Francúzsku vraj hrozí ďalšia finančná kríza

Desať rokov po tom, ako problémy s nesplácanými hypotékami zatriasli globálnym finančným sektorom, sa vo Francúzsku schyľuje k ďalšiemu krachu, tvrdí správa francúzskeho senátora.

Francúzske banky vykazujú za rok 2016 solídne zisky. Príjmy prekračujú úroveň pred krízou, napriek tomu, že ich stláčajú nízke úrokové miery. Francúzsky senátor Pierre-Yves Collombat si však myslí, že zopakovanie finančného krachu môže byť pred dverami.

Senátor zo strany Európske demokratické a sociálne zhromaždenie (predtým Strana radikálnej ľavice) predstavil v stredu (1. marec) správu Kríza bez konca: keď sa história opakuje. Tvrdí v nej, že „možnosť ďalšieho finančného krachu, takmer desať rokov po kríze, ktorá začala v 2007, ešte stále nepominula“.

Jeho závery nie sú optimistické. „Technická“ pravdepodobnosť ďalšej finančnej krízy podobnej veľkosti, ako v 2007, „sa neznížila, práve naopak. Máme tu všetky príznaky ďalšieho krachu“, povedal senátorom.

Podľa Collombata to však nie je najpravdepodobnejší scenár. Viac sa obáva výbuchu nespokojnosti voličov, spôsobeného hospodárskou krízou, ktorý môže vyprovokovať ďalší finančný krach.

Problém s univerzálnymi bankami

Collombatova správa neobsahuje veľa konkrétnych návrhov na nápravu. Spomína „niektoré sektorové reformy schopné zabezpečiť udržateľný rozvoj európskeho finančného systému, ktoré by pomohli vyhnúť sa potrebe intervencie pri budúcej katastrofe“.

V tejto oblasti vidí jednu prioritu: „V každom prípade musíme skutočne oddeliť aktivity depozitných a komerčných bánk tak, aby boli depozitné banky zodpovedné len za poskytovanie úverov. Ak to neurobíme, banky môžu špekulovať s vkladmi a kreditmi, ktoré tieto vklady môžu vytvoriť“, povedal senátor v stredu novinárom.

Francúzsko prijalo zákon o rozdelení bankovníctva v júli 2013, na základe predvolebných sľubov Francoisa Hollanda. Zákon bol však slabý. BNP Paribas a Société Générale vyčlenili obchodné aktivity, v skutočnosti sa však veľa nezmenilo.

Na európskej úrovni zas lobing pochoval regulačné plány bývalého komisára Michela Barniera. Medzi hlavných odporcov patrili práve francúzske banky, ktoré tradične zlučujú rôzne typy aktivít – od uchovávania vkladov po obchody na burze – pod jednou strechou. Francúzska banková loby tvrdí, že takýto model bankovníctva je najstabilnejší.

Skutočné oddelenie, aké zaviedol v USA zákon z roku 1933 známy ako Glass-Steagall Act, by bolo pre Francúzsko „falošnou dobrou myšlienkou“, tvrdí čestný guvernér Bank of France. Banky, ktoré sa v Európe dostali do problémov, boli oslabené finančnými špekuláciami, a dva najväčšie symboly finančnej krízy podľa neho neboli univerzálnymi bankami.

„Lehman Brothers bola čisto investičnou bankou, Northern Rock v Anglicku bola len retailovou bankou.“

REKLAMA

REKLAMA