Rusko a Centrálna Ázia – Od nezáujmu k ostrému vodcovstvu

Autor skúma návrat „Veľkej hry“ v Strednej Ázii. V prvej dekáde po kolapse Sovietskeho zväzu sa Rusko z regiónu stiahlo. Teraz je späť a pokúša sa využiť svoje kultúrne, jazykové a ekonomické väzby na zvýšenie vplyvu. Na rozdiel od EÚ sa nezaujíma o porušovanie ľudských práv, chce stabilitu a lacné zdroje energie.

EU-Russia Centre
https://euractiv.sk

Pre Rusko nie sú vzťahy s Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom novou Veľkou hrou, podobnou bojom Britského impéria a imperiálneho Ruska v 19. storočí. Nie sú však ani vzťahmi ako každé iné. Gruzínska vojna v auguste ukázala, že Rusko má jasnú a priamu sféru vplyvu, ktorá je vyznačená súčasnými hranicami, hranicami bývalého Sovietskeho zväzu (okrem Baltských štátov). V dôsledku ruského tvrdého postoja v Gruzínsku je pravdepodobné, že Európska únia a Spojené štáty zvýšia svoju pozornosť voči Východnej Európe, Južnému Kaukazu, ale tiež Strednej Ázii.

Po rozpade  Sovietskeho zväzu, kedy sa Rusko snažilo o vytvorenie medzinárodnej pozície a integráciu do západných štruktúr, bol jeho záujem o južných susedov enormne nízky. Novo nezávislé štáty Strednej Ázie boli považované za otravné obmedzenie Moskvy, ktorá však súčasne cítila povinnosť vyzerať v regióne ako líder. V druhej polovici 90. rokov začala Jeľcinova zahraničná politika pozvoľna zvyšovať svoj záujem o Strednú Áziu, najmä v reakcii na snahu týchto krajín hľadať si z nevyhnutnosti nové partnerstvá. Títo noví partneri – predovšetkým členské krajiny EÚ, USA a Čína – reagovali pomaly, alebo v prípade Bruselu takmer vôbec, na politické a ekonomické vákuum v Strednej Ázii. Iba Kazachstan čiastočne uspel vo vývoji nezávislej a viacstrannej zahraničnej politiky a pritiahol záujem zahraničia.

Keď v roku 2000 nastúpil k moci Putin, Rusko začalo javiť intenzívny záujem o svojich susedov. Hoci nebola vytvorná špeciálna politika voči Strednej Ázii, všetko naznačovalo, že Moskva pristupuje k piatim republikám s vyššou prioritou a nechce riskovať ich stratu. Nakoniec, Stredná Ázia bola súčasťou Ruského impéria, neskôr Sovietskeho zväzu, a 90. roky sa považovali len za krátky interval straty vplyvu. Táto prechodná perióda – zatiaľ stále neukončená – viedla k potrebe uznania a pripustenia ďalších hráčov do regiónu. Napriek tomu má Rusko cez svoje dedičstvo v regióne stále jasné geografické, ekonomické, sociálne  a kultúrne výhody. Tieto aktíva bude potrebovať, aby si zaistilo, že vzájomná závislosť medzi Moskvou a jej južnými susedmi ostane silná – obzvlášť teraz, keď budú ostatní hráči vnímať aktivity Ruska v jeho bezprostrednom okolí omnoho citlivejšie.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku nájdete v zborníku EU-Russia Review "Russian Foreign Policy" na stránke EU-Russia Centre.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA