ČTK – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Mon, 15 Apr 2019 08:58:08 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.2.2 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png ČTK – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Česi žalujú EÚ za zbraňovú smernicu, generálna advokátka odporúča jej zamietnutie https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/cesi-zaluju-eu-za-zbranovu-smernicu-generalna-advokatka-odporuca-jej-zamietnutie/ Mon, 15 Apr 2019 08:58:08 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121508 Generálna advokátka Súdneho dvora EÚ odporučila tomuto súdu, aby zamietol českú žalobu na smernicu EÚ, zavádzajúcu prísnejšie pravidlá pre nadobúdanie a držanie strelných zbraní. Názor generálnych advokátov pre súd nie je záväzný, sudcovia však často odporúčanie potvrdia.

Česká republika sa na súde domáha zrušenia smernice, zakazujúcej niektoré poloautomatické zbrane a zásobníky. Podľa českej žaloby je smernica diskriminačná a zbytočne obmedzuje držiteľov legálnych zbraní. Brusel zdôvodňuje novú právnu úpravu snahou znemožniť či sťažiť teroristom zaobstarávanie zbrane.

Česi idú žalovať Úniu za smernicu o zbraniach

Podľa Prahy je európska smernica diskriminačná a trestá „slušných držiteľov zbraní“.

Držanie zbrane nie je právom

Generálna advokátka Eleanor Sharpstonová v zdôvodnení okrem iného uviedla, že nová smernica neporušuje vlastnícke právo, keďže toto právo môže byť vo verejnom záujme a za podmienok ustanovených zákonom obmedzené. V práve Únie podľa nej navyše neexistuje žiadne základné právo na držanie zbrane.

Sharpstonová tiež zdôraznila, že po teroristických útokoch v Európe v roku 2015 bolo pravdepodobné, že členské štáty prijmú rozdielne vnútroštátne ochranné opatrenia ohľadom strelných zbraní. Podľa nej bolo preto nevyhnutné, aby EÚ prijala jednotnú legislatívu, ktorá na únijnej úrovni zvýši bezpečnosť a zároveň nenaruší zásadu voľného pohybu tovaru, v tomto prípade strelných zbraní.

Advokátka takisto vo svojom zdôvodnení uviedla, že pri prijímaní sprísnenej smernice bola v Únii naliehavej situácii, a EÚ preto musela urýchlene riešiť výzvy vyplývajúce z teroristických útokov v Európe v roku 2015.

Česi so zbraňou môžu "brániť" krajinu, parlament odobril ústavný zákon

Novela ústavy umožňuje majiteľom zbraní zasiahnuť na zaistenie bezpečnosti republiky. Je však v rozpore so smernicou EÚ.

Česko podporuje Maďarsko a Poľsko

Úpravu, ktorá zakazuje niektoré poloautomatické zbrane či zásobníky, schválili krajiny EÚ aj Európsky parlament predvlani. Návrh získal podporu väčšiny krajín EÚ a drvivej väčšiny europoslancov.

Česko, podporované v tomto spore Maďarskom a Poľskom, spochybňuje spôsob prijatia tejto novely predchádzajúcej smernice o kontrole získavania a držania zbraní. Niektoré jej ustanovenia nie sú dostatočne presné a zrejmé, a preto neumožňujú majiteľom zbraní poznať ich práva a povinnosti, tvrdí okrem iného žaloba.

ČR mala smernicu EÚ sprísňujúce kontrolu nad zbraňami zaviesť do svojho právneho poriadku do vlaňajšieho septembra, čo ale podobne ako mnoho ďalších členských štátov Únie nestihla. V Čechách by sa zmeny dotkli takmer všetkých, asi 300 tisíc držiteľov zbrojných preukazov a tiež držiteľov znehodnotených zbraní alebo zásobníkov, ktoré zatiaľ nepodliehajú evidencii. Spolu má ísť o vyše 819 tisíc zbraní.

Poloautomatické zbrane uniknú zákazu, Komisia ustúpila

Nedôjde ani k obmedzeniu veľkosti zásobníkov, ako predpokladal pôvodný návrh. V záujme dohody však exekutíva ustúpila členským štátom a europoslancom.

Súdny dvor Európskej únie sa začiatkom marca začal zaoberať žalobou, ktorou sa Česká republika navrhuje zrušenie tzv. Zbraňové smernice. Na rozsudok si však Praha počká pravdepodobne do jesene.

]]>
Mobilní operátori napadli na Súdnom dvore EÚ zastropovanie cien hovorov https://euractiv.sk/section/digitalizacia/news/mobilni-operatori-napadli-na-sudnom-dvore-zastropovanie-cien-hovorov-v-unii/ Thu, 04 Apr 2019 08:37:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121233 Po zrušení roamingu bola v Únii minulý rok prijatá aj smernica, ktorá stanovuje maximálne ceny volaní a textových správ. Proti nej sa v marci na Súdnom dvore EÚ ohradili európski operátori. Rozsudok v tejto veci môže mať veľké finančné následky.

Španielska Telefónica a nemecký Deutsche Telekom smernicu na súde EÚ napadli, ale podľa informácií ČTK nepožiadali o pozastavenie účinnosti smernice do rozhodnutia súdneho dvora.

„Prípady budú posudzované v štandardnom režime,“ potvrdil hovorca súdu. Znamená to, že príslušné rokovania by sa v tomto roku ešte nemuseli uskutočniť a rozsudok bude vynesený najskôr v lete budúceho roka.

Smernica o kódexe pre elektronickú komunikáciu, ktorá bola prijatá s cieľom podporiť kvalitné pevné a mobilné pripojenie v EÚ a ktorá má zabezpečiť lacnejšie volania a textové správy do iných členských krajín Únie, nadobudne právnu účinnosť 15. mája.

Od vtedy majú v Únii začať platiť maximálne zastropované ceny 19 centov plus daň za minútu volania do zahraničia a šesť centov plus daň za textovú správu. Novinka dopĺňa už platné zrušenie roamingových poplatkov za volania zo zahraničia domov, doteraz totiž v zásade platia dve rôzne ceny v závislosti od smeru cezhraničného hovoru.

Roaming bez poplatkov v Spojenom kráľovstve po brexite nemusí platiť

V prípade scenára brexitu bez dohody sa zrušenie roamingových poplatkov v rámci Únie už na Britániu nebude vzťahovať.

Španielska a nemecká spoločnosť si myslia, že nové pravidlá porušujú „princípy subsidiarity a proporcionality“, teda, že je legislatíva na úrovni Únie v tomto prípade zbytočná a právne nepodložená. Operátori sú podľa informácií ČTK tiež presvedčení, že zasahuje do ich majetkových práv i práva na slobodu podnikania. Navyše im vadí, že dôsledky, ktoré môže smernica priniesť, neboli dostatočne preskúmané a jasné.

Politická clona?

Ak Súdny dvor EÚ rozhodne v prospech firiem, veľmi pravdepodobne by rozsudok mal retroaktívnu účinnosť, z čoho by vyplývali aj ďalšie, prevažne finančné dôsledky.

„Zastropovanie cien na 19 centov za minútu pri volaní z domu do inej krajiny EÚ platiť bude, no podaná žaloba môže do budúcna riešenie vecí skomplikovať. Poďakovať môžeme mocným lobby operátorom,“ vyjadrila sa k situácii česká europoslankyňa Dita Charanzová (ALDE), ktorá návrh na zastropovanie presadila.

„Na tvrdý odpor operátorov som narážala v priebehu celého rokovania o návrhu, operátori odmietali pristúpiť na zníženie cien, hoci si za volania do zahraničia účtujú aj stonásobok svojich skutočných nákladov. Práve premrštené ceny za volania do inej krajiny EÚ ma motivovali k tomu, aby som sa situáciou zaoberala,“ dodala Charanzová.

Ceny za bezdrôtový internet klesajú aj na Slovensku, štát dokáže výrazne pomôcť

Ceny za využívanie širokopásmového mobilného internetu v Európe od roku 2017 výrazne klesli. Tento trend možno očakávať aj v oblasti mobilných hovorov a smsiek. Od polovice mája totiž začnú platiť cenové stropy v rámci Európskej únie.

Odpor operátorov k smernici bol reprezentovaný napríklad Asociáciou najväčších európskych mobilných operátorov (ETNO), ktorá ju vo svojom vyjadrení označila za premárnenú príležitosť.

„Nešťastné rozhodnutie regulovať výšku cien hovorov v rámci EÚ je obyčajnou politickou clonou, ktorá má zatieniť nedostatočný pokrok v ostatných agendách smernice. (…) Táto neoprávnená regulácia stanovuje veľmi nebezpečný precedens pre ostatné oblasti priemyslu v EÚ,“ uviedla na adresu smernice minulý rok Asociácia.

]]>
Venezuela neumožnila europoslancom vstup do krajiny. Únia koncom týždňa vyšle technickú misiu https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/venezuela-neumoznila-europoslancom-vstup-do-krajiny-unia-koncom-tyzdna-vysle-technicku-misiu/ Tue, 19 Feb 2019 10:19:44 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119902 Venezuelské úrady zamietli vstup do krajiny skupine europoslancov. Vláda ich o odmietnutí vstupu vopred informovala. O situácii rokovala Rada pre zahraničné veci Európskej únie.

Skupine europoslancov, ktorá v nedeľu (19. február) priletela na oficiálne pozvanie venezuelského parlament, úrady odopreli vstup do krajiny. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí stretnutie označilo za konšpiráciu a provokáciu.

