Mimovládky žijú najmä z verejných a vlastných zdrojov

Členské príspevky, dary, vlastná podnikateľská činnosť, asignácia 2 % z daní, granty a dotácie sú základné druhy príjmov, na ktoré sa musí spoliehať podvyživený tretí sektor na Slovensku. Kríza a nedostatočná verejná podpora situáciu nezlepšujú.

Mimovládne organizácie (MVO) sa snažia v priebehu roka svoje zdroje v rámci možností diverzifikovať. Zdroje sa líšia v závislosti od oblasti, v ktorej MVO pôsobí. Tie, ktoré poskytujú sociálne služby, by mali byť podľa zákona financované z rozpočtu samosprávy. V praxi však tieto „mimovládky“ narážajú na finančné ťažkosti, pretože samosprávy častejšie uprednostňujú verejných poskytovateľov týchto služieb.

Podľa Borisa Strečanského, riaditeľa Centra pre filantropiu, je to dôsledok „protekcionistickej politiky štátu voči verejným inštitúciám, ale aj odrazom nedôvery politických elít v efektívnosť súkromného neziskového sektora pri snahe o verejný prospech.“

Príjmy MVO v posledných rokoch značne poklesli a to hneď z niekoľkých dôvodov. Finančná kríza ukrátila zisky firiem. Pokles príjmov sa dotkol aj štátu, ktorý menej vybral na daniach. Kým príjmov tých MVO, ktoré vykonávajú vlastnú obmedzenú podnikateľskú činnosť (napríklad poskytovaním služieb), sa kríza dotkla priamo, príjmy ostatných MVO nepriamo.

Prostriedky pre MVO poklesli aj z dôvodu zastavenia Nórskeho finančného mechanizmu, ktorý prerozdeľoval 6 mil. eur ročne. Zastavenie je však len dočasné. V súčasnej dobre prebieha hodnotenie šiestich návrhov nových programov, ktoré by malo byť ukončené v auguste. Nové programové obdobie má začať ešte v tomto roku.

Nové tematické oblasti mechanizmu sa majú mierne odlišovať od starých.  Programy budú zamerané na prispôsobovanie sa klimatickým zmenám, podporu sociálnej inklúzie, ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, zelené inovácie v priemysle, domáce a rodovo podmienené násilie a cezhraničnú spoluprácu.

Asignácia 2 % dane je pre MVO kľúčová

Ďalším dôvodom poklesu celkových príjmov MVO je zmena fungovania mechanizmu asignácie 2 % dane z príjmov právnických osôb, ktorá funguje na Slovensku od roku 2004.

V minulom roku mohli po prvýkrát darovať právnické osoby 2 % dane z príjmu iba v prípade, že predtým darovali aspoň 0,5 % z vlastného zisku. V opačnom prípade si mohli na filantropické aktivity uplatniť len 1,5 % dane.

Podľa správy o Indexe udržateľnosti neziskových organizácií za rok 2011, ktorú vypracovala Nadácia Pontis, klesol v minulom roku počet právnických osôb, ktoré asignovali daň pre MVO o 418. Celková čiastka finančných prostriedkov od právnických osôb klesla v porovnaní s rokom predtým o 17,71 %. 

Sadzba sa má navyše podľa zákona ďalej znižovať. Národná rada SR zákon novelizovala v decembri 2011, čím posunula postupné znižovanie asignácie o jeden rok.

Strečanský tvrdí, že asignácia 2 % dane, ktorá znamená pre tretí sektor príjem vyše 41 mil. eur, nepredstavuje z pohľadu veľkosti, významný zdroj. „Pre porovnanie, v roku 2010 predstavovali len dary a príspevky, ktoré prijali nadácie, sumu vyše 600 mil. eur,“ povedal.

Asignácia je pre tretí sektor podľa neho kľúčová skôr kvôli tomu, že nejde o prostriedky, viazané na konkrétne projekty, čo sa nedá povedať o verejných zdrojoch a väčšine darov. 

Strečanský odhaduje, že verejné zdroje, vrátane európskych zdrojov, predstavujú približne 40 % podiel na príjmoch tretieho sektora. Ďalších 40 % tvoria členské príspevky a vlastná zárobková činnosť a zvyšných 20 % sú rôzne príspevky a dary. Na presnejšie odhady nie je podľa neho k dispozícii dostatok dát.

Prostriedky EÚ a štátne granty sú rozhodujúcim príjmom pre väčšie neziskové organizácie. Firemné nadácie sa zase snažia podporovať malé a stredné MVO, píše sa v správe o Indexe udržateľnosti neziskových organizácií.

V roku 2011 fungovalo na Slovensku 400 nadácií, z toho 85 firemných. Podľa analýzy Centra pre filantropiu, patria k najväčším nadáciám na Slovensku Nadácia Habitat for Humanity International, Nadácia Pázmány Péter Alapítvány, SOCIA, MEDICAL, Ekopolis, či OSF. K najväčším firemným nadáciám patria zase Nadácia SPP, SLSP, Orange, VÚB, či Nadácia Tatra banky. Svoje prostriedky prerozdeľujú prostredníctvom grantových výziev.

Eurofondy príliš nelákajú

Miroslav Mojžiš z občianskeho združenia Priatelia Zeme si myslí, že so zvyšujúcim sa nedostatkom zdrojov, sa zvyšuje pre MVO dôležitosť štrukturálnych fondov EÚ. Napriek tomu ostáva len minimum organizácií, ktoré ich využívajú.

„Myslím, že väčšina MVO sa naučila na fondy nespoliehať a hľadajú radšej iné formy financovania svojich aktivít,“ tvrdí Mojžiš. Príčin vidí hneď niekoľko.

MVO sú oprávnenými žiadateľmi len v troch operačných programoch Európskeho sociálneho fondu: OP Zamestnanosť, OP Sociálna inklúzia a OP Vzdelávanie.

„Špecificky bolo pre MVO vytvorené jedno opatrenie zamerané na vzdelávanie. Podmienky sú však nastavené nevhodne, pretože umožňujú iba financovanie vzdelávacích aktivít zamestnancov MVO,“ vysvetľuje Mojžiš.

„Keďže MVO majú prevažne ľudí na iný ako zamestnanecký pomer, bolo im znemožnené využiť peniaze reálne na to, čo potrebovali pre rozvoj svojich kapacít,“ dodáva.

Napriek formálnej oprávnenosti sa podľa neho MVO objavujú v podmienkach výziev ako oprávnení žiadatelia len sporadicky.  

To však nie je jediný problém. Eurofondy znamenajú pre MVO aj ďalšie ťažkosti. K nim patrí napríklad nemožnosť využívať zálohové platby, či problém, ktorý predstavuje vyplácanie prostriedkov len ako refundáciu. Mojžiš upozorňuje aj na veľkú administratívnu záťaž, alebo zložitý systém účtovníctva. Ten môže byť pre MVO „odrádzujúci a po získaní projektu až likvidačný.“

Vzdelávanie a kultúra

Existuje však viac možností, ako získať podporu z prostriedkov EÚ. MVO, ktoré sa venujú vzdelávaniu, sa môžu uchádzať o projekty v rámci európskych komunitárnych programoch. Jedným z nich je Program celoživotného vzdelávania. Program tvoria viaceré podprogramy: Comenius, Erasmus, Leonardo da Vinci, Gruntvig, Prierezový program, alebo Jean Monnet.

Nie všetky sú však dostupné pre MVO. Napríklad podprogramy Comenius a Erasmus sú určené len pre zriaďovateľov škôl.

MVO sa môžu uchádzať o granty v podprogramoch Leonardo da Vinci (odborné vzdelávanie a príprava), Grundtvig (vzdelávanie dospelých) a čiastočne aj Prierezového programu (vzdelávanie decíznej sféry a sociálnych partnerov pôsobiacich v oblasti vzdelávania).

„Zapojenie sa do programu Leonardo da Vinci je okolo 10 %, keďže v ňom dominujú odborné školy a čiastočne aj podniky,“ hovorí Irena Fonodová, riaditeľka Národnej agentúry Programu celoživotného vzdelávania.

„V programe Grundtvig je to 50-60 % žiadateľov, keďže na Slovensku nemáme formálny systém vzdelávania dospelých a MVO často pôsobia ako inštitúcie vo vzdelávaní dospelých,“ vysvetľuje Fonodová. V Prierezovom programe je to asi 20 % zástupcov MVO.

Mládežníčke MVO, ako aj neformálne skupiny aspoň štyroch mladých ľudí vo veku 13 až 30 rokov, sa môžu realizovať vďaka programu Mládež v akcii.

Program podporuje napríklad projekty, ktoré posilňujú európske občianstvo a  participáciu mladých ľudí, dobrovoľníctvo, rôzne mládežnícke výmeny v rámci EÚ alebo s tretími krajinami, neformálne vzdelávanie mladých, či dialóg medzi mladými ľuďmi a tvorcami politík.

Podľa návrhu Komisie by sa v budúcom programovom období mali programy v oblasti vzdelávania, vrátane Programu celoživotného vzdelávania a Programu Mládež v akcii, zlúčiť do jedného programu s pracovným názvom „Erasmus pre všetkých“. Európsky parlament a Rada však chystajú v návrhu Komisie zmeny. 

Podľa slovenskej europoslankyne Kataríny Neveďalovej by mal mať program špeciálnu kapitolu, určenú pre mládež v takej podobe, v akej bol program Mládež v akcii. „Keďže program je zameraný najmä na zamestnanosť, trochu nám chýba celoživotné vzdelávanie a podpora vzdelávania dospelých a mladých, preto verím, že Európsky parlament dokáže tento program zmeniť k lepšiemu,“ vyhlásila. 

MVO, ktoré sa zaoberajú výskumom, sa môžu zapojiť do posledných výziev siedmeho rámcového programu, ktoré včera (10.7.) zverejnila Komisia. Doterajšia účasť MVO v programe bola však skôr sporadická.

Cieľom programu Kultúra je podporovať prostredníctvom spolupráce rôznych kultúrnych aktérov, spoločný európsky kultúrny priestor. Do programu sa ročne zapojí, ako organizátor, alebo spoluorganizátor, len niekoľko slovenských MVO.

Individuálne darcovstvo

Podľa Strečanského je pre budúcnosť MVO dôležité, zamerať sa na posilňovanie podpory zo strany domácich firiem a jednotlivcov. 

Na Slovensku funguje v súčasnosti niekoľko projektov individuálneho darcovstva. Sú to napríklad portály ludialudom.sk, dakujeme.sk alebo program dobrakrajina.sk.

Bokom by nemal ostať ani štát. Ten by mal modernizovať poskytovanie dotácií, skvalitňovať právne, daňové a inštitucionálne prostredie pre zapájanie sa firiem a jednotlivcov do darcovstva a napokon podporovať schopnosti MVO vytvárať si vlastné zdroje, myslí si Strečanský.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA