Všetky dane sú zlé a niektoré horšie, tvrdí Laffer. V Európe s ním nesúhlasia

Ako nastaviť daňové systémy tak, aby sa znížila kriminalita a zvýšil ich výber? Odpovede hľadal panel na Globsec Tatra Summit 2016 za účasti popredného amerického ekonóma.

Legálne aj nelegálne daňové úniky a finančná kriminalita živiaca organizovaný zločin či terorizmus majú mnoho spoločné, hovorí šéf finančného spravodajstva v Europol-e Simon Riondet.

Časy „kešu“

„Pre nás sú veľký problém napríklad hotovostné peniaze. Z tisíc miliárd eurových bankoviek je jedna tretina 500 eurových bankoviek. Kto ich používa? Nikto, len kriminálnici na rôznych úrovniach,“ konštatuje Riodent.

500 eurové bankovky zmiznú z obehu v únii v roku 2018.

Ich existencia ale zatiaľ znamená, že je možné preniesť milión eur „v keši“ pri váhe 2 kilogramy, zatiaľ čo rovnaká hotovosť v amerických dolárov by vážila 11 kilogramov.

„V konečnom dôsledku je tu prepojenie medzi vyhýbaním sa daniam, daňovými podvodmi a zločinom“, sumarizuje skúsenosti Europolu Riondent.

Štátna tajomníčka ministerstva financií SR Dana Meager s tým súhlasí. Slovenské orgány majú podľa nej skúsenosti zo slovensko-ukrajinskej hranice, kde sa hotové peniaze pašujú vo vodotesných škatuliach na riekach Uh a Tisa.

Meager tiež pri tejto príležitosti povedala, že bola šokovaná, keď sa dozvedela, že na Slovensku vyšetrujú rezidenta sýrskeho pôvodu, ktorý mal cez neoprávnené vratky za DPH posielať peniaze teroristickej organizácii Islamský štát.

„Toto ma v súvislosti s daňovými únikmi znepokojuje najviac“, hovorí štátna tajomníčka.

Všetky dane sú zlé, niektoré horšie

Neželané javy ako je vyhýbanie sa plateniu daní odstráni len dobré nastavenie daňového systému, hovorí americký ekonóm Arthur B. Laffer.

Tento bývalý poradca amerického prezidenta Ronalda Reagana pre oblasť daní prepožičal svoje meno aj známej „Lafferovej krivke“ o vzťahu medzi sadzbou dane a výškou výnosu z nej.

„Všetky dane sú zlé, ale niektoré sú ešte horšie,“ formuluje základnú premisu.

Treba to preto robiť „čo najmenej zle“, čo v Lafferovom poňatí znamená čo najnižšiu rovnú sadzbu dane pri čo najširšom daňovom základe.

To podľa neho motivuje k plateniu daní, pretože „ak ľudia a firmy neplatia dane dobrovoľne, máte problém“.

„Zdaňujeme ľudí, ktorí fajčia, aby prestali. Zdaňujeme šoférov, aby nejazdili príliš rýchlo. Zdaňujeme ale aj tých, čo pracujú, čo zamestnávajú ľudí a tých, čo vyrábajú super produkty. Tých ale nezdaňujeme, aby to prestali robiť, ale aby sme získali príjmy. Neverte ale ani na sekundu, že aj tieto dane nemajú rovnaký odradzujúci efekt.“

Ekonomika je podľa neho o „stimuloch“ a daňové systémy, majú obsahovať čo najmenej stimulov pre „zlé správanie“.

„Ak niekto zarába 10 krát viac ako ja, mal by platiť 10 krát vyššie dane, nie 1000 krát vyššie,“ obhajuje Laffer rovnú daň.

Za čo platíme?

Zástupkyňa riaditeľa centra pre daňovú politiku a administratívu v OECD Grace Perez-Navarro vysvetľuje, že dane z príjmu majú úplne inú úlohu ako napríklad spotrebné dane na tabak.

„Dane sú cena, ktorú platíme za civilizovanú spoločnosť,“ cituje Perez-Navarro Olivera W. Holmesa. Snahe o najnižšiu sadzbu rozumie, ale má to byť najnižšia sadzba, ktorá umožní financovať verejné služby, ktoré štát chce poskytovať. Aké to majú byť určí demokratický proces.

