Čo nám radia priekopníci v biohospodárstve?

Bez zdieľania skúseností sa biohospodárstvo robiť nedá.

Stratégia pre biohospodárstvo môže fungovať na európskej, národnej, aj regionálnej úrovni. Spôsobov ako podporiť biohospodárstvo, teda inovatívne a udržateľné vyžívanie obnoviteľných zdrojov v pôdohospodárstve, lesníctve, rybnom hospodárstve, pri výrobe potravín, krmív a energie, je taktiež niekoľko.

Bratislavská konferencia o biohospodárstve bola aj o zdieľaní skúseností zainteresovaných strán a ukážke úspešných riešení v tejto oblasti.

Fínsko: spolupráca štátu a regiónov

„Ďalšou vlnou hospodárstva je biohospodárstvo,“ začal svoj príhovor Asko Peltola z fínskeho regiónu Južná Ostrobothnia.

Fínsko je vďaka bohatstvu prírodných zdrojov a odbornosti v oblasti výskumu a inovácií jedným z priekopníkov v oblasti biohospodárstva. Svoju národnú stratégiu predstavilo v roku 2014. „Na jej vytvorení spolupracovali všetky regióny Fínska,“ zdôraznil Peltola.

Do roku 2025 by malo biohospodárstvo vo Fínsku dosiahnuť obrat 100 miliárd eur a vytvoriť 100,000 nových pracovných miest.

Štát a regióny majú v rámci stratégie svoje vlastné úlohy. „Štát by mal vytvárať podnety a rušiť byrokratické prekážky. Regióny by zas na základe svojich skúseností mali vyberať tie najefektívnejšie projekty,“ vysvetlil Peltola.

Upozornil aj na dôležitosť vzdelávania detí, „ktoré o biohospodárstve môžu potom učiť aj nás dospelých“.

Biokomunity

„Nezabúdajme, že máme úroveň aj pod regiónmi. Biohospodárstvo musíme stavať od komunít,“ vyhlásil jeden z organizátorov Biohospodárskeho kongresu v Lodži, Andrzej Siemaszko.

To, že stredná a východná Európa zaostáva v prechode na biohospodárstvo podľa neho nie je celkom pravda. „Na biohospodárstvo ide v strednej Európe cez 20 miliárd eur z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF),“ upozornil Siemaszko.

„V Poľsku si biohospodárstvo stanovilo ako strategickú prioritu (RIS3) 16 regiónov. Ďalšie regióny už dokonca aj majú svoje stratégie, v ktorých možno len nepoužívajú výraz biohospodárstvo,“ vysvetlil.

Iniciatíva na prechod na biohospodárstvo musí podľa neho prísť z miestnej úrovne. To je aj jeden z hlavných bodov tzv. Lodžskej deklarácie o bioregiónoch, ktorú predstavili na nedávnom kongrese.

Štyri príklady z Francúzska

S rozvojom biohospodárstva majú na severovýchode Francúzska bohaté skúsenosti. Regióny Grand Est a Hauts-de-France poslúžili ako príklad fungujúceho spojenectva poľnohospodárskych družstiev. Z jednotlivých fariem sa postupne stal ekosystém s desiatkami spoločností, ktorý je schopný prilákať univerzitný výskum a startupy.

Na jednom mieste v blízkosti mesta Remeš sídlia vedľa seba biorafinéria, farma s výmerou 240 hektárov a Univerzita Reims-Champagne-Ardenne. Tento systém sa vytváral posledných 30 rokov. Rozvíjaním spolupráce inovatívnych spoločností vznikli združenia, akým je Groupe Avril, ktoré dnes zamestnáva 7200 ľudí a generuje obrat 6 miliárd eur. „Je to dôkaz, že biohospodárstvo môže fungovať,“ uviedol zástupca združenia Groupe Avril Jean-François Rous.

Diskutujúci sa zhodli na tom, že je potrebné do dodávateľského reťazca zapojiť miestne firmy. Vzorom tohto zapojenia môže byť biohospodársky klaster IAR (Industry and Agro-resource Cluster). Antoine Peeters vysvetlil úlohu klastru veľmi jednoducho: „Nechávame ľudí, aby spolu hovorili.“

Aby sa podobné úspechy opakovali, potrebujú podniky konzistentné legislatívne prostredie. Jean-Marie Chauvet z nadácie Fondation Jacques de Bohan povedal: „Bez ohľadu na farbu politikov musíme udržiavať vytrvalý kontakt.“

 

ČÍTAJTE AJ .PDF ŠPECIÁL BIOHOSPODÁRSTVO NA SLOVENSKU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA