Zasahovať do obchodu s emisiami je chyba

Návrh odložiť niektoré emisné povolenky v európskom systéme obchodovania s emisiami (EÚ ETS), čím by sa mala zvýšiť ich cena, je zlým krokom pre kredibilitu schémy aj pre európsku konkurencieschopnosť – najmä pre chemický priemysel. Tvrdí to William Garcia z asociácie CEFIC.

Európsky parlament hlasoval 15. marca v prospech rezolúcie o cestovnej mape pre prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku a za návrh, aby Európska komisia zvážila ´odklad´ povoleniek CO2 v rámci schémy pre obchodovanie s emisiami.

Návrh, podľa ktorého sa majú emisné povolenky CO2 vyčleniť z aukčnej fázy by vážne poškodil konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, napríklad chemického, a podlomil dôveru všetkých účastníkov na trhu ETS.

Ak by malo dôjsť k odloženiu, vytvorila by sa nežiaduca neistota. Firmy, ktoré sa podieľajú na ETS, by boli nútené zmeniť už dohodnuté pravidlá hry. Nevedeli by, koľko povoleniek by sa vylúčilo alebo aký vplyv by to malo na cenu tých zvyšných, keďže nie sme schopní presne určiť efekt. Zmena pravidiel vytvára aj dlhodobú ujmu, keďže stanovuje nebezpečný precedens, na ktorý budú iné krajiny – ktoré tvoria obrovskú väčšinu svetových emisií – hľadieť s úzkosťou pred tým, než zvážia svoje vlastné systémy typu ETS.

S tým, ako sa od nasledujúceho januára začne chemické odvetvie podieľať na fáze 3 schémy, obávame sa, že odklady podstatne dvoma spôsobmi zasiahnu kupujúcich, ktorí im budú chcieť vyhovieť, ako sú chemické firmy. Po prvé, priame náklady firiem sa zvýšia, pretože stúpne cena za certifikáty emisných povoleniek. Po druhé, nepriame náklady nás môžu zasiahnuť ešte tvrdšie nakoľko ceny elektriny, ktoré stanovia dodávatelia energie by sa mohli zvýšiť s tým, ako prenesú dodatočné náklady vzniknuté pri ich nákupe emisných certifikátov.

Chemickí producenti, napriek tomu, že už od roku 1990 znížili spotrebu energie na jednotku produkcie o 54 %, by predčasne čelili dodatočným nákladom, nakoľko užívanie energie môže tvoriť až 60 % ich prevádzkových nákladov.

Účinky sú jasné. Najvýraznejším bude to, že chuť firiem zabezpečiť si jednosmerné lístky bude rásť s tým, ako začnú obchodovať na iných trhoch – únik uhlíka. Nedávna štúdia, ktorú zverejnila Severská rada ministrov s názvom Únik uhlíka zo severského pohľadu to len potvrdzuje.

ETS funguje

Aj keď nie je dokonalý, tak ETS funguje. Schéma je na dobrej ceste splniť cieľ EÚ znížiť do roku 2020 skleníkové plyny o 20 %, pričom tento výsledok sa dosiahne za oveľa nižšie náklady pre spoločnosť ako sa pôvodne plánovalo. Kritici tvrdia, že odklad je nutný na to, aby sa zvýšila cenová úroveň ETS, ktorá sú podľa nich príliš nízka, čím bráni novým investíciám do obnoviteľnej kapacity v EÚ. Údaje však ukazujú, že rok 2011 bol, čo sa týka investícii, rokom rekordným. Tieto investície tlačili na znižovanie ceny, ktorá klesala rýchlejšie ako sa pôvodne očakávalo a pravdepodobne ešte viac zníži dopyt.

Obchodný záujem diktuje spoločnostiam znížiť emisie CO2. Chemický priemysel nie je výnimkou. Celý sektor znížil od roku 1990 do roku 2009 produkciu skleníkových plynov o 49 %, zatiaľ čo produkcia vzrástla o 60 %.

Inovácie sú cesta vpred

Nech už sa príjme akékoľvek politické riešenie, inovácie budú v tejto debate hrať svoju úlohu. Nákladovo efektívna, nízkoemisná technológia prichádza iba z prevratných technológií v odvetviach ako je ten chemický. To by mohlo viesť k menšej závislosti na uhlí s vysokým CO2 – zmene hry.

Musíme odviesť debatu od odkladov a pohnúť sa smerom k inováciám. Ak to neurobíme, potom treba očakávať, že firmy uvidia vyššie účty za elektrinu a budú mať silnejší stimul pre premiestnenie. Neočakávajme však, že si ETS získa pozíciu ako politické riešenie zo strany  mimoeurópskych tvorcov politiky.“

Pozadie

William Garcia je generálny riaditeľ pre energetiku, HSE a logistiku v Európskej rade pre chemický priemysel (CEFIC). Tento komentár poskytol exkluzívne pre EurActiv.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA