Odpady, ovzdušie, lesy. Ministerskí analytici načrtli najväčšie envirovýzvy

Inštitút environmentálnej politiky vidí príčinu vysokej miery skládkovania v nízkom poplatku.

„Politiky na ochranu životného prostredia sú cielené väčšinou podľa politických preferencií, či aktuálnych čiastkových problémov,“ píše Inštitút environmentálnej politiky (IEP) v úvode diskusnej štúdie Tri výzvy životného prostredia na Slovensku.

„Cieľom tejto štúdie je prostredníctvom porovnateľných ukazovateľov v životnom prostredí identifikovať oblasti, kde Slovensko najviac zaostáva za krajinami EÚ a OECD,“ pokračuje IEP. A za najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku označuje nakladanie s odpadom, kvalitu ovzdušia a lesy.

IEP súčasťou Ministerstva životného prostredia SR. Vlani vydal komentár venovaný analýze a boju s čiernymi skládkami.

Nízka miera recyklácie

Štúdia priznáva, že „miera recyklácie komunálneho odpadu je jedna z najnižších v EÚ.“

Konštatuje, že na Slovensku sa podľa Eurostatu recykluje iba približne desatina komunálneho odpadu, čo je výrazne menej ako u našich susedov (približne 25 percent) alebo priemeru EÚ (35 percent).

Za pozitívum označuje IEP mieru zhodnotenia odpadov z obalov, kde Slovensko dosahuje európsky priemer, ako aj nadpriemernú mieru ich recyklácie.

Skládka: najhoršia možnosť

Analytici kritizujú, že skládkovanie je stále dominantná forma nakladania s odpadom.

„Príčinu možno hľadať aj v jednom z najnižších poplatkov za skládkovanie. To je pritom považované za najhoršiu možnosť spracovania odpadu, keďže problém nerieši a iba ho prenáša z generácie na generáciu,“ dodávajú.

Skládky odpadu predstavujú podľa štúdie až polovicu všetkých oblastí environmentálnej záťaže s vysokým alebo značným rizikom.

Ovzdušie a lesy

Ďalšími výzvami sú špinavý vzduch a lesy.

„Pri ovzduší máme problém s nadmernou prašnosťou, prízemným ozónom a vysokými koncentráciami oxidu dusičnatého,“ uvádza štúdia.

Čo sa týka lesov, „trend intenzity ťažby dreva sa za posledných 10 rokov výrazne zhoršil.“ S tým je spojený aj nelegálny výrub dreva, najmä v Slovenskom raji. IEP tiež konštatuje, že viac ako tretina lesov na Slovensku je stredne a viac odlistnená.

Problém vysokých emisií

Celkový stav životného prostredia na Slovensku je však podľa Indexu environmentálnej výkonnosti hodnotený pozitívne. „Slovensko má 24. najlepšie životné prostredie zo 180 hodnotených krajín,“ pripomínajú analytici.

Najlepšie výsledky dosahuje v biodiverzite a biotopoch, najhoršie v kvalite ovzdušia.

Hoci Slovensku sa podarilo od roku 1990 „dramaticky znížiť“ emisie, problémovými stále zostávajú cestná doprava, priemysel (cementárne a vápenky a chemický priemysel) a domácnosti (spotreba energií na vykurovanie a chladenie).

Riešenie: podpora elektromobilov

Štúdia sa zasadzuje za „celkové zvýšenie environmentálnych daní, ktoré sú jedny z najnižších v OECD.“

Mohlo by priniesť zníženie znečistenia a – súčasne so znížením priamych daní – aj vyšší ekonomický rast. „Alternatívou je cielená podpora nízkouhlíkových technológií,“ dodáva IEP.

Zníženie emisií možno podľa analytikov dosiahnuť aj cielenou podporou v konkrétnych sektoroch. Ako príklady uvádzajú znížený poplatok za registráciu automobilov s alternatívnymi palivami a elektromobilov a dotačnú schému pre nákupcov elektromobilov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA