Maroš Šefčovič tvrdí, že Rusi v princípe súhlasia s tranzitom plynu cez ukrajinskú sústavu po roku 2019. Ukrajinci im neveria, záväzná dohoda bude najskôr v máji.
Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.
Najskôr nové európske emisné limity kritizoval, teraz slovenský automobilový priemysel tvrdí, že sa im prispôsobí. Potrebuje však pomoc štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, podnikateľským prostredím a výskumom.
Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.
Ministerstvo životného prostredia zverejnilo návrh zákona o vratných nápojových obaloch z plastu a kovu. Kritici podľa neho nepredložili konštruktívne návrhy, ani vlastné analýzy nákladov.
V Európskej únii vstúpi do prevádzky prvá nová atómka po 12 rokoch – na Slovensku. Stavba Nord Streamu 2 pokračuje, riziká pre Európu sa však znížia. Európska legislatíva sa premietne do obnoviteľnejšej a účinnejšej slovenskej energetiky.
Doprava budúcnosti bude založená na zdieľanej ekonomike, ktorá zníži jej cenu aj emisie. Systém bikesharingu, ktorý si vybrala Bratislava, je však najprimitívnejší, hovorí odborník na ekoinovácie RADOSLAV MIZERA.
Aktuálny politický a legislatívny cyklus EÚ v roku 2019 končí a nový sa na jeseň rozbehne. Aké rozhodnutia a udalosti je možné očakávať? Ktoré témy môžu hýbať eurovoľbami? Prinášame prehľad podľa vybraných oblastí.
Ministerstvo životného prostredia plánuje vypracovať analýzu vratných viacvrstvových kombinovaných materiálov, do akých sa balí mlieko či džúsy. Výrobcovia a odpadári sa k nej postavili rovnako odmietavo ako k zálohovaniu PET fliaš a plechoviek.
Envirorezort chce zmazať z výrobkov termín minimálnej trvanlivosti a zachovať len dátum spotreby. Návrh sa stretol s nesúhlasom ministerstiev pôdohospodárstva a zdravotníctva a potravinárskej komory.
V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.
Klimatická konferencia COP24 nenaplnila očakávania, svet čakajú ďalšie rokovania. Najviac sa za ne zasadzujú Európska únia, Čína a Kanada vysvetľuje pre EURACTIV.sk predseda COP20 Manuel Pulgar-Vidal.
Ministerstvo životného prostredia chce z európskych prostriedkov financovať modernizáciu vykurovacích sietí. V individuálnom vykurovaní plánuje kotlíkovú dotáciu s až 90-percentnou spoluúčasťou štátu.
Experti Slovensku odporúčajú, aby sa sústredilo na verejné budovy a využívalo garantované energetické služby. Náklady zdravotnej starostlivosti z dôvodu nekvalitných budov sú na Slovensku 500 – 900 miliónov eur ročne.
Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.
Slovenský výrobný sektor dúfa, že v znižovaní emisií mu pomôžu finančné schémy Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Ochranári žiadajú aj zváženie novej dane za znečisťovanie či uhlíkovej dane.
Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.
Vláda schválila nový všeobecný hospodársky záujem, ktorý skracuje dotácie na spaľovanie uhlia z roku 2030 na rok 2023. Po sťažnostiach opozície a ochranárov v ňom zrovnoprávnila transformačné projekty baníckej firmy a ostatných predkladateľov.
Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.
Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.
Pre hornú Nitru musíme vybrať projekty, ktoré sa dajú realizovať rýchlo, hovorí podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu MAROŠ ŠEFČOVIČ. Transformácia uhoľných regiónov podľa neho nesmie mať porazených.
V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.
Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.