Progresívne dane

Na otázku z publika, či dane nemajú byť aj nástrojom na znižovanie príjmových rozdielov, ak sa tak spoločnosť demokraticky rozhodne, Laffer odpovedá, že cestu vidí skôr v riešení chudoby, než „v ťahaní bohatých dole.“

„Bohatí ľudia sú vaši najlepší priatelia. Sú tí, čo platia vaše účty, mali by ste im poslať blahoprianie k narodeninám a pozvať ich na večeru.“

Progresívne zdaňovanie Laffer odmieta, pretože progresívne dane, „neredistribuujú príjmy, ale ľudí“.

Štátna tajkomníčka Meager si tiež myslí, že progresívne zdaňovanie je „obsolentné“.

Perez-Navarro oponuje, hovorí, že dane majú byť nástrojom na tvarovanie sociálnych a zdravotných politík a verí v istú mieru progresivity, pokiaľ tým daňový systém nespravíme príliš komplikovaným.

„Nie všade bola rovná daň tak efektívna a nie vždy bola aj skutočne rovná,“ konštatuje.

Vychovať si platcov

Z diskusie vyplynula otázka, či by mali daňové systémy pristupovať inak k malým a stredným firmám (MSP).

Mnohé vlády to robia, hovorí Perez-Navaro.

„Tieto firmy ideálne v budúcnosti vyrastú a teda sa stanú aj veľkými platcami daní. Je preto želateľné, aby nezačali svoje pôsobenie v kultúre vyhýbania sa daňovým povinnostiam.“

Vyjsť v ústrety je im podľa nej možné aj administratívne.

Za špeciálny prístup sa prihovára aj Dana Meager. Slovensko podľa nej musí snažiť pomôcť MSP aj cestou otvorenia daňovej legislatívy. V tomto smere počúva odporúčania OECD aj Európskej komisie.

Osobne je Meager toho názoru, že DPH je prekonaná a „nerozumie, prečo ju stále máme“.

„Minister financií ma za to možno vyhodí z okna, ale to si vyjasníme neskôr,“ reaguje na otázku, či je to oficiálna pozícia vlády.

Štát ruky preč

Arthur Laffer sa vyslovuje proti zohľadňovaniu potrieb malých a stredných podnikov. Štáty by sa mal podľa neho zdržať zásahov do ekonomiky na podporu toho či oného sektora.

„Nie je úlohou vlády prioritizovať.“

Vládni úradníci by mali byť podľa neho navyše platení cez provízie naviazané na výkon ekonomiky.

„Pretože vieme, že provízie tak dobre zafungovali pred finančnou krízou?“, pýta sa moderátor debaty Henry Foy, korešpondent Financial Times pre strednú Európu.

Kríza bola výsledkom „hlúpeho míňania“ a „kvantitatívneho uvoľňovania“, reaguje Leffer. „Nemôžete sa zdaniť k prosperite, ani dosať sa z chudoby míňaním.“

Dana Meager dopĺňa, že sadzba dane a daňový systém nie je zďaleka pre investorov jediný faktor. Ide podľa nej o celkovú politickú a ekonomickú stabilitu.

Perez-Navarro pripomína, že treba zobrať do úvahy aj štruktúru hospodárstva. Napríklad, na ropu bohatá krajina bude mať iný systém ako otvorená ekonomika v strede Európy a pod.

Zdaňovať ekonomickú aktivitu

OECD už niekoľko rokov pracueje na medzinárodnom projekte BEPS, ktorý vyhodnocuje globálny daňový systém a navrhuje opatrenia ako predchádzať daňovým únikom a ako efektívne zdaňovať tam, kde dochádza k ekonomickej aktivite.

Od roku 2017 sa napríklad zavádza automatickú výmenu bankových informácií, daňové rozhodnutia by mali byť verejné, tak ako aj zoznamy tzv. konečných vlastníkov firiem.

Tieto zmeny spolu s lepšou spoluprácou by mali priniesť to, že sa vlády nebudú musieť spoliehať na úniknuté súbory informácií ako boli Panama Papers alebo Lux Leaks.

Čítajte aj: Panama Papers a spol? Únia sa s riešením trápi

Perez-Navarro načrtáva súvisiace výzvy: „Tí, o ktorých hovoríme, že neplatia dane, sú často tí, ktorí sú súčasťou tzv. digitálnej ekonomiky. Spolu s procesom automatizácie budeme svedkami zmien vo výbere daní z príjmu. Práva duševného vlastníctva budú najväčším generátorom ziskov, zároveň vysoko mobilné, čo bude treba zohľadniť aj v daňových systémoch,“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA