Frédéric Simon – euractiv.sk https://euractiv.sk Európska únia v slovenskom kontexte Fri, 19 Apr 2019 07:34:09 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=4.9.9 https://euractiv.sk/wp-content/uploads/sites/8/2017/12/ea_favicon_16x16.png Frédéric Simon – euractiv.sk https://euractiv.sk 32 32 Slovensko podpísalo deklaráciu o „zelenom“ plyne, ktorú Západ odmietol https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovensko-podpisalo-deklaraciu-o-zelenom-plyne-ktoru-zapad-odmietol/ Wed, 17 Apr 2019 12:06:24 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121576 Rumunské predsedníctvo navrhlo využívať plynárenskú infraštruktúru pre vodík či biometán. Európskej komisii a niektorým štátom v dokumente chýba jednoznačný záväzok k znižovaniu emisií.

Európu rozdelila deklarácia o „zelenom“ plyne. Vyhlásenie s názvom Trvalo udržateľná a inteligentná plynová infraštruktúra pre Európu, ktorú 1. apríla navrhlo rumunské predsedníctvo v Rade EÚ, podpísalo 17 členských štátov, ako aj Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. Podpísať ju naopak odmietlo 11 krajín a Európska komisia.

Podľa nich nebol text nebol dostatočne ambiciózny v súvislosti s klimatickými cieľmi Európskej únie. Odmietavý postoj zaujali Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Švédsko, Dánsko a Írsko. „Deklarácia by podkopala európsky cieľ uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050,“ povedal pre EURACTIV.com diplomat jednej z týchto krajín.

Hoci deklarácia uhlíkovo neutrálnu ekonomiku spomína, neuvádza konkrétny rok, v ktorom by Únia mala vypúšťať iba toľko emisií koľko dokáže eliminovať.

Slovensko deklaráciu vníma pozitívne a plne v súlade s Parížskou dohodou o klíme. V Bukurešti ju podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz (Smer-SD).

Výhrady Európskej komisie

Hovorkyňa Európskej komisie pre energetiku a klimatickú politiku Anna-Kaisa Itkonenová potvrdila, že Komisia „zatiaľ deklaráciu nepodpísala.“

Cieľom vyhlásenia je maximálne využiť plynovú infraštruktúru v znižovaní emisií oxidu uhličitého. Itkonenová však podotkla, že v porovnaní s dlhobodou klimatickou stratégiou Komisie, ktorá krajiny vyzýva na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050, sú jej ciele nedostatočné.

Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu

V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

„Komisia sa zaviazala k vízii klimaticky neutrálnej ekonomiky. Cieľom je ponúknuť jasné smerovanie vedúce k parížskym cieľom,“ pokračovala hovorkyňa. Parížska dohoda z roku má za cieľ udržať otepľovanie Zeme do konca storočia na úrovni 1,5 až 2 stupne Celzia. Európska exekutíva tvrdí, že Európa musí preto svoju celkovú emisnú bilanciu znížiť do roku 2050 na nulu.

„Predložili sme pozmeňovací návrh, ktorý posilňuje jazyk deklarácie a nadväzuje na dlhodobú stratégiu Komisie,“ povedal ďalší z nemenovaných diplomatov. Výhrady Komisie a členských štátov však napokon neboli do konečného znenia zahrnuté.

Predsedníctvo kritiku zmierňuje

„Deklarácia o trvalo udržateľnej a inteligentnej plynovej infraštruktúre pre Európu tvorí základ pre modernizáciu plynovej infraštruktúry s výhľadom na začlenenie rastúceho podielu vodíku a iných obnoviteľných plynov v podpore prechodu na zelenú ekonomiku a Parížskej dohody,“ tvrdí rumunské predsedníctvo.

Kritiku sa snaží zmierniť. Členské štáty podľa neho text analyzujú a majú možnosť podpísať ho kedykoľvek neskôr.

Názorové rozdiely vyvolávajú otázku o rozkole medzi „novými“ a „starými“ členskými štátmi. Prvý citovaný diplomat tvrdí, že rozdiely netreba preceňovať. „Jediným sporným bodom je spojitosť s cieľmi 2050. Je to otázka formulácií,“ povedal.

„Mali sme body, ktoré sme chceli do finálnej verzie deklarácie presadiť, ale bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Nechceme otvoriť dvere nižším ambíciám pre rok 2050,“ doplnil diplomat.

Slovensko s deklaráciou súhlasí

Bratislava sa nezaradila medzi tých, ktorí majú s deklaráciou problém. Považuje ju za príklad konštruktívnej snahy ako zabezpečiť využitie plynárenskej infraštruktúry v Únii v budúcnosti.

„Slovenská republika vníma deklaráciu ako komplementárny dokument plne v súlade s Parížskou klimatickou dohodou a jej cieľmi, ako aj s legislatívnym rámcom EÚ v oblasti energetiky a klímy, čo je opakovane zdôrazňované aj v texte deklarácie,“ uviedol pre EURACTIV.sk hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Slovensko na rokovanie o vodíku ministra neposlalo. I tak ho vraj podporuje

Komerčné využitie hydrogénu si vyžiada ďalší výskum. Pod európsku iniciatívu, ktorá ho podporuje, sa slovenský minister nepodpísal. Chce tak urobiť dodatočne.

Ministerstvo konzultovalo text so slovenskými plynárenskými spoločnosťami medzi, ktorými mal vraj pozitívnu odozvu.

„Plyn je všeobecne uznávaný ako takzvané palivo prechodu a spolu so svojimi ´zelenými´ alternatívami môže tiež prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov z najznečisťujúcejších zdrojov,“ tvrdí Stano.

Spolupráca plyn – elektrina

Zástupca združenia európskych prepravcov zemného plynu ENTSO-G Jan Ingwerse v nedávnom rozhovore pre EURACTIV.com povedal, že v súčasnosti pracujú na spoločných sieťových plánoch s dodávateľmi elektrickej energie, ktoré zahŕňajú aj nulové emisie v roku 2050.

„To automaticky znamená, že v energetickom mixe v roku 2050 už nebude nijaké fosílne palivo,“ povedal Ingwersen.

Európska komisia zdôraznila, že finančne nepodporí nijakú plynovú infraštruktúru bez detailnej analýzy o dopade na znižovanie emisií.

„Chceme analyzovať potenciálnu úlohu plynovej infraštruktúry v energetickom systéme s cieľom prepravy a skladovania nízkoemisného vodíka a obnoviteľných plynov,“ dodala Itkonenová.

Dymová clona plynárov?

Deklarácia presviedča o úlohe plynu pri dekarbonizácii.

„Signatári sú presvedčení, že plynová infraštruktúra bude hrať úlohu v procese dekarbonizácie energetického systému, prepravou rastúceho objemu vodíku, biometánu, syntetického metánu a adresovaním problémov vypúšťaných a prchavých emisií metánu,“ hovorí vyhlásenie.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Európski zelení však v nej vidia iba dymovú clonu, ktorej cieľom je predĺžiť ťažbu a využívanie fosílnych palív.

„Existuje vysoké riziko, že scenáre s obnoviteľným plynom sa nikdy neuskutočnia a povedú k uviaznutým aktívam a pokračovaniu závislosti na fosílnych palivách,“ tvrdí ich stanovisko.

]]>
Eurovoľby: Klimatická politika je dôležitá pre tri štvrtiny voličov https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/eurovolby-klimaticka-politika-je-dolezita-pre-tri-stvrtiny-volicov/ Tue, 16 Apr 2019 10:03:05 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=121527 Ako sa politická strana stavia k boju s globálnym otepľovaním je dôležité kritérium pre 75 % voličov na Slovensku. Ochrana prírody a udržateľné poľnohospodárstvo sú pri výbere europoslancov určujúce ešte viac.

Európsky parlament dnes privítal na svojej pôde 16-ročnú klimatickú aktivistku Gretu Thunbergovú. Podľa nového prieskumu Ipsos MORI je otázka klímy a životného prostredia veľmi dôležitá pre veľkú skupinu potenciálnych voličov v eurovoľbách.

Prieskum sa pozrel na názory potenciálnych voličov v 11 krajinách EÚ, vrátane Slovenska. Zisťoval, ako veľmi zásadné sú pre ľudí environmentálne témy v prioritách politických strán, špeciálne v kontexte blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu.

Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov

„Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že pre 75 percent Slovákov je dôležité alebo veľmi dôležité ako veľmi strana, ktorú by zvažovali voliť, prioritizuje boj s globálnym otepľovaním. 83 percent to isté hovorí o znečistení ovzdušia a 84 percent o ochrane životného prostredia (prírody a zvierat) vo všeobecnosti.

Slovensko má v týchto kategóriách vyššie čísla ako Česko a Poľsko. Vysoká citlivosť na environmentálne témy sa týka všetkých vekových kategórií, o niečo vyššia je u starších ľudí.

V európskom priemere, 73 percent ľudí hovorí, že je pre nich dôležité alebo veľmi dôležité, či si politická strana osvojila tvrdenie, že „globálne otepľovanie je jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo“ a to, že je potrebné spraviť z EÚ globálneho lídra v boji proti klimatickým zmenám.

Na Slovensku až 87 percent čaká, že strana bude presadzovať produkciu potravín zdravým a udržateľným spôsobom, bez pesticídov a antibiotík. 77 percent  vidí ako dôležité aj obnoviteľné zdroje ako cestu k nezávislej a nákladovo efektívnej energii a projekty, ktoré pomôžu ich využitiu.

Koncom marca pochodovali milióny mladých ľudí v mestách po celej EÚ a žiadali od politikov odvážnejšie kroky v boji proti klimatickým zmenám.

„V Európskych voľbách bude po prvýkrát voliť mnoho mladých ľudí a veľmi pravdepodobne budú voliť takých europoslancov, čo podporujú kroky na záchranu klímy,“ hovorí Wendel Trio riaditeľ mimovládky Climate Action Network Europe.

Na druhej strane, násilné protesty proti uhlíkovej dani vo Francúzsku tiež pripomínajú, že klimatické politiky môžu politicky zle vypáliť, ak nie sú sprevádzané kompenzačnými opatreniami.

Prieskum Ipsos MORI skúmal názory v Dánsku, Taliansku, Španielsku, Českej republike, Poľsku, Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Nemecku a Holandsku. Celková vzorka obsahovala 2000 ľudí, ktorí plánujú alebo zvažujú účasť v európskych voľbách. Spôsobom zberu dát bol online prieskum.

Dôvody mladých prísť k eurovoľbám: Životné prostredie, sloboda internetu a jednota Európy

Rozprávali sme sa so skupinou osemnásťročných študentov, ktorí sa svoje okolie snažia presvedčiť, že zúčastniť sa na eurovoľbách má zmysel.

]]>
Komisia pripravuje legislatívu pre ozelenenie plynu https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisia-pripravuje-legislativu-pre-ozelenenie-plynu/ Thu, 28 Feb 2019 08:58:15 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120167 V roku 2020 predloží európska exekutíva legislatívny balíček pre trh s plynom. Plynári volajú po spoločnom európskom cieli pre zelené plyny ako bioplyn a vodík.

Dekarbonizácia plynu bude jednou z hybných síl energetickej politiky nasledujúcej Európskej komisie. Na podujatí, ktoré minulý týždeň v Bruseli organizovala Florence School of Regulation, to uviedol Bartłomiej Gurba, tímlíder pre plynárenstvo v Komisii.

Noví komisári sa ujmú úradu po májových voľbách do Európskeho parlamentu, pravdepodobne na jeseň tohto roku. Už teraz však Komisia pracuje na novom legislatívnom balíčku, predložiť by ho mala v roku 2020.

Gurba avizoval opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy plynu v Európskej únii. Už schválený dizajn trhu s elektrinou je „nepochybne inšpiráciou pre dekarbonizáciu plynu a nastavenie trhu spôsobom, ktorý umožní rozvoj dekarbonizovaného plynu – bioplynu a vodíku,“ povedal.

Komisia je k cieľu skeptická

Obchodná asociácia Eurogas v tomto kontexte volá po spoločnom európskom cieli pre obnoviteľný a dekarbonizovaný plyn, ktorý by mohol byť zakomponovaný priamo v pripravovanom balíčku opatrení. Spoločný cieľ by mal trhu pomôcť v rozbehu a zvýšiť objem produkcie.

Zástupcovia priemyslu upozorňujú, že v opačnom prípade by mohlo dôjsť k stagnácii.

Nahradí kukuricu odpad? Bioplynové stanice sa majú preorientovať

Na Slovensku už fungujú bioplynky spaľujúce bioodpad z domácností. Hoci vládne plány počítajú s ich rozvojom, prekážkami sú slabý zber bioodpadu, stop-stav v distribúcii elektriny, náklady na vstrekovanie do plynárenskej sústavy či environmentálne riziká.

Európska komisia však zatiaľ nie je o spoločnom cieli pre všetky typy nízkouhlíkových plynov presvedčená. Presadzuje skôr cestu rozlíšenia medzi rôznymi typmi plynov. Pri bioplyne môže mať konkrétny cieľ neželané dôsledky, napríklad môže farmárov tlačiť do pestovania energetických plodín namiesto potravinárskych produktov.

„Nemôžete mať jednotný cieľ, ktorý všetky dekarbonizované plyny hodí do jedného koša,“ vyhlásil Gurba „Pozrite sa na diskusiu okolo palmového oleja, vždy existuje riziko podpory nesprávnych technológií“ pripomenul.

Rozlišovanie zelených plynov

Rovnaký postoj zdieľajú aj environmentálne skupiny.

„Bolo by dobré mať cieľ pre čistý plyn, ale nesúhlasím s jedným cieľom pre všetky plyny,“ povedala Lisa Fisherová z E3G, think-tanku zameraného na klimaticky udržateľnú energetickú politiku.

Plyny by sme podľa Fischerovej mali rozdeliť podľa ich celkovej ceny a potenciálu pri znižovaní emisií CO2.

„Vodík sa líši od metánu a vodík samotný musíme odlišovať podľa toho či pochádza z fosílnych palív alebo z elektrolýzy. Sú to rozdielne produkty,“ varovala Fisherová. Európske inštitúcie by podľa nej mali zaviesť kontrolný mechanizmus, ktorý bude monitorovať, nakoľko nízkouhlíkové plyny skutočne prispievajú k zníženiu emisií oxidu uhličitého.

Znižovanie emisií primiešavaním

Zástupcovia plynárenského priemyslu naopak podotýkajú, že pre zvýšenie objemu produkcie a dekarbonizáciu sektoru sú potrebné motivačné stimuly.

Presadzuje sa myšlienka zaviesť pre dodávateľov povinnosť primiešavania, ktorá by do systému postupne dostávala väčší objem nízkouhlíkových plynov.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

„Uvažujeme o postupných krokoch, v rámci ktorých by sme od metánu prešli k jeho miešaniu s bioplynom, čím by sme znížili celkovú stopu CO2,“ povedal generálny tajomník Eurogas James Watson.

V plynárenstve sa ozývajú aj ďalšie hlasy, ktoré rozdelenie cieľov podľa typov plynu odmietajú.

Rovnaké kritériá pre elektrinu

Environmentalisti poukazujú na rozdielne vlastnosti „zeleného“ a „modrého“ vodíku. „Zelený“, ktorý sa vyrába z obnoviteľnej elektriny, považujú za čistý. „Modrý“ sa vyrába z fosílnych palív, pričom aktivisti upozorňujú na niektoré riziká spojené s jeho výrobou, ako napríklad úniky metánu pri ťažbe.

„Hovoria nám, že máme rozlišovať medzi zeleným, modrým, šedým a čiernym plynom. Férové potom je rovnako rozlišovať aj elektrinu,“ poznamenala Barbara Jinksová z organizácie Gas Infrastructure Europe.

Asociácia reprezentuje európskych operátorov plynovodov, uskladňovacích zariadení a LNG infraštruktúry.

„Ľudia chcú skutočnú zelenú energiu,“ povedala Jinksová. „Transparentnosť, na ktorej pracuje plynový sektor, to dokáže,“ naznačila Jinksová s tým, že rovnakú transparentnosť očakáva aj od elektroenergetického sektoru.

Prepájanie dvoch sektorov

V elektroenergetickom sektore Európska únia skutočne akceptuje elektrinu z rôznych obnoviteľných zdrojov, vrátane veternej, slnečnej, vodnej či prílivovej energie a energie z biomasy. Vlastnosti jednotlivých zdrojov sa podobne ako pri plynoch líšia.

Napríklad biomasu aktivisti kritizujú kvôli škodám na životnom prostredí vrátane odlesňovania, ktoré poháňa klimatického zmeny.

Obnoviteľné zdroje vytláčajú z Európy uhlie

Výrobu elektriny z čierneho uhlia nenahrádzajú veľké európske krajiny zemným plynom, ale obnoviteľnými energiami. Hnedé uhlie zostáva stále silné.

Európska komisia zatiaľ neoznámila akým spôsobom plánuje „zelené“ plyny stimulovať. Gurba naznačil, že kľúčové budú celkové sieťové náklady energetickej transformácie.

V začiatkoch veternej a solárnej energie Komisia ponechala členským štátom pomerne veľkú voľnosť ohľadom spôsobu stimulácie nového odvetvia. Následne presadila výkupné ceny a prioritný prístup obnoviteľných zdrojov energie do elektrickej siete.

Medzisektorový prístup

Integrácia plynárenského a elektroenergetického sektoru sa stáva podľa Gurbu kľúčovým motorom energetickej politiky. Dôvodom je nárast nákladov v elektroenergetických sieťach. „Dnes už disponujeme plynovou infraštruktúrou, ktorá dokáže viesť potrebnú energiu po tom, ako ju vyrobíme z obnoviteľných zdrojov,“ povedal.

„Medzisektorový prístup je hnacou silou dekarbonizácie,“ poznamenal Gurba. „Takto by sme sa mali pozerať na nový dizajn trhu,“ doplnil.

V prípadu vodíku, či už modrého alebo zeleného, už začal výskum o objeme, ktorý môže byť do plynárenských sietí bezpečne vypustený. Cieľom je zvýšenie objemu nad rámec súčasných bezpečnostných limitov. Napríklad v Nemecku sú potrubia pripravené prijať až 30 percent vodíka, zatiaľ čo vo Francúzsku sa počíta iba s desiatimi percentami.

„Výzvou pri vodíku je objem, ktorý môžeme pustiť do systému. To vyžaduje sledovanie spotrebičov na strane spotrebiteľov,“ uzavrel Gurba.

]]>
Mladá klimatická aktivistka: Chceme len to, aby politici začali počúvať vedcov https://euractiv.sk/section/klima/news/mlada-klimaticka-aktivistka-chceme-len-to-aby-politici-zacali-pocuvat-vedcov/ Fri, 22 Feb 2019 13:17:56 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=120017 „Nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ povedala v Bruseli švédska 16-ročná klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Vo viacerých európskych krajinách už do začiatku decembra prebiehajú štrajky žiakov a študentov za životné prostredie. Leitmotívom sa stalo volanie po skutočnom boji proti klimatickým zmenám. V pozadí štrajkov stojí švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová, ktorá sa včera zúčastnila jedného z prebiehajúcich protestov v Bruseli.

Predtým ako sa 16-ročná aktivistka pripojila k protestu, zúčastnila sa zasadania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, kde v prítomnosti šéfa Komisie Jean-Clauda Junckera predniesla svoj prejav venovaný politickým predstaviteľom.

„Vidíme, že väčšina politikov sa s nami odmieta rozprávať. V poriadku, ani my sa nechceme rozprávať s nimi,“ povedala na úvod Thunbergová.

„Chceme, aby sa politici rozprávali s vedcami, aby ich počúvali, pretože my iba opakujeme, čo oni hovorili po celé dekády,“ pokračovala predtým, ako sa obrátila na samotných politikov.

„Chceme, aby ste nasledovali Parížsky klimatický dohovor a správy Medzinárodného panelu pre zmenu klímy (IPCC). Nemáme iné požiadavky, okrem zjednotenia sa za vedou,“ vyzvala Thunbergová.

Nemáme čas čakať na novú generáciu

Thunbergovej priamy prístup nepochybne prekvapil bruselské obecenstvo zvyknuté na jemnejší štýl diplomacie. Jej prejav si však vyslúžil pozitívne prijatie. Niekoľkokrát ho prerušil potlesk.

Aktivistka reagovala aj na kritikov, ktorí štrajkujúcich školákov vyzývajú, aby sa vrátili do škôl a za klímu bojovali v univerzitných laviciach. Vyhradila sa aj voči tým, ktorí študentov a školákov považujú za bábky záujmových skupín.

„Jednoducho nemáme čas čakať, kým naša generácia vyrastie a získa moc veci meniť,“ vyhlásila. Pomohla si poslednou správou IPCC, podľa ktorej by emisie oxidu uhličitého mali dosiahnuť vrchol v roku 2020 a následne začať prudko klesať, aby sa ľudom podarilo otepľovanie udržať pod hranicou 1,5 stupňa Celzia.

Urbanistka: Iba zmena konzumného spôsobu života by mohla odvrátiť klimatické zmeny

Obyvatelia miest už teraz pociťujú klimatické zmeny intenzívnejšie ako vidiečania. Riešenie narastajúcej krízy sa ale nenachádza v konceptoch súčasnosti, hovorí odborníčka na verejné priestory MILOTA SIDOROVÁ.

„Niektorí sa veľmi snažia odviesť pozornosť od klimatickej krízy a zmeniť tému. Nechcú s nami hovoriť, pretože vedia, že tento zápas nevyhrajú. Vedia, že si nespravili domácu úlohu. My sme si ju spravili.“

„Musíme sústrediť všetku našu snahu do boja s klimatickými zmenami, pretože pokiaľ zlyháme, všetky naše úspechy a vymoženosti budú zbytočné. Jediné čo ostane po súčasnej generácii politikov bude najväčšie zlyhanie v dejinách ľudstva,“ upozornila.

Únia musí v boji proti klimatickým zmenám pridať

Thunbergová poukázala na zarážajúcu predpoveď IPCC, podľa ktorej sa spoločnosť v súčasnosti nachádza jedenásť rokov od bodu, kedy klimatické zmeny už nebude možné kontrolovať. Aby sme sa tomuto scenáru vyhli je nutné uviesť do praxe bezprecedentné zmeny všetkých oblastí života od politiky, cez ekonómiu, až po správanie jednotlivých ľudí.

Upozornila, že emisné ciele na úrovni 45 percent pod úrovňou z roku 1990, ktoré Európska únia v súčasnosti zvažuje, nestačia pre udržanie otepľovania pod 1,5 stupňom Celzia. Úniu vyzvala k ambicióznejším cieľom redukcie emisií, ktoré budú zahŕňať leteckú a námornú prepravu. Takýmto cieľom by mohlo podľa mladej aktivistky byť 80 percentná redukcia emisií do roku 2030.

Opatrenia, ktoré spoločnosť musí pre naplnenie tohto cieľa uskutočniť idú za hranicu súčasnej politiky, založenej na konkurencii politických strán v snahe vyhrať nasledujúce voľby.

„Musíme medzi sebou prestať súperiť. Potrebujeme spoločne pracovať na rozdelení prírodných zdrojov férovým spôsobom.“

]]>
Hodnotili Junkcerovu Komisiu, najlepšie je vnímaná Vestagerová https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/hodnotili-junkcerovu-komisiu-najlepsie-je-vnimana-vestagerova/ Thu, 21 Feb 2019 09:51:06 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119973 Maroš Šefčovič dostal v nereprezentatívnom prieskume medzi zainteresovanou verejnosťou v Bruseli a členských štátoch hodnotenie na úrovni 30 %, čo stačilo na 9. miesto spomedzi 28 členov Komisie.

Agentúra Burson Cohn&Wolfe (BCW) v spolupráci s EURACTIV pripravila anketu zameranú na výkon Junckerovej Komisie a jednotlivých komisárov. Účastníci prieskumu, ktorých bolo spolu 1769 mali komisárov ohodnotiť známkou od jedna do desať.

Z prieskumu vyšla najlepšie dánska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová so skóre 50,2 %. Vestagerová je jedinou členkou Komisie, ktorej sa podarilo prekonať hranicu 50 percent. Za ňou nasleduje šéfka unijnej diplomacie Federica Mogheriniová so 49,6 %, prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans s 46,9 %, a komisárka pre obchod Cecilia Mälmstromová so 44,7 %.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker skončil piaty so skóre 44,4 %. Na opačnom konci rebríčku je komisár pre vzdelávanie Tibor Navrascics z Maďarska, ktorého prácu ohodnotili respondenti na 19 %.

S 30 % skončil komisár pre energetickú úniu a súčasný slovenský kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič. Radí ho to v rebríčku vnímanej úspešnosti na 9. miesto z 28 členov Komisie.

Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 Juncker svoj tím prezentoval ako Komisiu „poslednej šance“.

Po piatich rokoch hodnotia respondenti Junckerov výkon so zmiešanými pocitmi. Agentúra BCW výsledok celkového hodnotenia vníma ako „mierne sklamanie“, veľmi sa ale nelíši od výsledkov minulých Komisií.

Celkovo považuje 41 % respondentov Junckerovu Komisiu za lepšiu v porovnaní s výkonom jeho predchodcu José Manuela Barrosa. 34 % si naopak myslí, že lepšiu prácu odviedla Barrosova Komisia.

Hviezdou Komisie sa stala Vestagerová

Podľa BCW nie je prekvapením, že s najlepším hodnotením skončila práve Margrethe Vestagerová.

„Vestagerovú mnohí vidia ako najjasnejšiu hviezdu Junckerovej Komisie,“ píše sa v správe BCW k výsledkom prieskumu. Dánska komisárka sa svojej úlohy zhostila ako „šikovná, tvrdá, sčítaná a empatická politička.“

Ako jeden z jej najviditeľnejších úspechov agentúra označila boj proti únikom na daniach. Vestagerová riešila prax nadnárodných gigantov ako Amazon, Fiat, McDonalds či Starbucks.

Najznámejšími prípadmi z jej úradovania sa stalo pokutovanie spoločností Google a Apple. Googlu dostal pokutu 4,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Apple musel zaplatiť írskej vláde 13 miliárd eur za nedoplatky na daniach. Írsko ich nakoniec pomerne neochotne prijalo.

Šefčovič dostal za svoju úlohu zmiešané hodnotenie

Slovenský nominant Maroš Šefčovič je za svoju úlohu v pozícii komisára pre energetickú úniu hodnotený nejednoznačne. Jeho prácu hodnotia respondenti v priemere na úrovni 30 %.

BCW jeho prácu komentuje ako „čiastočný úspech“. Pozitívne vyznieva ním vyrokovaná dohoda medzi 15 stredoeurópskymi, východoeurópskymi a balkánskymi krajinami k urýchleniu budovania plynovodov a zvýšeniu bezpečnosti dodávok.

Naopak za neúspech BCW považuje vyjednávanie medzi Kyjevom a Moskvou v ich dlhotrvajúcom plynovom konflikte, do ktorého napokon muselo vstúpiť Nemecko, pretože Moskva „odmietla akceptovať Šefčovičovu autoritu“. V správe BCW sa tiež píše, že vo svojej úlohe bol často zatienený komisárom pre energetiku Miguelom Caňetem.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Na niektoré úspechy sa zabudlo

BCW ako prekvapivé hodnotí skóre estónskeho komisára pre spoločný digitálny trh Andrusa Ansipa. Jeho prácu v prieskume respondenti ohodnotili na 26,1 %, napriek prepracovanej stratégii digitálneho trhu z roku 2015.

Bývalému estónskemu premiérovi sa podarilo pripraviť pôdu pre prijatie všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR), ako aj pre reformu legislatívy o ochrane autorského práva.

Slabé ocenenie sa dostalo aj komisárovi pre energetiku a ochranu klímy Miguelovi Caňetemu, ktorý dostal skóre 27,6 %, napriek tomu, že presadil širokú škálu zákonov o zelenej energii. Tie zahŕňajú aj ambiciózne ciele využitia obnoviteľných zdrojov a energetickej efektivity.

Barnier svoju úlohu zvládol

Naopak, dobre dopadol hlavný vyjednávač Európskej únie so Spojeným kráľovstvom v procese brexitu Michel Barnier.

„Nebola to pozícia (hlavný vyjednávač), ktorú by Európska únia chcela vytvoriť, ale s Michelom Barnierom skutočne trafila klinec po hlavičke,“ píše sa v správe BCW. Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí si vyslúžil pochvalu za komplexné rokovania so Spojeným kráľovstvom a za jeho príspevok k udržaniu jednotnej Európy v rokovaniach.

„Svojej úlohy sa zhostil s dôstojnosťou a gráciou. Jeho skúsenosti ho posunuli o svetelné roky pred jeho britských náprotivkov,“ píše ďalej BCW.

Šéfkou Komisie by sa mala stať Vestagerová

Na otázku, koho respondenti preferujú ako nasledujúceho šéfa Európskej komisie, sa najviac ľudí vyslovilo opäť za Margrethe Vestagerovú.  Ako šéfku Komisie by ju rado videlo 20 % respondentov. Za ňou nasleduje bývalý fínsky premiér Alexander Stubb so 7 %, Frans Timmermans so 6 % podporou a Michel Barnier, ktorého by ako predsedu rado videlo 5 % percent respondentov.

Spitzenkandidát Európskej ľudovej strany Manfred Weber má podporu iba 4 % respondentov.

Respondenti spomenuli aj niektorých nepravdepodobných kandidátov ako nemecká kancelárka Angela Merkelová s 5 % podporou či Nigela Faragea s 3 %. Tieto mená naznačujú, že prieskum treba brať s istou rezervou.

Za najväčšiu prioritu pre nasledujúcu Komisiu respondenti považujú životné prostredie a klimatické zmeny. Myslí si to až 38 % účastníkov prieskumu.

Podľa 28 % by prioritou mala byť ďalšia demokratizácia Únie. Migráciu a ekonomiku považuje za prioritu zhodne 24 % respondentov.

Z prieskumu vyplýva tiež silné volanie po rovnom zastúpení pohlaví a väčšej etnickej rozmanitosti v ďalšej Komisii. Myslí si to 54, respektíve 49 % účastníkov.

]]>
Obnoviteľné zdroje vytláčajú z Európy uhlie https://euractiv.sk/section/energetika/news/obnovitelne-zdroje-vytlacaju-z-europy-uhlie/ Mon, 04 Feb 2019 10:27:40 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=119361 Výrobu elektriny z čierneho uhlia nenahrádzajú veľké európske krajiny zemným plynom, ale obnoviteľnými energiami. Hnedé uhlie zostáva stále silné.

Obnoviteľné zdroje energií pokračujú v raste. Minulý rok dosiahli 32,3-percentný podiel na výrobe elektrickej energie v Európskej únii. Medziročne sa jedná o nárast o dva percentuálne body. Ukazuje to štúdia think-tankov Sandbag a Agora Energiewende.

Výroba elektrickej energie z uhlia v roku 2018 predstavovala 19,2 percenta. Čierne uhlie malo podiel 10 percent, lignit 9,2 percenta.

Výroba elektriny v EÚ [Eurostat]

V roku 2018 klesla výroba elektriny z uhlie medziročne o 6 percent, oproti roku 2012 o 30 percent. Analýza tak potvrdila rapídny útlm uhlia v produkcii elektriny naprieč európskymi krajinami.

„Spôsobil to nárast podielu obnoviteľných zdrojov v Nemecku a v Spojenom kráľovstve a návrat vodnej energie v Taliansku a v Španielsku.

Celkovo sa emisie CO2 v energetickom sektore v roku 2018 znížili o päť percent. Tento proces poháňalo postupné utlmovania uhlia, primárne v Nemecku a Spojenom kráľovstve. V Británii podiel elektriny produkovanej z čierneho uhlia klesol zo 40-tich percent v roku 2012 na päť percent v roku 2018. V Nemecku sa za rovnaké obdobie znížil z 19 na 13 percent.

Ekonomika praje obnoviteľným zdrojom

Štúdia ďalej hovorí, že na strane obnoviteľných zdrojov je aj ekonomika. „Vietor a slnko sú po prvýkrát na jednej úrovni s uhlím a plynom, čo sa týka nákladov.“

Posledné aukcie na výrobu elektriny zo solárnej a veternej energie sa v Nemecku umiestnili v rozpätí 45 až 60 eur za megawatthodinu. „To znamená, že cena za elektrinu z obnoviteľných zdrojov je rovnaká alebo dokonca nižšia ako veľkoobchodné ceny elektriny v mnohých krajinách,“ hovorí Matthias Buck, šéf oddelenia európskej energetickej politiky v Agora Energiewende.

Výroba elektriny v EÚ v terrawatthodinách [Eurostat]

Naopak cena uhlia minulý rok vzrástla o 15 percent, cena plynu o 30 percent.

Práve krajiny s najväčším sektorom obnoviteľných zdrojov sú tie, ktoré zaznamenali najväčší prepad vo využívaní uhlia. To odporuje tradičnej predstave, že za alternatívu uhlia považujú krajiny v krátkodobom horizonte plyn.

Uhlie nenahrádzajú plynom

„Počas šiestich rokov, od roku 2012 do roku 2018, európske ročné emisie CO2 z uhoľných elektrární spadli o 250 miliónov ton bez toho, aby sa zároveň zvýšili emisie z výroby elektrickej energie zo zemného plynu,“ povedal Dave Jones, autor štúdie a analytik Sandbag.

Štúdia poznamenala, že krajiny, ktoré plánujú vyradenie čierneho uhlia majú zvyčajne vypracované plány na rozšírenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Príkladom môže byť Dánsko alebo Spojené kráľovstvo.

„Je upokojujúce, že Európa postupne vyraďuje uhlie bez toho, aby ho nahradzovala plynom,“ píše sa v štúdii.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Napriek tomu môže podiel uhlia môže klesnúť ešte výraznejšie, ak sa potvrdia predpovede ekonómov o vývoji trhovej ceny plynu. „Agentúra Platts za súčasných cien predpokladá prechod od uhlia k plynu v objeme menej ako jeden gigawatt. Ak sa naplnia predpovede o poklese ceny plynu, bude to desať gigawattov,“ uviedol Jones v emailových odpovediach pre EURACTIV.com.

Stále silný lignit

Think-tanky v štúdii predpovedajú, že úpadok uhlia „bude pokračovať, keďže tri štvrtiny produkcie elektrickej energie z čierneho uhlia je situovaných v krajinách Európskej únie, ktoré už vypracovali plány na jeho vyradenie“.

Zostávajúcu štvrtinu predstavuje takmer celú Poľsko, ktoré plán vyradenia uhlia zatiaľ nespracovalo. Produkcia elektrickej energie z čierneho uhlia v Poľsku od roku 2012 podľa správy neklesla.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Iná je situácia s lignitom. Polovica produkcie elektriny z lignitu sa v roku 2018 sústreďovala do krajín bez plánov na jeho útlm. Menovite to boli Bulharsko, Česká republika, Grécko, Slovinsko, Poľsko a Rumunsko. Množstvo produkcie elektriny z lignitu sa od začiatku dekády v zásade nezmenilo. Neexistujú ani plány, ktoré by to mali zmeniť.

„Je to príbeh dvoch typov uhlia. Dôvodom ,prečo podiel uhlia na trhu padol je čierne uhlie. Nie špinavší lignit. Vyraďovanie čierneho uhlia naberá na sile, ale vyraďovanie lignitu sa iba začína,“ dodal Jones.

Nové solárne kapacity

Pozitívne vidí štúdia šance solárnej energie. Minulý rok solárna energia predstavovala iba štyri percentá z celkového energetického mixu Únie. Novovybudovaná solárna infraštruktúra však podľa štúdie zvýšila kapacitu solárnej výroby elektrickej energie o viac ako 60 percent, na takmer 10 gigawattov. Štúdia predpokladá, že do roku 2022 sa toto číslo môže strojnásobiť.

Rast kapacít bude poháňaný aj klesajúcou cenou solárnych modulov. Tie v roku 2018 klesli o 29 percent.

„Európska únia zatiaľ nevyužila príležitosť profitovať z veľmi priaznivých cien solárnych modulov,“ povedal Buck. „To by sa však malo čoskoro zmeniť, keďže Francúzsko, Španielsko či Taliansko mieria na produkciu 45 gigawattov a viac,“ pokračoval.

„Potenciál solárnej energie je veľký a tieto krajiny budú nepochybne určovať smer,“ dodal Buck. Produkcia elektriny zo solárnej energie je dnes častokrát lacnejšia ako výroba elektriny z konvenčných elektrární.

]]>
Ceny elektriny zostanú v Európe regulované aj vďaka žltým vestám https://euractiv.sk/section/energetika/news/ceny-elektriny-zostanu-v-europe-regulovane-aj-vdaka-zltym-vestam/ Fri, 28 Dec 2018 09:16:13 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=118346 Členské štáty sa s europoslancami dohodli na novej legislatíve o trhu s elektrinou. Ponechajú si právomoc upravovať ceny, Poľsko môže ďalej dotovať uhoľné elektrárne.

Volali z Elyzejského paláca, povedal portálu EURACTIV.com nemenovaný zdroj v Európskom parlamente. Telefonáty prišli počas vyjednávania o legislatíve o trhu s elektrinou.

Nie je jasné, či volal priamo francúzsky prezident Emmanuel Macron. Elyzejský palác však podľa zdroja jednoznačne odmietal koniec regulovaných cien, ktorý v novej legislatíve navrhla Európska komisia. Bolo to uprostred protestov žltých viest proti vyššej dani na pohonné hmoty. Najskôr im ustúpil Paríž a teraz už aj Brusel.

Na novom nariadení a smernici o dizajne trhu s elektrinou sa zástupcovia troch európskych inštitúcií – Rady EÚ, Európskeho parlamentu a Európskej komisie – dohodli v stredu 19. decembra v skorých ranných hodinách.

Snaha Komisie liberalizovať trh s elektrinou narazila okrem regulovaných cien aj v ďalšej oblasti – dotácie do uhoľných elektrární. Vyjednávania naopak prežilo nové právo spotrebiteľov vyrábať, predávať a zdieľať vlastnú elektrinu.

Regulácia sa ešte rozšíri

Pôvodne chcela Komisia skončiť do piatich rokov s regulovanými cenami elektriny pre všetkých zákazníkov. Neskôr pod tlakom Paríža a Sofie, ktorá Rade EÚ predsedala v prvom polroku 2018, navrhovala dlhšie lehoty: sedem a potom desať rokov. Nakoniec akúkoľvek lehotu vypustila.

„Z politického hľadiska dali žlté vesty váhu francúzskej pozícii, podľa ktorej by si mali štáty ponechať možnosť navrhovať regulované sadzby,“ povedal pre EURACTIV.com francúzsky zdroj z energetického priemyslu v Bruseli.

Európski ministri zachránili regulované ceny energií. Nateraz

Členské štáty súhlasili s cieľom 27 percent obnoviteľných energií pre rok 2030.

Kým vo Francúzsku sú regulované ceny vnímané ako štít proti nekalým praktikám veľkých firiem, podľa Komisie brzdia vytvorenie jednotného trhu s energiou a odrádzajú investície do nových zdrojov a modernizácie sietí.

Nová legislatíva zachádza v regulácii dokonca ďalej ako žiadali európski socialisti. Kým pôvodne chceli len regulované ceny pre chudobnejšie domácnosti, podľa dohody sa budú vzťahovať na všetky domácnosti. Európski legislatívci dokonca v poslednej fáze rokovaní pridali – opäť na žiadosť Paríža – do skupiny regulovaných zákazníkov aj malé podniky.

Koniec dotácií do uhlia

Nová európska legislatíva po prvýkrát uvaľuje emisné limity na kapacitné mechanizmy. Tie majú štáty právo dotovať ako záložné zdroje elektriny, ktoré sa zapájajú s cieľom udržať stabilitu v sieti ohrozenej výkyvmi spôsobenými solárnou a veternou energiou.

Emisný limit je 550 gramov CO2 na jednu kilowatthodinu. V praxi to znamená koniec štátnej pomoci pre uhoľné elektrárne. Limit bude platiť pre všetky nové zdroje a od júla 2025 pre všetky existujúce uhoľné elektrárne.

Maroš Šefčovič: Národné reflexy v energetike sú strašne silné

Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.

Prechádzajúce kolo rokovaní sa zadrhlo na odpore Poľska voči tomuto opatreniu. Napokon ho čiastočne zlomila skupina 11 krajín, ktorú tvorí Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, niektoré severské, pobaltské a južanské krajiny.

Komisára pre klímu a energetiku Miguela Ariasa Cañeteho „zvlášť potešil (…) vyrovnaný prístup, (ktorý) má obmedziť kapacitné mechanizmy a zmieriť bezpečnosť dodávok a naše klimatické ciele“.

Špeciálna klauzula pre Poľsko

Poľsko však zďaleka neobišlo naprázdno. Do legislatívy bola zapracovaná špeciálna klauzula, ktorá bude chrániť zmluvy pre zdroje elektriny zaradené do národnej kapacitnej schémy. Klauzula sa bude uplatňovať na všetky zmluvy schválené pred 31. decembrom 2019.

Varšava klauzulu obhajovala s tým, že umožní ochrániť existujúce investície a poskytnúť právnu istotu investorom.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Klauzula zožala ostrú kritiku. „Dať štátu, ktorý je najviac závislý na uhlí úplnú výnimku z pravidla 550 gramov, je neakceptovateľné. Dnes sa 36 z 50 najznečistenejších európskych miest nachádza v Poľsku,“ povedala nemecká socialistická europoslankyňa Martina Wernerová. Odmietla ďalšie dotovanie uhoľných elektrární.

Európska komisia ešte tento rok odobrila poľskú kapacitnú schému, v rámci ktorej výrobcovia elektriny už podpisujú zmluvy. Environmentalisti sa obávajú, že podpisy zmlúv na nové kapacity budú pokračovať.

Nové práva pre komunity

Nová smernica a nariadenie potešili malých spotrebiteľov, ktorí chcú zároveň vyrábať elektrinu (prosumers). Dajú im celoeurópske právo vyrábať, predávať a zdieľať vlastnú elektrinu.

Inštitúciám sa podarilo splniť sľub, ktorý pred dvoma rokmi pri predkladaní legislatívy dal eurokomisár Cañete. „Spotrebitelia a komunity získajú právo aktívne sa zúčastňovať na trhu s elektrinou, vyrábať vlastný prúd, spotrebúvať ho a predávať späť na trh,“ povedal vtedy.

Europoslanec zodpovedný za obchod s elektrinou: Verím vo voľný trh

Cesta k vyššiemu podielu obnoviteľných zdrojov a nižšej závislosti od dovozu energie vedie cez neregulované ceny, hovorí vplyvný lotyšský politik KRIŠJĀNIS KARIŅŠ.

„Pre vzťah k energii a demokraciu v Európe sa otvárajú nové príležitosti,“ uviedla v reakcii na dohodnutú legislatívu environmentálna skupina Priatelia Zeme Európa.

Európska komisia predpokladá, že do roku 2030 by „energetické komunity“ mohli vlastniť až 50 GW kapacít na výrobu elektriny z vetra a slnka. Bolo by to 17 a 21 percent celkových kapacít z týchto zdrojov.

]]>
Biometán nemôže hrať pri dekarbonizácii hlavnú úlohu, tvrdí štúdia https://euractiv.sk/section/energetika/news/biometan-nemoze-hrat-pri-dekarbonizacii-hlavnu-ulohu-tvrdi-studia/ Mon, 29 Oct 2018 09:04:19 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=116588 Potenciál bioplynu je podľa novej štúdie obmedzený na diaľkovú nákladnú dopravu a vykurovanie domácností. Analýza ICCT spochybňuje predpovede plynárenského priemyslu, ktorý v obnoviteľnom metáne vidí jeden z hlavných nástrojov zníženia emisií naprieč sektormi.

Obnoviteľný metán, vyrábaný z odpadu, hnojív či syntetických materiálov môže nahradiť najviac sedem percent, a do roku 2050 12 percent predpokladaného dopytu po zemnom plyne v Európe, tvrdí nová štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu (ICCT).

Čísla novej štúdie z tohto mesiaca sú v rozpore s dávnejšou štúdiou, ktorú si objednali zástupcovia priemyslu. Tá predpokladala, že obnoviteľný metán by v budúcnosti mohol tvoriť až 70 percent celkového dopytu (122 miliónov m3).

Súťaž o ornú pôdu

Podľa správy sa úspory emisií skleníkových plynov z nahradenia fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie môžu líšiť na základe použitej suroviny a technológie.

Bude Slovensko vyrábať z odpadu bioplyn?

Životnému prostrediu by prospelo, keby ľudia namiesto odpadu kúrili zemným plynom. Či ešte lepšie – bioplynom.

„Obnoviteľný metán vyrobený z odpadu má všeobecne väčšie úspory ako je tomu pri jeho výrobe napríklad z poľnohospodárskych plodín,“ hovorí sa ďalej v správe. „Kal z procesu čistenia odpadovej vody je dostupný vo veľkých množstvách a môže byť relatívne lacno spracovaný v blízkosti obytných zón, čo umožňuje okamžité napojenie na miestne rozvodné siete.“

Biometán vyrobený z poľnohospodárskych plodín navyše súperí o ornú pôdu s produkciou plodín, čo brzdí jeho potenciál ako zdroj energie.

Výroba metánu a vodíku z obnoviteľnej elektriny je zase energeticky náročný a neefektívny proces, ktorý zahŕňa nutnosť stavby nových veterných elektrární a inštaláciu solárnych panelov.

Snubný maštaľný hnoj

„Naša štúdia ukázala, že obnoviteľný metán môže hrať malú úlohu pri dekarbonizácií európskej ekonomiky do roku 2050, ale nemôže predstavovať hlavný nástroj pri dekarbonizácií celého sektoru,“ hovorí Stephanie Searlová, vedúca autorka štúdie.

Podľa štúdie ekonomická stránka prechodu na biometán nie je jednoznačne daná a závisí na rozšíriteľnosti, obmedzeniach a kompromisoch v rôznych otázkach.

Štúdia ďalej hovorí, že najväčší potenciál biometánu leží v jeho výrobe z maštaľného hnoja, ale zároveň hovorí o významných prekážkach, ktoré stoja v ceste jeho využívaniu. Za najväčšiu nevýhodu ICCT považuje fakt, že maštaľný hnoj sa zväčša skladuje na farmách ďaleko od obytných zón a rozvodových sietí.

Pre biometán je dnes kvôli drahej výrobe ťažké konkurovať s lacnými fosílnymi palivami a podľa štúdie to tak v budúcnosti zostane.

Nereálne predpovede plynárov

Prepočty ICCT sú v ostrom kontraste so štúdiou organizácie Plyn pre klímu (Gas for Climate) zloženej zo siedmich plynárenských podnikov.

Tá vypočítala potenciál pre biometán na 122 miliónov m3 do roku 2050, teda viac ako 70 percent celkového predpokladaného dopytu.

Čo máme spoločné s Nórmi? Potenciál v bioodpade

V Osle sa kuchynský a záhradný odpad využívajú na výrobu kompostu, elektriny, tepla, ako aj paliva pre mestskú hromadnú dopravu, píše IVANA MALEŠ.

V dopravnom sektore by podľa Asociácie pre vozidlá na zemný plyn a bioplyn (NGVA) mohli do roku 2030 automobily jazdiace na bioplyn tvoriť desať percent z podielu na trhu, pri nákladných autách by sa podiel mal pohybovať od 20 do 30 percent.

Obidve štúdie sa zhodujú na poklese dopytu po plyne do roku 2030 kvôli opatreniam na zvyšovanie efektívnosti a prechodu na novú generáciu veternej a solárnej energie. Jedným z miest, kde si plyn môže zachovať významný podiel na trhu je vykurovanie.

Otázne využitie v doprave

V dopravnom sektore je podľa ICCT využitie bioplynu otázne.

Zatiaľ čo dnes je plyn na trhu významným hráčom, technológie premeny elektriny na tekutinu a kvapalné palivá vyrobené zo splyňovania môžu byť alternatívou hlavne v oblasti diaľkovej nákladnej dopravy, kde elektrifikácia zatiaľ nie je uskutočniteľná.

Podľa Searlovej sú predikcie plynárenského priemyslu pre dopravný sektor „ambiciózne, ale uskutočniteľné, hlavne pre ťažkú prepravu.“

Prechod na biometán v doprave si však bude vyžadovať rozsiahle investície do vozového parku a palivovej infraštruktúry, upozorňuje ICCT.

Nákladná doprava a vykurovanie

Správa upozorňuje, že expanzia využívania biometánu si vyžaduje stimuly z verejných financií pre zvýšenie jeho produkcie.

Bude si tiež vyžadovať kompromisy medzi jeho využitím vo výrobe energie, vykurovaní a v doprave.

Zemný plyn má šancu pri kamiónoch a autobusoch, aj tu však súperí s elektrinou

V doprave poskytuje Európska únia finančnú podporu zemnému plynu aj elektrine. Ale posledný vývoj európskej legislatívy zvýhodňuje skôr elektromobily.

Potenciál využitia biometánu pri dekarbonizácii je limitovaný a podľa štúdie je „omnoho nižší“ ako predpokladaný dopyt po plyne v roku 2050.

„V prípade, že potenciál biometánu bude využitý naplno v dopravnom sektore, môže tvoriť sedem percent z celkového predpokladaného dopytu. Pokiaľ bude namiesto toho využitý v obytnom vykurovaní môže to byť desať percent, v prípade jeho využitia vo výrobe energie to môžu byť tri percentá,“ píše sa v štúdii ICCT.

Limitovaný potenciál biometánu

ICCT štúdiu uzatvára s tvrdením „udržateľný obnoviteľný metán môže pomôcť pri významnej redukcii emisií skleníkových plynov, avšak jeho celkový potenciál pri snahe o dekarbonizáciu je limitovaný, a to aj pri znížení nákladov na jeho výrobu.“

Závery štúdie sa zhruba zhodujú s postojom Európskej komisie, ktorá predpovedá pokles dopytu po plyne po roku 2030, aj keď stále zostane významnou súčasťou všetkých scenárov pre dekarbonizáciu.

V uniknutom návrhu novej stratégie pre nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 Komisia počíta s využitím bioplynu v ťažkej doprave a vo vykurovaní domácností.

]]>
Komisia má plán pre biohospodárstvo. Biomase sa príliš nevenuje https://euractiv.sk/section/energetika/news/komisia-ma-plan-pre-biohospodarstvo-biomase-sa-prilis-nevenuje/ Fri, 12 Oct 2018 08:22:43 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=news&p=116080 Nový európsky akčný plán chce jednej strane prispieť k riešeniu zmeny klímy a demografie. Na druhej strane poukazuje na možné riziká intenzívnej poľnohospodárskej a lesníckej výroby.

Európska komisia vo štvrtok 11. októbra predstavila akčný plán na rozvoj udržateľného a obehového biohospodárstva, ktoré má slúžiť európskej spoločnosti, životnému prostrediu i ekonomike.

Ako však píše portál EURACTIV.com, stratégia sa obšírne nevenuje bioenergii. Tá je na Slovensku, ale aj v celej Európe vnímaná kontroverzne, keďže dopyt po biomase vedie k odlesňovaniu. Lesy pritom absorbujú oxid uhličitý a prispievajú tak k tlmeniu klimatických zmien.

Riešiť klímu a demografiu

Nová stratégia biohospodárstva, ktorú predstavili predseda Komisie Jean-Claude Juncker a prvý podpredseda Frans Timmermans, je súčasťou úsilia o oživenie tvorby pracovných miest, rastu a investícií.

Jej cieľom je zlepšiť a zefektívniť udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov a prispieť tak k riešeniu otázok, akými sú zmena klímy či demografie.

Na východe Slovenska má vyrásť najväčšia 2G biorafinéria v Európe

Ide o prvý projekt v oblasti biohospodárstva, ktorý na území Slovenska podporila Európska únia spolu s konzorciom Bio-based Industries.

Podľa stanoviska Komisie biohospodárstvo dokáže premeniť riasy na pohonné hmoty, recyklovať plasty, vytvoriť z odpadu nový nábytok či oblečenie a z priemyselných vedľajších produktov biohnojivá.

Do roku 2030 by tento sektor ekonomiky mohol vytvoriť milión nových ekologických pracovných miest.

Nebol to nápad Komisie

Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen v tejto súvislosti uviedol, že občania EÚ musia vykonať systémové zmeny v spôsobe, akým vyrábajú, používajú a zahadzujú veci dennej spotreby.

„Vďaka rozvoju biohospodárstva, ktoré je obnoviteľným segmentom obehového hospodárstva, vieme nájsť nové a inovatívne spôsoby získavania potravín, výrobkov a energie bez toho, aby sme vyčerpali obmedzené biologické zdroje našej planéty,“ uviedol Katainen.

Biohospodárstvo: Minulosť, prítomnosť a budúcnosť

Čo je biohospodárstvo? Aká je stratégia EÚ pre prechod na udržateľné biohospodárstvo? Ako je na tom Slovensko?

Spresnil, že modernizácia našich výrobných modelov je dôležitá nielen z hľadiska klímy a životného prostredia, ale veľký potenciál má aj pri tvorbe nových ekologických pracovných miest, najmä vo vidieckych a pobrežných oblastiach.

Katainen priznal, že impulz pre stratégiu prišiel zvonka. „Bioekonomika na začiatku nebola našim nápadom. Bol to priemysel, členské štáty a mimovládky, ktoré nás požiadali o opatrenia, ktoré zlepšia využitie biozdrojov udržateľným spôsobom,“ povedal komisár.

Riziká pre pôdu a lesy

Na vytvorení udržateľného obehového biohospodárstva sa musia podľa akčného plánu spoločne podieľať verejné orgány i priemyselný sektor.

Na podporu tohto spoločného úsilia zavedie Komisia v budúcom roku 14 konkrétnych opatrení zameraných na tri hlavné ciele: rozšíriť a posilniť priemyslové odvetvia založené na biotechnológiách, rozšíriť biohospodárstvo po celej Európe a chrániť ekosystém a pochopiť ekologické obmedzenia biohospodárstva.

Nové pravidlá pre obnoviteľné energie ohrozujú lesy

Viac lesov znamená nižšie tempo klimatických zmien. Ich vyrubovanie má naopak na klímu rovnaký vplyv ako spaľovanie iných fosílnych palív.

Stratégia poukazuje na možné riziká intenzívnej poľnohospodárskej a lesníckej výroby.

Biohospodárstvo sa vzťahuje na všetky odvetvia a systémy, ktoré využívajú biologické zdroje. Ide o jedno z najväčších a najdôležitejších odvetví EÚ, pod ktoré spadá poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov, potravinárstvo, bioenergetika a biovýrobky. Jeho ročný obrat dosahuje približne dva bilióny eur a zamestnaných je v ňom približne 18 miliónov ľudí.

]]>
Nórska aktivistka: Obnoviteľné zdroje na dekarbonizáciu cementární či oceliarní nestačia https://euractiv.sk/section/energetika/interview/norska-aktivistka-obnovitelne-zdroje-na-dekarbonizaciu-cementarni-ci-oceliarni-nestacia/ Fri, 12 Oct 2018 07:18:37 +0000 https://euractiv.sk/?post_type=interview&p=116060 Priemysel bude znečisťovať životné prostredie, aj keď úplne prejde na obnoviteľné zdroje energie. Zachytávanie a skladovanie uhlíka je jediný spôsob ako sa s jeho emisiami vysporiadať. Už si nemôžeme dovoliť čakať, hovorí CAMILLA SKRIUNGOVÁ.

Camilla Skriungová je poradkyňou v Organizácii za zdroje s nulovými emisiami (Zero), nórskeho environmentálneho združenia zameriavajúceho sa na znižovanie emisií skleníkových plynov. S portálom EURACTIV.com  sa rozprávala na novinárskej ceste financovanej Gassnovou, nórskym štátnym podnikom pre vývoj a implementáciu technológií zachytávania a uskladňovania uhlíka (CCS).  

Väčšina environmentálnych organizácií je voči CCS skeptická alebo sú vyložene proti. Zero je výnimkou. Prečo?

Zachytávanie a uskladnenie uhlíka pokladáme za súčasť riešenia globálneho otepľovania, pomocou ktorého sa oteplenie podarí udržať pod dvomi stupňami Celzia.

Dôvodom je, že s obnoviteľnými zdrojmi energie a s energetickou účinnosťou sa vieme dostať len na istú hranicu. Emisie ale musíme znižovať aj v odvetviach produkujúcich cement, oceľ, hliník, etanol a podobne. Takisto sa musíme starať o náš odpad, ktorý produkuje nemalé množstvo oxidu uhličitého, keď sa spaľuje s cieľom energetického zhodnotenia. Tieto emisie stále globálne rastú.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

Všetky tieto odvetvia budú znečisťovať životné prostredie, aj keď úplne prejdú na obnoviteľné zdroje energie. CCS je v súčasnosti jediný spôsob ako sa s týmito emisiami vysporiadať. Ide teda o dôležitú časť boja proti globálnemu otepľovaniu. Nemôžeme si dovoliť čakať na nové technológie, takže môže ísť o našu poslednú šancu.

Prečo je CCS jediná možnosť? Nemôžu ten istý účel splniť obnoviteľné zdroje energie?

Obnoviteľné zdroje sú v týchto odvetviach využívané ako zdroj tepla a energie. Musíme bezpochyby pokračovať v ich zavádzaní vo väčšej miere, než sme svedkami v súčasnosti.

Napríklad proces výroby cementu však bude aj naďalej viesť k vypúšťaniu oxidu uhličitého bez ohľadu na zdroj energie, ktorý sa pri výrobe používa. Za emisie je teda zodpovedný chemický proces, a v súčasnosti je ich zachytávanie a uskladnenie jedinou možnosťou, ako tieto emisie znížiť.

Má CCS potenciál aj v znižovaní emisií uhoľných elektrární?

Áno, má. CCS by ale nemalo byť používané ako ospravedlnenie pokračovania využívania uhoľných elektrární dlhšie, ako je potrebné. Prvým krokom je zastavenie výstavby uhoľných a plynových elektrární a ukončenie závislosti na fosílnych palivách. Ďalšie krajiny by mali nasledovať Nemecko a utlmiť výrobu elektriny z uhlia.

Nórsky energetický gigant: Očakávame masívne investície do ropy a plynu

Existujúce dodávky fosílnych palív budú klesať oveľa rýchlejšie než akékoľvek zmeny dopytu. Napriek tomu chceme byť súčasťou svetovej revolúcie obnoviteľnej energie, tvrdí EIRIK WAERNESS z Equinoru.

Niektoré krajiny nanešťastie stále tvrdia, že budú závislé na uhlí aj v ďalšom desaťročí, a to hlavne Čína a India, ktoré majú obrovské zásoby uhlia. A ony môžu uplatniť CCS na utlmenie emisií z existujúcich elektrární, zatiaľ čo prechádzajú na čisté energie.

Nemôžu tieto krajiny nahradiť uhlie obnoviteľnými zdrojmi, ako to robíme v Európe?

Môžu. Stále však majú obrovské uhoľné kapacity. A v prechode z uhlia na plyn môže zohrať CCS úlohu v znižovaní emisií v prípade existujúcich uhoľných elektrární, než sa definitívne zatvoria.

Európa sa momentálne sústredí na priemysel, nie na uhlie. Ak ukážeme, že CCS je využiteľné v priemysle, kde ho skutočne potrebujeme, technológia zlacnie a budeme ju môcť preniesť aj do iných oblastí.

Vzostup lacných obnoviteľných zdrojov podkopal využitie CCS v uhoľnom priemysle. Môže sa CCS stať to isté v priemysle, ak zlacnie ekologicky vyrábaný vodík?

Aj v  budúcnosti, keď bude ekológia prioritou, budeme využívať priemyselné výrobky. Ide teda o dva rozdielne prípady. Budeme ďalej potrebovať napríklad oceľ pre solárne panely, cement pre naše budovy, cesty a podobne. Okrem CCS v súčasnosti nevidím inú cestu ako znížiť emisie z týchto odvetví.

Elektrina, vykurovanie, priemysel. Znečisťovatelia žiadajú viac peňazí na zelené projekty

V budúcom desaťročí bude mať Slovensko prístup k miliardám eur z predaja emisných povoleniek. Už teraz sa rozhoduje, akým spôsobom ich bude rozdeľovať.

Vo Švédsku nedávno spustili výstavbu továrne na oceľ, ktorá bude pri výrobe používať ekologicky vyrobený vodík. Zdrojom energie bude elektrina z obnoviteľných zdrojov. Môžu podobné projekty podkopať využitie CCS vo výrobe ocele, ak sa stanú dostupnejšími vo väčšej miere?

Tieto projekty sú veľmi prospešné, ale riešia len energiu prichádzajúcu do továrne. Stále tu budú emisie CO2 z dymových plynov zo samotného výrobného procesu. Iný spôsob ako tieto emisie znížiť momentálne neexistuje.

CCS je stále pomerne drahé a nerentabilné. Čo by mali robiť vlády? Finančne ho podporovať?

Vlády by mali podporiť prvé projekty a uistiť sa, že vôbec budú odštartované. Budovať tento typ infraštruktúry je zodpovednosť štátu, ktorá môže byť krytá zo štátneho rozpočtu alebo napríklad z dane. Nejaký druh dotácie pre prvé projekty bude určite nutný.

Keď sa prvé projekty rozbehnú, mali by už existovať alternatívne modely financovania, ktoré zaistia, že CCS bude pre priemysel výnosné a dlhodobo výhodné. Jednou z možností je vydávať pre CCS certifikáty. Mohla by sa zaviesť nízka uhlíková daň pre priemyselných znečisťovateľov, z ktorej by sa vytvoril fond. Priemyselníkom by sa následne z tohto fondu vracali peniaze za každú uskladnenú tonu CO2.

Nórsky plynový gigant: Zemný plyn má miesto aj vo svete bez emisií

Vďaka zachytávaniu a ukladaniu uhlíka dokážeme dekarbonizovať priemysel, potrebujeme však pomoc EÚ, hovorí pre EurActiv.sk SONJA CHIRICO INDREBØ.

Jednalo by sa o obehový model, akýsi depozitný systém. Tí, ktorí zarábajú na využívaní uhlíka, napríklad ropný a plynárenský priemysel, by platili do fondu používaného iba pre projekty CCS. Napríklad Equinor (bývalý Statoil) v Nórsku uvažuje nad spoplatnením uskladňovania CO2 na vyčerpaných ropných a plynových poliach.

Existuje mnoho spôsobov ako CCS financovať, ale namiesto váhania musíme začať konať. Emisie sa budú iba zvyšovať a čas pred katastrofickou klimatickou zmenou sa kráti.

Nórsko má jeden z najväčších štátnych fondov na svete, ale napriek tomu stále žiada finančnú podporu od Európskej únie. Prečo? Pokiaľ existuje skutočné využitie CCS v priemysle, prečo ho Nórsko jednoducho nepodporí?

V Nórsku je veľká obava, že štát zaplatí za dopravnú a úložnú infraštruktúru (projekt Northern Lights), ale nikto – či už vlády alebo priemysel – nebude nórsky príklad nasledovať. Hlavná starosť teda je, že postavená infraštruktúra ostane nevyužitá.

Ja by som to ale obrátila. Vybudovanie infraštruktúry pre CCS bude samotné stačiť na rozhýbanie ďalších, podobných projektov. Mať k dispozícií pripravené úložisko môže byť tým zlomovým momentom.

V Nórsku sa taktiež aktuálne vedie veľká politická debata či by štát mal zo štátneho rozpočtu financovať projekty CCS aj na úkor škôl, nemocníc a podobne.

My veríme, že Nórsko by malo pokračovať v projekte Northern Lights a nežiadať o peniaze Európsku úniu. Mali by sme to jednoducho urobiť. Ak sa nám podarí prijať investičné rozhodnutie do roku 2020, projekt by mohol byť hotový, alebo aspoň vo výstavbe do roku 2022 alebo 2023.

]]>