O čom bude bratislavský summit?

Prioritou bude bezpečnosť. Vnútorná, vonkajšia, hospodárska a sociálna.

V piatok 16. septembra sa v Bratislave uskutoční neformálny summit lídrov 27 krajín Európskej únie. Hlavy štátov a predsedovia vlád budú diskutovať o budúcnosti Únie bez Veľkej Británie.

Cieľom stretnutia je zhodnotiť súčasný stav EÚ a určiť niekoľko kľúčových priorít pre jej ďalšie fungovanie. Summit má tak naštartovať tzv. „bratislavský proces“, počas ktorého majú lídri predstaviť konkrétny plán na opätovné získanie dôvery ľudí v Európe.

Proces bude pokračovať na neformálnom stretnutí Európskej rady v maltskej Vallette a vyvrcholí na marcovom summite v Ríme pri príležitosti 60. výročia podpisu tzv. Rímskych zmlúv.

Bezpečnosť prioritou

Bratislavskému summitu predchádzal diplomatický maratón európskych lídrov, ktorí medzi sebou diskutovali o témach pripravovaného stretnutia. Spomínajú sa najmä otázky bezpečnosti, nielen vnútornej a vonkajšej z pohľadu migrácie a boja proti terorizmu, ale aj hospodárskej a sociálnej bezpečnosti.

„Očakávame, že dvadsaťsedmička v Bratislave zadefinuje niekoľko oblastí, ktoré bude chcieť ponúknuť európskej verejnosti ako oblasti zabezpečujúce lepšiu a kvalitnejšiu Európu,“ vyhlásil slovenský premiér Robert Fico po stretnutí s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom.

Tusk v tom má jasno

Tusk, ktorý bude viesť diskusiu v Bratislave, sa už stretol so všetkými 27 lídrami. Pripravený už má aj zoznam hlavných bodov, o ktorých by mali prezidenti a premiéri na neformálnom summite diskutovať.

dokumente, na ktorý odkazuje portál Politico, Tusk upozorňuje na znepokojenie ľudí v Európe kvôli zdanlivej strate kontroly v otázkach migrácie, terorizmu a globalizácie. Tieto oblasti označil za prioritné a vyzýva na ich riešenie v nasledujúcich mesiacoch.

Migrácia a vonkajšie hranice

Cieľom v oblasti migrácie má byť najmä zníženie počtu nelegálnych prisťahovalcov. Tusk chce lepšou kontrolou vonkajších hraníc predísť chaosu z minulého roka. Dá sa však očakávať, že otázka migrácie bude na summite najkontroverznejšia.

V prvom rade Tusk navrhuje, aby niekoľko členských štátov poskytlo okamžitú pomoc na posilnenie bulharských hraníc s Tureckom.  

V dokumente tiež vyzýva na plné spustenie Európskej a pohraničnej a pobrežnej stráže s kapacitou rýchlej reakcie ešte do konca tohto roka. Tento návrh už dlhšie podporujú krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Taliansko.

Únia by ďalej mala uzavrieť nové dohody s tretími krajinami, aby sa zlepšila návratnosť migrantov. Túto stratégiu bude Európska rada posudzovať už na svojom decembrovom stretnutí.

Európska dvadsaťsedmička má tiež pokračovať v hľadaní zhody o dlhodobej migračnej politike. Lídri by mali diskutovať o tom, ako v budúcnosti aplikovať princíp solidarity, teda niečo, čo v posledných mesiacoch Európu rozdeľovalo.

Vnútorná a vonkajšia bezpečnosť

V boji proti terorizmu by podľa Tuska mali mať hlavné slovo členské štáty, no podpora by mala prísť aj z úrovne EÚ.

Lídri by mali prijať opatrenia na lepšiu kontrolu všetkých osôb vrátane obyvateľov Únie pri prekročení vonkajších hraníc EÚ.

S týmto úmyslom by sa mal vytvoriť Európsky cestovný informačný a autorizačný systém (ETIAS), podobný americkému skríningovému systému ESTA, ktorý umožňuje predčasnú kontrolu vstupujúcich osôb.

Proti radikalizácii by mali členské štáty bojovať systematicky aj vyhostením či zákazom vstupu pre podozrivé osoby.

Tusk ďalej vyzýva, aby EÚ aktívne prispievala na zaistenie vonkajšej bezpečnosti a obrany. Štáty by v prvom rade mali okamžite začať plniť požiadavky, ktoré vyplývajú z ich členstva v NATO. Na decembrovej schôdzi Európskej rady by lídri mali rozhodnúť aj o ďalšej  implementácii plánu v oblasti obrany a bezpečnosti.

Únia oslabená o Veľkú Britániu podľa viacerých krajín, vrátane Francúzska, Nemecka, Talianska či Maďarska potrebuje posilniť svoju vojenskú kapacitu. Túto tému pravdepodobne otvoria aj na bratislavskom summite.

Hospodárska a sociálna bezpečnosť

Úlohou Únie a členských štátov je aj zaistiť pocit ekonomického bezpečia a sľubnej budúcnosti, píše sa v dokumente. V Bratislave, ale aj na nasledujúcich summitoch by sa lídri mali venovať posilneniu obchodnej, investičnej, ale aj sociálnej politiky.

Dá sa teda očakávať diskusia o obchodných zmluvách ako TTIP, ktorá v poslednom období stráca politickú podporu, o posilnení Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) či o digitálnej agende, čistej energii a udržateľnom raste.

Pri otázke sociálnej bezpečnosti budú lídri pravdepodobne hovoriť aj o spoločnom európskom poistení v nezamestnanosti, čo bola téma aj na minulotýždňovom neformálnom zasadnutí rady ECOFIN.

Ako prioritu Tusk stanovil aj boj proti nezamestnanosti mladých. Zefektívniť by sa mal súčasný nástroj Záruka pre mladých, ktorý má problém s financovaním. Rozhodnutie v tejto otázke má Európska rada prijať na decembrovom summite.

Sľúbiť menej, urobiť viac

Predseda Európskej rady chce tiež posilniť mechanizmus na kontrolu toho, ako sa prijaté rozhodnutia implementujú. Členské štáty aj európske inštitúcie by sa mali riadiť heslom „sľúbiť menej, urobiť viac“.

REKLAMA

REKLAMA