruska. Tým že USA budujú koalíciu a obchádzajú právo veta Bezpečnostnej rady OSN, zasadzujú Rusku a jeho dôveryhodnosti ďalší úder. Moskva by sa ešte vždy mohla pokúsiť zvýšiť cenu operácie a poskytnúť Sýrii svoje vojská a vzdušný obranný systém. Avšak čas sa kráti a nie je jasné, či Rusko cíti potrebu zájsť tak ďaleko. Navyše, Rusko môže ťažiť z oslabenia USA po ďalšej vojne na Blízkom východe. Irán sa bude snažiť aktivovať svojich vojenských partnerov v regióne Levant, vrátane Hizbaláhu v Libanone, Hamasu, šítov v Iraku a palestínskych islamistických  bojovníkov. Všetky skupiny ale budú mať svoje hranice ako ďaleko budú schopné zájsť za Iránsky a Sýrsky režimu v dobe, kedy sa útok zo strany Spojených štátov javí ako nevyhnutný.“

REKLAMA

REKLAMA