Delegácia vedená španielskym europoslancom Estebanom Gonzálesom Ponsem navštívila Venezuela za účelom stretnutia s dočasným prezidentom Juanom Guaidóm, ktorého od januára uznalo viac ako 50 krajín. „Zobrali nám pasy a neoznámili dôvod prečo nás vyhosťujú.“ uviedol na videu zverejnenom v nedeľu na sociálnych sieťach Pons. Dodal, že prileteli na oficiálne pozvanie parlamentnej komisie pre zahraničné záležitosti, a že sú prvé medzinárodné delegácií, ktorá Guaidóa prišla navštíviť.

Europoslanci boli o odmietnutí vstupu vopred informovaní

Ponsa sprevádzali holandská europoslankyňa Esther de Langeová, Portugalčan Paulo Rangel a Španieli José Salafranca, Juan Salafranca a Gabriel Mato. Pons dnes zopakoval, že europoslanci podporujú Guaidóa v jeho snahe ukončiť Madurovu autoritársku vládu, vytvoriť prechodný kabinet a usporiadať slobodné voľby. Venezuelský minister zahraničia Jorge Arreaza uviedol, že europoslanci boli informovaní niekoľko dní vopred, že venezuelské úrady  ich do krajiny nepustia. „Zamýšľali navštíviť krajinu s konšpiratívnymi cieľmi,“ uviedol Arreaza s tým, že išlo o ďalšiu provokáciu Západu.

Stane sa Venezuela novým bojiskom svetových mocností?

Spojené štáty aj Európska únia podporili lídra opozície, ktorý vyhlásil, že v štáte preberá exekutívne právomoci. Rusko, Čína, Irán aj Turecko stoja na strane doterajšieho prezidenta Madura. Masové protesty si už vyžiadali obete na životoch.

To, že europoslanci boli o odmietnutí vstupu do krajiny vopred informovaní dnes na tlačovej konferencii po rokovaní Rady pre zahraničné veci EÚ potvrdila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová. „Ľutujeme, že im vstup do krajiny nebol umožnený. Bolo by dobré, keby túto možnosť mali a mohli rokovať s relevantnými predstaviteľmi, „uviedla.

Delegácia europoslancov z Venezuely tiež odkázala, že požiada EÚ, aby vystúpila z medzinárodnej kontaktnej skupiny. Tú Únia vytvorila spolu s Mexikom a Uruguajom v snahe dosiahnuť slobodných volieb prostredníctvom dialógu opozície s Maduro. Dialóg ale venezuelská opozícia odmieta s tým, že najprv sa musí Maduro vzdať moci. Frakcia tiež vyzvala k odobratiu diplomatického postavenie zástupcom režimu prezidenta Nicolasa Madura pri EÚ aj v členských krajinách Únie. Európska únia ako celok Guaidóa explicitne neuznala, ale aj ona označila minuloročné prezidentské voľby vo Venezuele za neslobodné. Európsky parlament uznal Guaidóa v nezáväznej rezolúcii.

Francúzsko a Španielsko postup Venezuely odmietli

Minister zahraničia Španielska Josep Borrell a Francúzska Jean-Yves Le Drian sa dnes v Bruseli voči postupe venezuelských úradov ohradili. „Samozrejme, že by sme uvítali, aby bol delegácii europoslancov vstup do Venezuely povolený a odmietame postup Madurovej vlády. Vlády, ktorá je spochybňovaná, „uviedol tlače pred dnešným rokovaním Rady pre zahraničné veci EÚ Borrell. „Dôrazne protestujeme proti vyhosteniu únijných zákonodarcov, ktorí vo Venezuele chceli vyjadriť svoje obavy nad stavom demokracie v krajine,“ dodal Le Drian.

Slovensko sa priklonilo k Taliansku a odmietlo uznať venezuelského opozičného lídra

Slovensko sa nepridá na stranu západných spojencov a neuzná venezuelského opozičného lídra Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Nicolas Maduro zatiaľ zablokoval humanitárny konvoj a Donald Trump nevylučuje vojenský zásah.

Borrell tiež uviedol, že bol v kontakte so španielskym veľvyslancom v Caracase, ktorý „urobil všetko pre to, aby s venezuelským ministerstvom zahraničia vyjednal povolenie vstupu pre europoslancov.“

O situácii vo Venezuele dnes jednala Rada EÚ

Na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní Rady oznámila Mogheriniová novinárom, že činnosť EÚ v otázke venezuelskej kríza pokračuje. Šéfka unijnej diplomacie niekoľkokrát zdôraznila, že záujmom Únie je podporiť demokratickú transformáciu krajiny, mierové vyriešenie krízy a rýchle usporiadanie demokratických prezidentských volieb. „EÚ kategoricky odmieta podporu akejkoľvek vojenskej eskalácie okolo Venezuely či priamo v nej,“ dodala.

Predmetom dnešného rokovania bola tiež humanitárnu pomoc. „Hovorili sme o potrebe zvýšenia humanitárnej pomoci, pretože Venezuela čelí zásadnému nedostatku potravín, liekov a základných potrieb,“ povedal po rokovaní novinárom český minister zahraničia Tomáš Petříček. Mogheriniová v otázke humanitárnej pomoci zdôraznila, že pomoc pre krízou zmietanú krajinu nesmie byť zneužívaná k žiadnym ďalším účelom.

Tento týždeň vo Venezuele vrcholia prípravy sobotňajšej demonštrácie, na ktorú sa tamojšia opozícia snaží zvolať čo najviac ľudí so zámerom presvedčiť armádu, aby nebránila vstupu humanitárnej pomoci do krajiny. Tú Madurova označuje za začiatok vojenskej intervencie Spojených štátov.  Venezuelské úrady preto zvyšujú prítomnosť vojakov na kolumbijskej hranice, pri ktorej sa v blízkosti kolumbijskej Cúcuty pomoc sústredí. Maduro tvrdí, že Venezuela pomoc nepotrebuje a potraviny v humanitárnych dodávkach označil za pokazené a kontaminované.

Únia vyšle do Venezuely špeciálnu technickú misiu

Ešte tento týždeň odcestuje do Venezuely špeciálna technická misia vedená Úniou a Uruguajom, aby priamo v Caracase hľadala spôsob, ako dospieť k pokojnému a demokratickému riešeniu hlbokej krízy v krajine. Cieľom je čo najrýchlejšie usporiadanie nových prezidentských volieb. Vytvorenie misie presadzovalo Španielsko a Portugalsko na nedávnom stretnutí v Montevideu, kde sa konalo prvé stretnutie medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Venezuelu.

Diplomati vyslaní do Venezuely na základe dohody kontaktnej skupiny by som vstupom do krajiny problém mať nemali.  „Tento týždeň bude do Venezuely vyslaný expertný tím EÚ, ktorý by mal byť v kontakte s Národným zhromaždením. Cieľom je detailnejšie preskúmať situáciu na mieste. Je to ďalší krok, ktorým môže Únia prispieť k politickému riešeniu situácie. Veríme, že misia sa na územie Venezuely dostane, „okomentoval plánovaný postup Únie Petříček.

Španielsky minister zahraničia Borrell spresnil, že úlohou technickej misie bude zistiť, aké kroky je potrebné do budúcnosti podniknúť, a ako sa posunúť bližšie k novým demokratickým voľbám.

]]>
Migrantov z lode Aquarius si rozdelí šestica krajín, Malta uvoľnila prístav https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/migrantov-z-lode-aquarius-si-rozdeli-sestica-krajin-malta-uvolnila-pristav/ Wed, 15 Aug 2018 09:29:46 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=114170 Po niekoľkých dňoch čakania zakotví odmietaná loď Aquarius so 141 migrantmi na palube na Malte. Polovica jej pasažierov nie je plnoletá.

Niekoľko krajín Európskej únie si medzi sebou rozdelí 141 migrantov zo záchranárskej lode Aquarius a ďalšiu stovku utečencov z iných plavidiel v Stredozemnom mori. Napísal to denník El País, ktorý sa odvoláva na zdroje v španielskej vláde. Ešte do včerajšieho dňa pritom loď nedostala od žiadnej európskej krajiny povolenie na vylodenie cestujúcich.

Aquarius bude môcť nakoniec zakotviť na Malte, odkiaľ migranti poputujú do ďalších krajín. Európska komisia včera (14.augusta) uviedla, že pôjde o Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Portugalsko a Luxembursko.

„Malta urobí ústupok a umožní tejto lodi vstup do svojich prístavov, hoci nie je zo zákona povinná tak urobiť,“ oznámila maltská vláda.

„Malta bude fungovať ako logistická základňa a všetkých predpokladaných 141 migrantov na palube bude rozdelených medzi Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Portugalsko a Španielsko,“ citovala z vyhlásenia agentúra Reuters.

Rozhodnutie Malty a piatich krajín privítal na svojom twitterovom účte aj európsky komisár pre migráciu a vnútro Dimitris Avramopoulos. Krajinám, ktoré utečencov prichýlia, poďakoval za solidaritu.

Malta prijala aj ďalších migrantov

Malta zároveň informovala, že k jej brehom bolo v pondelok (13. augusta) dopravený ďalších 114 utečencov. Šesťdesiat z nich má byť prerozdelených medzi ďalšie štáty Únie.

Podľa zdrojov denníka El País sa na rozdelení migrantov dohodla šestica krajín, pričom z oboch skupín má Španielsko prijať 60 ľudí. Portugalská vláda oznámila, že prijme dohromady 30 migrantov z lode Aquarius a ďalších plavidiel, ktoré sa teraz nachádzajú pri Malte.

Aquarius vzal na svoju palubu ľudí z dvoch plavidiel ešte v piatok (10. augusta). Na jednom bolo 25 utečencov, na druhom 116. Podľa Lekárov bez hraníc viac ako dve tretiny z týchto ľudí pochádzajú z Eritrey a zo Somálska.

Potrebujeme dlhodobé riešenie

O utečencoch, ktorí sú v súčasnosti na palube lode Aquarius, povedala šéfka organizácie SOS Méditerranée Sophie Beauová, že ich stav je stabilný. Ľudia sú však podľa nej vyčerpaní, unavení a dehydrovaní. Mnohí prešli tábormi v Líbyi, kde s nimi zle zaobchádzali.

Eurokomisár Avramopoulos včera (14. augusta) tiež uviedol, že Európska únia potrebuje nájsť dlhodobé riešenie migračnej otázky.

„Nemôžeme sa spoliehať na náhodné dohody, potrebujeme udržateľné riešenia. Nejde o zodpovednosť jedného členského štátu alebo ich malého počtu, ale Európskej únie ako celku,“ vyhlásil Avramopoulos.

Nemecko a Španielsko uzavreli migračnú dohodu

Španielsko prijme späť migrantov, ktorí sa cez jeho územie dostali do Nemecka. Španielsky minister zahraničia hovorí, že pôjde o „veľmi malý počet ľudí“.

Uzavreli prístavy

Loď Aquarius, ktorú prevádzkujú humanitárne organizácie SOS Méditerranée a Lekári bez hraníc, čakala na povolenie na zakotvenie už od minulého piatku (10. augusta), kedy pri líbyjských brehoch vzala na palubu 141 migrantov. Približne polovicu z nich (73 ľudí) tvoria osoby mladšie ako 18 rokov.

Svoje prístavy cez víkend uzavreli Taliansko aj Malta a loď tak zostávala v medzinárodných vodách v blízkosti Malty a talianskeho ostrova Lampedusa. Podobnú situáciu loď absolvovala už pred dvoma mesiacmi, keď plavidlo prevážalo vyše 600 afrických utečencov. Po deviatich dňoch na otvorenom mori ju nakoniec prijalo Španielsko.

Dvaja talianski ministri včera poukázali na to, že Aquarius sa plaví pod vlajkou Gibraltaru, a že by zodpovednosť malo prijať Spojené kráľovstvo.

Nie do Talianska!

Taliansky minister vnútra Matteo Salvini povedal, že títo utečenci sa nevylodia v žiadnom talianskom prístave. Na Twitteri uviedol, že loď Aquarius je „majetkom Nemecka, prenajala si ju francúzska mimovládna organizácia, má zahraničný posádku, je v maltských vodách a plaví sa pod vlajkou Gibraltaru“.

„Môžete si plávať kamkoľvek chcete, ale nie do Talianska! Prestaňte obchodovať s ľudskými bytosťami,“ napísal Salvini.

Jeho koaličný kolega a minister dopravy a infraštruktúry Danilo Toninelli tiež na Twitteri uviedol, že Aquarius sa koordinuje s líbyjskou pobrežnou strážou v oblasti, ktorá spadá do zodpovednosti tejto stráže.

OSN: Tvrdý postoj voči migrácii môže byť v rozpore s medzinárodným právom

Európska komisia plánuje po prvýkrát vynaložiť viac peňazí na kontrolu migrácie a posilnenie hraníc, než na rozvoj Afriky. Počet migrantov sa pritom znížil o 80 percent.

„Tá loď je teraz v maltských vodách a má vlajku Gibraltaru. Zodpovednosť za poskytnutie ochrany ľuďom z týchto stroskotaných lodí má Británia,“ napísal Toninelli.

Podľa medzinárodného práva sa má o zachránených postarať krajina s najbližším prístavom, čo bola v čase záchrany Líbya.

Beauová ale oznámila, že líbyjská pobrežná hliadka vyhlásila, že krajina nemôže utečencom poskytnúť bezpečný prístav. Bezpečný prístav znamená miesto, ktoré dokáže utečencom poskytnúť ochranu, čo podľa Beauové „nie je za súčasnej situácie v žiadnom prípade Líbya“.

Komisia chce dať Maroku ďalšie peniaze na zastavenie migrácie

Maroko sa stáva hlavnou prestupnou zastávkou migrantov smerujúcich do EÚ. Európska komisia mu prisľúbila finančnú pomoc.

SOS Méditerranée aj Lekári bez hraníc už dva mesiace apelujú na európske inštitúcie, aby pracovali na mechanizme, ktorý by zabránil podobnej patovej situácii lodí na mori, uviedla Beauová pre novinárov.

Do Európy sa tento rok cez Stredozemné more dostalo viac ako 61 tisíc migrantov, pričom vlani to bolo za rovnaké obdobie viac ako 118 tisíc a predvlani viac ako 265 tisíc. Najviac migrantov prijalo v tomto regióne v roku 2018 Španielsko (25 tisíc), nasledované Talianskom a Gréckom. Na stredomorskej migračná trase zahynulo alebo zmizlo od začiatku roky 1524 ľudí, uviedla ČTK.

]]>
Označenie paliva na čerpacích staniciach sa v celej Únii zjednotí, staré názvy ostanú tiež https://euractiv.sk/section/energetika/news/oznacenie-paliva-na-cerpacich-staniciach-sa-v-celej-unii-zjednoti-stare-nazvy-ostanu-tiez/ Wed, 15 Aug 2018 07:00:27 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=114152 Európska únia zavádza jednotné označenie, vďaka ktorému bude jasné, aké palivo a s akým maximálnym množstvom biozložky možno do konkrétnych vozidiel natankovať. Zlepšiť sa tým má orientácia európskych vodičov v pohonných hmotách.

V celej Európskej únii začne od 12. októbra platiť jednotné značenie motorových palív. Stojany aj tankovacie pištole preto budú na všetkých čerpacích staniciach označené novými symbolmi. Existujúce názvy palív môžu byť ponechané paralelne s novými symbolmi.

Príslušné značky ponesú na kryte od nádrže tiež novovyrobené autá. Starších vozidiel sa označovanie týkať nebude. Informovali o tom včera na tlačovej konferencii zástupcovia Českých automobiliek a petrolejárov. Tí nové opatrenia vítajú.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Kruh pre benzín, štvorec pre naftu a kosoštvorec pre plyn

Palivá budú od polovice októbra rozdelené do troch skupín. Benzín ponesie označenie v kruhu, naftové paliva vo štvorci a plynové v kosoštvorci. Písmená v uvedených symboloch budú označovať typ biozložky, číslo určí jej podiel.

„Nejde o veľké zmeny, doterajšie označovanie si čerpacie stanice môžu ponechať, musia však dodržať aj tie nové,“ uviedol výkonný riaditeľ Združenia automobilového priemyslu v Českej republike (AutoSAP) Zdeněk Petzl.

Väčšina čerpacích staníc podľa ale neho zachová aj doterajšie označenia.

Najčastejšie využívané benzínové palivá v Česku, Natural 95 a Natural 98, budú vedľa starých názvov po novom označované ako „E5“, klasický diesel motoristi nájdu pod značkou „B7“. Označenie plynných palív sa bude zhodovať so súčasnými skratkami – H2, CNG, LPG a LNG.

Nové značky by sa v budúcnosti mali ďalej rozširovať podľa vývoja alternatívnych pohonných hmôt.

Viac amerického plynu v Európe? Trumpovu dohodu s Junckerom spochybňuje trh

V Európskej únii dominuje lacný ruský plyn a politici to tak skoro nezmenia. Jedinou krajinou, ktorá sa chystá vo veľkom nakupovať LNG zo Spojených štátov, je Poľsko.

Orientácia európskych spotrebiteľov sa zlepší

Predseda Únie nezávislých producentov ropy Českej republiky (SČS) Ivan Indráček uviedol, že zmeny by mali odstrániť prípady, kedy majú pohonné hmoty v rôznych krajinách EÚ rôzne označenia, čo môže byť pre spotrebiteľa mätúce. Podľa neho je v Česku zhruba sto prípadov ročne, kedy si motoristi potrebné palivo zamenia za iné.

„Brusel si za toto nariadenie určite zaslúži pochvalu, vytvorenie jednotnej symboliky nenarúšajúcu marketingové názvy jednotlivých spoločností, dáva zmysel. Zvlášť vtedy, keď sa na trhu objavujú a ďalej budú objavovať nové palivá a zákazník by sa tak mohol v ponuke v rôznych krajinách horšie orientovať,“ povedal v súvislosti so zmenami Indráček.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

„Na všetkých našich 406 čerpacích staniciach máme nová označenie palív od minulého týždňa. Toto značenie je v rámci krajín Európskej únie jednotné, čo vodičom uľahčuje orientáciu pri tankovaní na cestách v zahraničí,“ povedal včera (14. augusta) hovorca siete českých čerpacích staníc Benzina Pavel Kaidl.

Dodal, že „samotné marketingové názvy jednotlivých palív, ako je napríklad u nás Efecta alebo Verva, zostanú aj naďalej zachované“.

Podľa petrolejárov budú české čerpacie stanice pripravené do konca septembra. Splnenie povinnosti bude následne kontrolovať Česká obchodná inšpekcia.

]]>
Stavbe Nord Streamu 2 na nemeckom území už nič nebráni https://euractiv.sk/section/energetika/news/stavbe-nord-streamu-2-na-nemeckom-uzemi-uz-nic-nebrani/ https://euractiv.sk/section/energetika/news/stavbe-nord-streamu-2-na-nemeckom-uzemi-uz-nic-nebrani/#respond Wed, 28 Mar 2018 12:51:31 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=108764 Nemecký regulačný orgán schválil výstavbu a prevádzku sporného ruského plynovodu v tamojších vodách. CDU a ďalšie dve politické strany sa vyslovili proti projektu.

Nemecký Spolkový úrad pre lodnú dopravu a hydrografiu dospel k záveru, že výstavba 31 kilometrov dlhého úseku Nord Streamu 2 v nemeckých vodách nepredstavuje žiadne riziko pre dopravu, obchod alebo životné prostredie. Oznámil to v utorok 27. marca.

Výstavbe kontroverzného plynovodu na nemeckom území tak už nič nebráni.

Spoločnosť Nord Stream 2 AG, ktorá patrí pod ruskú štátnu energetickú spoločnosť Gazprom, uviedla, že je s výsledkom „spokojná“.

Očakáva, že v najbližších mesiacoch získa povolenie aj od ďalších štyroch krajín, cez ktoré pôjde trasa podmorského plynovodu – Ruska, Fínska, Dánska a Švédska.

Nord Stream 2: Ak nás zablokuje Dánsko, budeme hľadať inú trasu

Nový plynovod medzi Ruskom a Nemeckom by mal vstúpiť do prevádzky v roku 2019.

„Stavebné práce sa začnú realizovať v roku 2018, ako bolo pôvodne naplánované,“ dodala spoločnosť pre agentúru Reuters.

Kontroverzný projekt

Nord Stream 2 je 1 225 kilometrov dlhý plynovod, ktorý by mal priamo prepojiť Nemecko s Ruskom.

Projekt je rozšírením pôvodného plynovodu Nord Stream, ktorý obchádza Ukrajinu, Poľsko a Slovensko. Prepravuje plyn po dne Baltického mora. Prepravná kapacita sa zvýši až dvojnásobne.

Trasa Nord Streamu 2 by mala viesť prechádzať aj dánskym ostrovom Bornholm, ktorý leží medzi Švédskom a Poľskom.

Voči plynovodu sa už od začiatku postavilo 13 štátov, najmä zo strednej a východnej Európy. Patrí medzi ne Poľsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko či Grécko.

Sú Američania na Nord Stream 2 príliš mäkkí? Poliaci chcú sankcie

Plynovod, ktorý má viesť z Ruska popod Baltické more, získal povolenie na stavbu v nemeckých teritoriálnych vodách.

V rozpore s energetickou úniou?

Podľa nich by Nord Stream 2 len zvýšil závislosť Európy od ruského plynu, čo by viedlo k posilneniu politického vplyvu a energetického monopolu tejto krajiny.

Moskva už viackrát zneužila svoje postavenie na trhu. Prostredníctvom cien plynu tlačila napríklad na Ukrajinu počas rastúceho konfliktu a anexie Krymského polostrova v roku 2014.

Mnohé krajiny, vrátane Slovenska, by navyše prišli o príjmy z tranzitných poplatkov.

Odporcovia Nord Streamu 2 tvrdia, že je v úplnom rozpore s konceptom energetickej únie, ktorá je založená na solidarite, diverzifikácií dodávok či energetickej bezpečnosti.

Nemeckí odporcovia

Aj v samotnom Nemecku existuje odpor voči ruskému plynovodu. Minulý mesiac vznikla nezvyčajná aliancia vysokopostavených nemeckých politikov z Kresťanskej demokratickej únie, zo strany Slobodných demokratov  a Zelených.

Spoločne sa postavili proti tomu, aby bola výstavba Nord Streamu 2 schválená.

„Európsku úniu by to politicky rozdelilo. Spochybnilo by to aj našu solidaritu voči Poľsku, našim baltským susedom, Slovensku a Ukrajine, ale aj Švédsku a Dánsku,“ píšu v liste pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Merkelová verí, že Nord Stream 2 je čisto „ekonomický projekt“ bez potreby politickej intervencie.

Návrh Komisie

Európska komisia minulý rok uviedla, že Únia „nepotrebuje“ Nord Stream 2, pretože chce dosiahnuť energetickú bezpečnosť a diverzifikovať svoje dodávky plynu.

Komisia sa už pokúsila projekt prekaziť návrhom legislatívy, podľa ktorého by Nord Stream 2 spadal pod právnu jurisdikciu Európskej únie.

Komisia ide pre Nord Stream 2 meniť európsku legislatívu

Európska exekutíva chce odstrániť právnu neistotu okolo ruského plynovodu. Dosiahne opak, tvrdia jeho zástancovia.

Podľa navrhovaných zmien by všetky dovozné potrubia museli spĺňať pravidlá Únie. Tie vyžadujú, aby plynovody neboli priamo vlastnené dodávateľmi plynu (unbundling), a aby bolo tretím stranám poskytnutých minimálne 10 percent z ich celkovej kapacity. Pravidlá zahŕňajú aj nediskriminačné sadzby a transparentné operácie.

Proti návrhu sa však postavilo právne oddelenie Rady, ktorá zastupuje členské štáty. Argumentovalo tým, že Únia nemá dostatočnú jurisdikciu nad plynovodmi, ktoré prechádzajú výhradnou hospodárskou zónou členských štátov.

Potreba medzivládnej dohody

Právna služba Rady teraz prijala aj druhú časť svojho právneho stanoviska s dátumom 26. marca 2018.

Dokument, ktorý získal EURACTIV.com, uvádza, že medzivládna dohoda „je potrebná na vyriešenie rozporuplných požiadaviek“, keďže časť plynovodu nespadá pod európsku jurisdikciu. Pre medzivládne rokovania s Moskvou sa práve snaží Komisia od Rady získať mandát.

To by si však vyžadovalo zásahy, ktoré sú „objektívne odôvodnené a časovo obmedzené“ s cieľom dodržiavať zásady jednotného uplatňovania práva Únie a rovnakého zaobchádzania, tvrdí právne oddelenie Rady.

„Predpokladaný režim výnimiek nespĺňa tieto požiadavky,“ uzatvára.

]]>
https://euractiv.sk/section/energetika/news/stavbe-nord-streamu-2-na-nemeckom-uzemi-uz-nic-nebrani/feed/ 0
Kurz: Čistí príjemcovia by z rozpočtu EÚ mali dostávať menej ako dnes. Aj Slovensko https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kurz-cisti-prijemcovia-by-mali-z-rozpoctu-eu-dostavat-menej-ako-dnes-aj-slovensko/ https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kurz-cisti-prijemcovia-by-mali-z-rozpoctu-eu-dostavat-menej-ako-dnes-aj-slovensko/#respond Fri, 09 Feb 2018 06:43:57 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=106996 Rakúsky kancelár Sebastian Kurz (ľudovci – ÖVP) chce šetriť. Stratiť by mali hlavne krajiny EÚ, ktoré z európskej kasy dostávajú viac peňazí ako do nej odvádzajú. Teda aj Slovensko.

Krajiny zo strednej a východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, vrátane Slovenska, by podľa rakúskeho predsedu vlády Kurza mali v budúcnosti dostávať z rozpočtu EÚ menej peňazí.

Šéf rakúskeho kabinetu to vyhlásil v rozhovore o európskej politke jeho vlády pre rakúsky denník Der Standard. V rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci, ktoré sa v súčasnosti rozbiehajú, chce Kurz presadiť „úspornejšie zachádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov“.

Rakúsko hľadá cestu k V4. Opozícia to vníma citlivo

Diplomacia novej rakúskej vlády akcentuje východné smerovanie. Naznačuje to prvá návšteva na Slovensku i neobyčajne priateľské prijatie maďarského premiéra vo Viedni.

„Napokon, nebude to rozhodnutie mňa samotného,“ povedal v rozhovore rakúsky kancelár. V rokovaniach o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 je však pripravený „silno zastupovať záujmy čistých platcov“. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s ďalšími európskymi partnermi, napríklad s Holandskom alebo Francúzskom. Obidve krajiny prispievajú do únijného rozpočtu viac ako z neho dostávajú – tak ako Rakúsko.

V rozhovore Kurz tiež upozornil, že práve v rozpočtovej oblasti sa Rakúsko nezhodne s krajinami tzv. Vyšehradskej štvorky (Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko).

Pripomenul však, že rakúska vláda sa s V4 zhodne v iných oblastiach, predovšetkým na riešení migrácie dôslednou ochranou vonkajších hraníc.

Rokovania ovplyvnené odchodom Británie

Rokovania o budúcom rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 budú jednou z hlavných priorít rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ. Viedeň už v júli prevezme štafetu predsedajúcej krajiny od Bulharska, ktoré Únii šéfuje v súčasnosti. Aj Sofia si nadchádzajúci viacročný finančný rámec vytýčila ako jednu z hlavných tém svojho predsedníctva.

Kurz dlhodobo žiada, aby napriek odchodu Veľkej Británie z EÚ na konci marca budúceho roku, neboli čistí prispievatelia do spoločnej kasy viac zaťažení.

Poradca Komisie: Únia musí čo najskôr začať diskusiu o väčšom rozpočte

Najbližšie diskusie o viacročnom rozpočte budú komplexnejšie než kedykoľvek predtým. Môže nastať situácia, že v roku 2020 bude mať EÚ len dočasný rozpočet, myslí si poradca eurokomisára Günthera Oettingera.

Najvyšším čistým príjemcom európskych peňazí je Poľsko. V roku 2016 získalo z EÚ po odrátaní jeho príspevkov 7,1 mld. eur. Po Poľsku nasleduje Rumunsko, Grécko a Maďarsko. Slovensko je v čerpaní benefitov z rozpočtu EÚ na siedmom mieste.

Podľa šéfa úradu maďarskej vlády Jánosa Lázára sa osem členských krajín EÚ zo strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska) minulý týždeň v Maďarsku dohodlo, že podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtu Únie. Tým by sa mala zaplátať rozpočtová diera spôsobená britským odchodom. Predsednícke Bulharsko však už o niekoľko hodín neskôr odmietlo, že by takýto záväzok prijalo.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

]]>
https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/kurz-cisti-prijemcovia-by-mali-z-rozpoctu-eu-dostavat-menej-ako-dnes-aj-slovensko/feed/ 0