David Miliband: EÚ bude katalyzátorom pre svet bez uhlíka

Britský minister zahraničia David Miliband v exkluzívnom komentári pre portál EurActiv vyzval lídrov EÚ, aby preukázali väčšiu mieru ambicióznosti a odhodlania pred decembrovou konferenciou UNFCCC v Kodani. Podľa neho EÚ vždy profitovala na veľkých projektoch a ďalším z nich by mala byť "environmentálna únia".

David Miliband
https://euractiv.sk

"Pamätám si, že v 80-tych rokoch som sa ako nezrelý teenager stretol so skvelým francúzskym politológom Raymondom Aronom. Hovoril mi o nebezpečenstve ‘ničnerobenia’ v politike – keď sa dobré zámery obchádzajú pre nedostatok pozornosti. Je to podobné nebezpečenstvo, akému čelíme dnes pri téme klimatických zmien.

Za menej ako tri mesiace sa na summite OSN v Kodani prijmú rozhodnutia, ktoré predurčia budúcnosť planéty. Ale dohoda z Kodane je ohrozená; a najnebezpečnejšie je, že medzi ďalšími prioritami hospodárskej obnovy, Afganistanu, nešírenia jadrových zbraní nedokážeme vnímať problém, až pokiaľ nebude neskoro. Aby sme sa priblížili k rovnováhe, vláda Spojeného kráľovstva začne tento týždeň s diplomatickým tlakom na európskych kolegov z Francúzska, Fínska, Dánska a Švédska. Pracujeme na štyroch frontoch:

Po prvé, klimatické zmeny musíme vybrať z ‘environmentálnej’ krabice. Dohoda je nielen žiaduca, ale je imperatívom pre národnú bezpečnosť a udržateľnú hospodársku obnovu v strednodobom horizonte, je na rovnakej úrovni s bojom proti terorizmu. Vysoké ceny ropy a potravín spustili súčasnú hospodársku krízu, ktorá zapríčinila globálnu finančnú nerovnováhu a vysoké úrokové miery. Spoločne s hypotekárnou krízou je nedostatok zdrojov ďalším rodičom krízy. Klimatické zmeny vyústia do masovej migrácie, období sucha, nedostatku vody, čo podnieti napätie a konflikt medzi národmi. Globálne otepľovanie dnes nie je agendou Bezpečnostnej rady OSN, ale v budúcnosti sa ňou stane, ak si neodvykneme od uhlíka.

Po druhé, potrebujeme dohodu, ktorá spĺňa jednoduchý parameter: aby bola v súlade so životom vo svete, kde sa teplota [atmosféry] nezvýši o viac ako dva stupne. Väčšina diplomatických vyjednávaní končí kompromisom. Tieto nebudú iné. Ale nemali by sme robiť kompromis v miere ambícií dohody z Kodane. Klimatické zmeny sú nepriamočiary fenomén. Ak prekročíme dva [celziové] stupne, vedci varujú, že dôsledky pre planétu budú katastrofické. Čo je najhoršie, je, že by to zvýšilo riziko vzniku ničivých cyklov, ktoré spôsobia zmenu klímy, ktorá sa nebude dať zvrátiť – napríklad rozmrazovanie permafrostov [pôd, ktoré sú po celý rok zamrznuté – pozn.].

Po tretie, najväčšou prekážkou pre dohodu z Kodane je nájdenie spravodlivej distribúcie zodpovednosti medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa národmi. Bohatý svet nesie historickú zodpovednosť za problém a v súčasnosti produkuje najviac emisií na obyvateľa. Ale rozvíjajúce sa krajiny budú zodpovedné za väčšinu nárastu tvorby emisií v budúcnosti a budú platiť najvyššiu cenu za zmenu podnebia. Cesta z tohoto je jasná, ale ambiciózna pre dosiahnutie. Rozvinutý svet musí významne obmedziť svoje emisie, do roku 2020 o 25 – 40 percent. Musí poskytnúť financie a technológie chudobnejším krajinám, aby produkovali nízkouhlíkovú energiu a prispôsobili sa už teraz sa meniacemu podnebiu. Naopak, od chudobnejších krajín nemožno vzhľadom na súčasnú úroveň rozvoja očakávať celkové zníženie miery tvorby emisií; ale musia prijať záväzky, ktoré preukážu, že sa zmení ich pohľad na emisie ako na samozrejmú vec pri vysokouhlíkovom hospodárskom raste.

Po štvrté, potrebujeme zmenu taktiky. Klimatické zmeny nie sú hrou s nulovým súčtom a preto by sme nemali prijímať taktiky s nulovým súčtom. Ak budeme vyčkávať a ukážeme svoje karty na ruke až na vyjednávaniach v Kodani s cieľom, aby sme pre svoje krajiny zabezpečili čo najlepšiu dohodu, žiadna dohoda pravdepodobne nebude alebo nebude dostatočne ambiciózna. Ak budú chudobnejšie krajiny vedieť, že bohaté krajiny sú pripravené niesť zodpovednosť, verím, že sa pridajú. S približujúcou sa Kodaňou musíme vytvárať dôveru a zvyšovať hybnosť. Veľký význam má rozhodnutie novej vlády v Japonsku posunúť sa z pôvodného cieľa znížiť tvorbu emisií o 8 percent do roku 2020 na 25 percentné obmedzenie. V nasledujúcich troch mesiacoch potrebujeme veľa zásahov, ktoré otočia priebeh hry. Ako vyhlásil premiér Veľkej Británie, potrebujeme vytvoriť finančnú ponuku  – 100 mld. dolárov ročne do roku 2020 – aby sme chudobnejším krajinám umožnili začať prechod k nízkouhlíkovému rozvoju a prispôsobiť sa.

Spojené kráľovstvo je odhodlané preukázať v tejto téme líderstvo. Sme prvou krajinou, ktorá si stanovila právne záväzný cieľ do roku 2020 znížiť mieru tvorby emisií CO2 o 34 percent v porovnaní v úrovňou v roku 1990 a do roku 2050 pokračovať v znižovaní o 80 percent. Ale Spojené kráľovstvo môže mať aj väčší vplyv ako súčasť mobilizovania EÚ.

EÚ má ako prvá vo svete trh s emisiami uhlíka, ktorý smeruje zdroje do chudobnejších krajín, kde je znižovanie miery tvorby emisií nákladovo najefektívnejšie. EÚ je najväčším jednotným trhom na svete. Ak definuje štandardy pre autá alebo chladničky, má moc stimulovať inovácie. EÚ je druhým najväčším donorom vo svete – ak vyskladá klimatický finančný balík, môže investovať do opatrení v rozvíjajúcich sa krajinách. A EÚ hostí šesť hlavným summitov, ktoré sa uskutočnia od teraz do decembra, a na ktorých sa zúčastnia ostatní veľkí hráči. Klimatické zmeny musia byť v centre pozornosti týchto summitov. A EÚ prosperuje vďaka veľkým projektom: mier a zmierenie po druhej svetovej vojne, jednotný trh, euro a rozširovanie. Vďaka ďalšiemu veľkému projektu – environmentálnej únii – bude EÚ katalyzátorom pre svet bez uhlíka.

Klimatické zmeny sú predmetom vedy, ekonómie a technológie. Ale dohoda dnes závisí od politiky. Potrebujeme čerstvý prístup a potrebujeme ho čo najskôr."

David Miliband
Autor je ministrom zahraničných vecí Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska


Skrátenú informáciu o obsahu komentára nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA